Po vlaňajšom stretnutí s čitateľmi Ľudových novín v Slovenskom Komlóši a v Békešskej Čabe, redakcia nášho týždenníka a jeho vydavateľstvo spoločnosť SlovakUm, s. r. o., v spolupráci so Slovenskou samosprávou XIV. obvodu Budapešti usporiadali ďalšie takéto podujatie, na ktoré pozvali záujemcov predovšetkým z hlavného mesta.
„Úvodom by som sa chcela poďakovať obvodnej slovenskej samospráve a osobne poslancovi Pavlovi Benšovi, že nám poskytli priestory v Dome národnosti XIV. obvodu,“ pozdravila 22. januára účastníkov stretnutia šéfredaktorka Ľudových novín Eva Fábiánová. Následne predstavila spolupracovníkov redakcie a zhrnula štruktúru, resp. históriu slovenského týždenníka v Maďarsku. „Naše noviny vychádzajú od roku 1957, už sa pripravujeme na budúcoročné výročné oslavy. Za tie desaťročia prešli rôznymi zmenami, ale ich základný cieľ bol vždy rovnaký, a to informovať všetkých Slovákov v Maďarsku bez ohľadu na náboženskú príslušnosť, či politickú orientáciu. Priniesli sme z každého desaťročia zviazané čísla, aby ste ich mohli prelistovať a aj takto sa zoznámiť s našimi príspevkami v minulosti. V súčasnej štruktúre máme stále rubriky ako Politika, Kultúra, Náboženstvo, Deti a mládež atď. Tiež máme tzv. pohyblivé rubriky, ktoré sa neobjavujú v každom čísle. Napríklad každé dva týždne môžete čítať Rok osobností Slovákov v Maďarsku, čo sme rozbehli v roku 2024 v spolupráci so Zväzom Slovákov v Maďarsku a už teraz vidíme, že máme dostatok materiálu až do roku 2027, a plánujeme ho vydať aj knižne. V predchádzajúcom desaťročí bolo najväčšou zmenou, že noviny začali vychádzať v menšom, tzv. magazínovom formáte. Spočiatku sa ozývali proti tomu výhrady tak zo strany niektorých súčasných, ako aj bývalých redaktorov i čitateľov. Nadnes sme však túto zmenu prijali. Výhodou nového formátu je možnosť uverejniť viac kvalitných farebných fotografií, tým pádom sú noviny oveľa živšie. Keďže však je v tomto formáte menej miesta, v roku 2016 sme sa rozhodli vydať prílohu Lúč, ktorá v prvom roku vyšla raz, potom dvakrát a od roku 2018 už v každom ročnom období. Práca v redakcii stavia na dvoch hlavných pilieroch, drvivá väčšina našich interných pracovníkov absolvovala odbor žurnalistiku, iba máloktorí študovali, resp. študujú iný odbor. Ďalším pilierom sú externí spolupracovníci, ktorí popri svojej práci, organizovaní rôznych akcií, na úkor svojho voľného času nám pravidelne posielajú príspevky a bez ich práce by sme v podstate nedokázali vydávať noviny z týždňa na týždeň. Od roku 2004 máme vlastnú webovú stránku, od roku 2011 sme prítomní na facebooku a postupne sme začali uverejňovať naše materiály aj na iných digitálnych platformách. Od roku 2019 máme aj osobitnú malú webovú redakciu. Už niekoľko rokov vyhovujeme žiadosti Kultúrneho výboru Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku a články uverejňujeme na internete ešte predtým, ako vyjdú v tlači. Najdôležitejšie pre mňa je, že nikdy neodmietneme materiál nikoho, ak vyhovuje základným ľudským normám, ak nikoho neosočuje a ak sme o tom už nepísali,“ prízvukovala E. Fábiánová.
„V roku 2012 sme vypracovali v redakcii štruktúru nového formátu,“ uviedla Ivett Körtvélyesi, ktorá stála na čele redakcie v rokoch 2011-2015 a aj v súčasnosti je internou redaktorkou novín. „Pri tejto práci sme mali veľmi veľa nových nápadov, celá redakcia sa na nej aktívne podieľala, dokonca sme mali tím grafikov, ktorý nám pomáhal vytvoriť nový dizajn. Bolo to niečo celkom nové. Spolu sme sa učili ako robiť, veď predtým sa dlhé desaťročia noviny pripravovali inak. A áno, ako to tu bolo spomenuté, spočiatku minimálne dve tretiny čitateľov neboli spokojné s novým formátom, ale som presvedčená, že na dnes ho už všetci prijali,“ dodala redaktorka Ľudových novín.
O vydavateľskej činnosti spoločnosti SlovakUm hovoril jej konateľ, bývalý dlhoročný šéfredaktor Ľudových novín Imrich Fuhl: „Uverejnili sme napríklad reprint básnických zbierok Výhonky a Fialôčka, fiala..., alebo samostatnú zbierku Alexandra Kormoša Polyfónia. Tieto publikácie sú prístupné aj digitálne, takže oprávnene môžeme hovoriť o záchrane našich literárnych hodnôt. Problémom je však, že naši literáti – vrátane mňa – nepíšu, jedine Zoltán Bárkányi a Gregor Papuček sú aktívni. Ročne vydávame 2-3 publikácie, avšak bez finančnej pomoci Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Správy fondov Gábora Bethlena by táto činnosť bola nemožná. V minulom roku, aj napriek menšej podpore Správy fondov G. Bethlena, sme vydali ďalšiu zbierku Gregora Papučka s názvom Cestou časom, avšak v skromnejšom formáte, napríklad farebnú fotografiu sme mohli použiť iba na obale knižky. Medzi naše najpopulárnejšie publikácie patrí Ľudo, čo je zbierka materiálov uverejňovaných pravidelne v novinách a je určená pre deti. Na jej zostavení majú zásluhy technický redaktor Zlatko Papuček a pedagóg Atila Rusnák, ktorý z praxe vie, čo všetko upúta pozornosť žiakov. Podľa ohlasov pedagógov, Ľudo sa dá veľmi dobre použiť na hodinách slovenčiny. Tiež veľmi pozitívne sú odozvy čitateľov Nášho kalendára, podľa ohlasov má dobrú štruktúru a aj technicky je čoraz lepší, uverejnené fotografie sú kvalitné, občas až umelecké. V prípade Nášho kalendára sa objavil nárok, aby sme ho vydali dvojjazyčne. Ja osobne s tým nesúhlasím, nechcem, aby sme dopadli tak, ako Slováci v USA, alebo Kanade, kde je v slovenských publikáciách viac angličtiny ako slovenčiny. Myslím si, že kým redakcia pracuje v takejto zostave, takéto riešenie je vylúčené. Na tento rok sme naplánovali výber z publicistiky stáleho prispievateľa Ľudových novín Jozefa Schwartza. Pritom by sme radi uverejnili aj mapu slovenských osád v Maďarsku – ktorá bola naposledy vydaná v roku 1971, čo však sťažuje fakt, že v prípade niekoľkých obcí nie je vypracovaný jednotný systém ich názvov,“ povedal I. Fuhl.
„Takáto mapa je už niekoľko rokov hotová, stále čakáme stanovisko našich jazykovedcov z Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku ohľadne názvoslovia našich lokalít. Tiež ju treba aktualizovať na základe posledného sčítania obyvateľstva,“ reagovala predsedníčka CSSM Alžbeta Hollerová Račková, ktorá bola tiež šéfredaktorkou nášho týždenníka, a to v rokoch 2007 – 2011.
V následnej neviazanej besede rezonovali také témy našej komunity, ktoré by sa podľa účastníkov mali objaviť aj na stránkach Ľudových novín. Dlhoročná bývalá predsedníčka Slovenskej samosprávy Budapešti Zuzana Hollósyová navrhla predstaviť činnosť tých slovenských zborov jednotlivých obvodov hlavného mesta, ktoré aktívne pracujú od samých začiatkov samosprávneho systému. Podľa nej by to mohlo byť aj akýmsi príkladom pre tie slovenské samosprávy, ktoré vyvíjajú minimálnu činnosť, resp. nevieme o nich nič a mohli by si uvedomiť, že sú súčasťou väčšej komunity. Všetci účastníci sa zhodli na tom, že prípad Budapešti je špecifický, v každom obvode sú iné danosti a podmienky. Kým v jednom s bohatou slovenskou minulosťou (slávne osobnosti, kultúrne pamiatky) môže hroziť zánik slovenskej samosprávy v dôsledku nedostatku slovenských voličov, zatiaľ v ďalšom, napriek tomu, že v ňom bývajú početní predstavitelia slovenskej inteligencie, ťažko sa dajú zmobilizovať a neprejavujú záujem angažovať sa v rámci slovenského zboru, resp. na jeho programoch. Pritom – a to platí aj pre náš slovenský vidiek – aktivisti sú čoraz starší a nie sú natoľko zbehlí vo výpočtovej technike, čo je v súčasnosti už nevyhnutné napríklad pri podávaní žiadostí o finančnú podporu. Študujúca mládež a stredná veková kategória sú však pracovne natoľko vyťažené, že sa tiež ťažko zapájajú do slovenského spoločenského diania (Česť výnimkám!). Odzneli aj ďalšie nápady, bez nároku na úplnosť spomenieme postreh spolupracovníčky Slovenského divadla Vertigo Márie Tóthovej, ktorá by rada uvítala v novinách novinky z celoslovenského kultúrneho diania, či už v podobe upútaviek, alebo uvedenia webových stránok, na ktorých sa dá informovať o najaktuálnejších kultúrnych podujatiach na Slovensku, resp. na Dolnej zemi v širšom kontexte (Nadlak, Vojvodina). Na stretnutí predsedníčka CSSM vyzvala prítomných, aby začali spoločne uvažovať o kampani voľby nášho parlamentného hovorcu a zdôraznila, že v tejto práci – podobne, ako pred piatimi rokmi – počítajú aj s redakciou Ľudových novín.
Dúfame, že onedlho pracovný tím nášho týždenníka bude môcť zavítať do ďalšej lokality, v ktorej čitatelia prejavujú záujem o dianie v našej tvorivej dielni.
Cs. Lampert
Foto: autor