Békešská Čaba sa od 6. do 8. marca stala pomyselným hlavným mestom tradičného textilného umenia, keď hostila jubilejný XX. Textilný festival Karpatskej kotliny. Toto podujatie, ktoré v priebehu dvoch desaťročí prerástlo z regionálnej prehliadky na medzinárodné fórum celoeurópskeho významu, prilákalo stovky remeselníkov, dizajnérov a odborníkov z celého Karpatského oblúka.
Hlavnými organizátormi festivalu sú Združenie ľudového umenia Békešskej župy, Dom tradícií a Zväz združení ľudového umenia. Tento rok bol zameraný na tému prepojenia historického dedičstva s modernými technológiami a súčasným dizajnom. Slávnostné otvorenie v Kultúrnom centre Csabagyöngye za účasti štátnej tajomníčky Magdolny Závogyánovej a popredných predstaviteľov župy a mesta, predznamenalo podujatie, ktoré nebolo len oslavou minulosti, ale predovšetkým hľadaním ciest, ako uchovať identitu v digitálnom 21. storočí. Jadro podujatia tvorila odborná konferencia a analýza súťažných prác, kde sa mimoriadne jasne prejavila sila a životaschopnosť slovenskej kultúry v Maďarsku. Absolútnym vrcholom pre slovenskú komunitu bol úspech Výšivkárskeho krúžku Rozmarín pôsobiaceho pri Dome slovenskej kultúry v Békešskej Čabe, ktorý v tomto roku oslavuje štvrťstoročie svojej nepretržitej činnosti. Tento kolektív pod vedením skúsenej výtvarníčky Moniky Mišikovej získal mimoriadnu cenu v kategórii kolektívnych prác za kolekciu príležitostných šiat. Výnimočnosť ich práce spočívala v odvážnom a pritom citlivom spracovaní trnavských motívov, ktoré aplikovali na moderné strihy. Táto voľba nebola náhodná, ale priamo reflektovala aktuálne posilňovanie vzťahov medzi Békešskou župou a Trnavským krajom, ktoré nedávno potvrdili svoju spoluprácu oficiálnou dohodou. Symboliku tohto prepojenia umocnila aj domáca pani festivalu Anna Miklósová, ktorá počas otvorenia vystúpila v odeve zdobenom práve týmito vzormi. Slovenská stopa však siahala oveľa ďalej: výšivkárky z tvorivého krúžku Kultúrneho strediska v Slovenskom Komlóši vybojovali cenné 3. miesto za inovatívnu interpretáciu miestnych tkaných vzorov, kým práce krúžku Rezeda z Veľkého Bánhedeša boli vďaka svojej vysokej estetickej kvalite zaradené do prestížnej hlavnej výstavy.
Úspechy slávili aj slovenské enklávy z Kétšoproňa a z Poľného Berinčoka, čo potvrdzuje, že vyšívanie a tkanie ostávajú pre tunajších Slovákov kľúčovými piliermi ich identity. Odborná časť konferencie priniesla pohľad na teoretické základy remesla aj jeho budúcnosť. Predsedníčka poroty Katalin Beszprémyová vo svojom hodnotiacom prejave vyzdvihla, že takmer 400 prihlásených prác v sebe nesie nielen neuveriteľné množstvo hodín precíznej ručnej práce, ale najmä inovatívnu energiu a svieže nápady. Táto energia sa prejavila najmä v kategórii mladých tvorcov do 35 rokov, kde porota posudzovala vyše 40 prác zameraných na „módu v ľudovom umení“. Diskusie v sekciách, ktoré viedli kapacity ako Etel Lőrinczová v oblasti tkanín či Bernadett Julianna Papová vo výšivke, boli doplnené o vizionárske príspevky o využití umelej inteligencie a digitálnej kultúry v ľudovom remeselníctve. Významným momentom bol aj blok prednášok venovaný krajinám Vyšehradskej štvorky, kde Katarína Babčáková odborne rozobrala prax slovenského folklórneho hnutia a múzejnú starostlivosť o textil na príklade Ľubovnianskeho múzea. Anna Buńda-Dorula z Poľska zasa na príklade dvoch ženských generácií z regiónu Podhale ukázala, ako sa biela výšivka stáva živým dedičstvom, čím vytvorila paralelu k snaženiu békeščabianskeho Rozmarínu.
Záver trojdňového maratónu podujatí patril nielen bilancovaniu, ale aj oslave živej kultúry prostredníctvom hudby a tanca. Po slávnostnom prejave hlavného župana Árpáda Takácsa a programe Tanečného súboru Balassi, sa hostia a účastníci festivalu stretli v spoločnom tanečnom dome pod vedením Pétera Mlinára. Atmosféru dotvárala hudba skupiny Talléros.
Celé podujatie, finančne podporené okrem iného aj Vyšehradským fondom a Ministerstvom kultúry a inovácií, vyslalo jasný signál, že textilná tradícia v Karpatskej kotline nie je len spomienkou na minulosť, ale dynamicky sa rozvíjajúcim odvetvím, ktoré dokáže absorbovať moderné trendy bez straty svojej duše.
Pre tých, ktorí nestihli samotnú konferenciu, ostávajú až do 10. apríla otvorené dve rozsiahle výstavy v Múzeu Mihálya Munkácsyho a v Knižnici Békešskej župy, kde môžu na vlastné oči obdivovať aj ocenené „trnavské“ diela krúžku Rozmarín.
Greguš
Foto: Hajnalka Krajčovičová