Prvé marcové slnečné lúče sa odrážali od hladiny Dunaja a pozlátili priečelie budapeštianskej Reduty, keď sa na námestí začalo diať niečo výnimočné. Bolo krásne piatkové popoludnie 6. marca a priestor medzi turistami, mladými dvojicami na lavičkách a domácimi ponáhľajúcimi sa z práce sa premenil na tanečný parket.

Až od budapeštianskej slovenskej školy prichádzali desiatky tanečníkov oblečených do nádherných ľudových krojov, ktoré predstavujú bohatstvo slovenských regiónov v Maďarsku. Do metra nastúpili nielen s úsmevom, ale aj s obrovskou dávkou nadšenia, ktorá nákazlivo pôsobila na každého cestujúceho. Keď vystúpili z metra na breh Dunaja, vytvorili na námestí pestrofarebnú mozaiku.

Prišli z mnohých slovenských ostrovov Maďarska: z Čemera, Maglódu, Ečera, Kerepešu, Čuváru, Slovenského Komlóša, Šóškútu, Tárnoku, Tardoša, Dabaša-Šáre, Níže a samozrejme z Budapešti. Každý súbor vo svojom originálnom kroji, každý kúsok iný, a predsa spolu tvoriaci nádherný celok. Najprv sa len tak prechádzali medzi ľuďmi, vmiešali sa medzi nich, fotili a vytvárali príjemnú atmosféru. Turisti naťahovali krky, vyťahovali mobily a fotili sa s nimi. Nikto netušil, že o pár minút sa toto korzo premení na tanečný parket. A o chvíľu z reproduktorov sa ozvala hudba. Tanečníci, ktorí boli dovtedy iba zaujímavou súčasťou davu, sa začali spájať. Do stredu námestia pred majestátnou Redutou vbehli prvé páry, za nimi ďalšie a ďalšie, až sa celý priestor roztočil vo víre tanca. Pod ich nohami ožila dlažba námestia.

Turisti, ktorí práve obdivovali panorámu s Budínskym hradom, obrátili svoju pozornosť na improvizované pódium, vytvorili živý kruh a uvoľnili tanečníkom priestor. So zatajeným dychom všetci sledovali krátku, no dokonale zladenú choreografiu, na ktorej spolupracovali Eszter Nagyová, Fanni Maruszkiová, Stella Styevová, Sára Molnárová a Bálint Juhász. Mladí tanečníci do nej vložili nielen kroky, ale aj radosť a hrdosť na svoj pôvod. Každý pohyb dýchal životom.

Keď hudba dohrala a s úsmevom sa uklonili, nastalo krátke ticho. A potom sa strhol potlesk, dav bol okúzlený a z publika sa začali ozývať hlasy žiadajúcu reprízu. A tanečníci? S radosťou a elánom zopakovali choreografiu.

Veselé chvíle pokračovali aj po skončení programu, veď turisti z celého sveta, ale aj domáci sa tlačili k tanečníkom, aby si odniesli domov aspoň kúsok tejto výnimočnej atmosféry na fotografiách. Na námestí vznikali živé obrazové koláže, moderné s tradičným. Tieto spontánne a úprimné spojenia vystihli podstatu celého podujatia. Hoci išlo o netradičný štart predvolebnej kampane Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, flashmob na dunajskom nábreží poukázal na to, že Slováci v Maďarsku aj po 300 rokov žijú, sú hrdí na svoje korene, ich kultúra je krásna a dokáže osloviť ľudí bez ohľadu na štátnu príslušnosť. Potvrdil, že nie sú len štatistickým údajom, ale živou, pulzujúcou komunitou, ktorá má čo ponúknuť.

Mottom podujatia a kampane je: „Sme tu doma. Sme rôzni. Patríme spolu!“ A na námestí pred Redutou v srdci Budapešti to cítil naozaj každý.

(ik)

Foto: autorka