V debate za okrúhlym stolom festivalu JelenLét, ktorý sa koná od 14. do 22. marca v Národnom divadle, účastníci diskutovali o situácii, výzvach a budúcich možnostiach národnostných divadiel v Maďarsku a za jeho hranicami. Rozhovor poukázal na rozmanitosť národnostných divadiel, dôležitosť starostlivosti o talenty a ich úlohu v kultúrnej diplomacii.

Rôznorodosť národnostných divadiel

Po privítacích slovách riaditeľa festivalu JelenLét Ondreja Csasztvana riaditeľ Zväzu národnostných divadiel Milan Rusz, vedúci Srbského divadla v Maďarsku a ministerský splnomocnenec pre srbsko-maďarské kultúrne vzťahy, načrtol skúsenosti národnostných divadiel z posledných rokov. Zdôraznil že, v Maďarsku nie sú dve rovnaké národnostné divadlá, každé funguje v inom technickom a štrukturálnom prostredí. Cieľom festivalu je, aby sa jeho prostredníctvom diváci zoznámili so všetkými.

Milan Rusz zdôraznil aj význam Maďarsko-srbskej kultúrnej sezóny, ktorá môže byť prvou lastovičkou podobných iniciatív. Cieľom sezóny je podporiť nový typ komunikácie, ktorá prekračuje predsudky a konfrontáciu a stavia na vzájomnej pozornosti a porozumení. „Kultúrna sezóna a festival jednoznačne vysielajú posolstvo mieru a vytvárajú priestor pre vzájomný rešpekt,” povedal.

„Potrebujeme priestor“ – Divadlo Karaván a starostlivosť o talenty

Riaditeľ Divadla Karaván a podpredseda Zväzu národnostných divadiel Maďarska Oszkár Nyári zdôraznil starostlivosť o talenty ako kľúčovú oblasť. V roku 1996 absolvoval Vysokú školu múzických umení v Budapešti a potom sa dostal do Kaposváru, kde sa zoznámil s princípom práce v dielňach.

Okolo roku 2000, keď mal menej pracovných povinností si založil v Budapešti Umeleckú nadáciu Karaván a Divadlo Karaván. Cieľom nadácie bolo poskytnúť miesto talentovaným mladým ľuďom, ktorí sa túlali po uliciach – najmä Rómom, ktorí sa zaujímali o divadlo, ale nemali nikoho, kto by sa im venoval. „To bol základ národnostnej divadelnej výchovy,” povedal Oszkár Nyári.

Podľa neho práca v dielňach nie je len teoretické vzdelávanie, ale odohráva sa v divadelnej štruktúre, na javisku, medzi umelcami a odborníkmi. Divadlo Karaván funguje už 25 rokov a hrá súčasné, klasické aj hudobné diela.

Divadlo v Berehove - Ochrana maďarskej identity vo vojnových podmienkach

Obzvlášť dojímavá bola správa Ediny Sinová z Podkarpatskej Rusi, ktorá opísala situáciu Divadla z Berehova. Podľa jej slov je situácia národností žijúcich v Maďarsku a Maďarov žijúcich za hranicami neporovnateľne odlišná. Zatiaľ čo v Sedmohradsku a na Slovensku pôsobí viacero maďarských divadiel, Podkarpatská Rus bola počas existencie Sovietskeho zväzu oveľa uzavretejším svetom.

Divadlo v Berehove sa zrodilo pred 34 rokmi, v čase zmeny režimu. V roku 1989 otvorili v Kyjeve na Vysokej škole dramatického umenia Karpenka-Karého triedy pre rôzne národnosti Sovietskeho zväzu. V maďarskej komunite bola dostatočná sila a vôľa vytvoriť si vlastné národnostné divadlo, takže v rokoch 1993 a 1998 absolvovali v Kyjeve dve herecké triedy a v roku 1993 oficiálne založili súbor divadla v Berehove.

Vojna, ktorá vypukla v roku 2022, priniesla do života divadla zásadnú zmenu. Spočiatku sa kvôli strachu o existenciu dostala národnostná identita do úzadia, ale po krátkom čase sa identita a príslušnosť k vlastnej kultúre opäť posilnili ako opora a stabilný základ. 18 mužov narukovalo, takže už štyri roky fungujú prakticky len s herečkami. „Je existenčnou otázkou, aby sme prežili, pretože sme jediné maďarské divadlo na Podkarpatskej Rusi,” zdôraznila Edina Sin.

Nemecké divadlo ako národnostný „pilier”

Riaditeľka Nemeckého divadla v Maďarsku Katalin Lotzová, herečka a členka predsedníctva Zväzu národnostných divadiel, predstavila svoju inštitúciu. Zriaďovateľom divadla je Celoštátna Nemecká samospráva, ktorá výrazne prispieva aj k zachovaniu kultúry, jazyka a tradícií Nemcov žijúcich v Maďarsku.

Súbor je národnostne rôznorodý: hrajú v ňom Nemci z Maďarska, švajčiarski, rakúski a nemeckí herci. Hoci ich spája jazyk, odlišné kultúrne zázemie vnáša do práce sviežosť. Osobitnú úlohu zohrávajú dokumentaristické predstavenia spracúvajúce históriu maďarských Nemcov, ktoré sú založené na výskumoch a autentických zdrojoch. Okrem toho organizujú aj divadelno-pedagogické aktivity a nemecké jazykové workshopy.

Spojenie viacerých generácií Arménov

Artin Diramerján z Arménskeho divadla Urartu a Mária Váradyová z Arménskeho divadla ANI Budavár hovorili o rozmanitosti maďarskej arménskej komunity. Arménska komunita pozostáva z členov z najmenej štyroch dobre rozlíšiteľných vĺn. Najstarší Arméni žijú na území historického Maďarska v Sedmohradsku od roku 1680, druhou vlnou sú tí, ktorí prišli po genocíde v roku 1915, ďalšími sú tí, ktorí prišli z diaspóry v 60. rokoch 20. storočia za účelom štúdia v Maďarsku, ale nevrátili sa späť a zo štvrtej vlny je v súčasnosti približne 300 rodín, ktoré utiekli v dôsledku konfliktu v Karabachu.

Ich tanečné divadelné predstavenie Legenda o Slnku, vytvorené spoločne s Maďarským štátnym ľudovým súborom, je príkladom toho, ako môže národnosť nájsť partnerov na predstavenie svojej kultúry celému maďarskému národu. „Arménske divadlo má viac ako dvetisíc ročnú históriu, jeho korene sú podobné gréckemu divadlu,” zdôraznil Artin Diramerjan.

Medzinárodné výhľady a plány

Na diskusii sa zúčastnil aj Kirill Fokin, dramaturg a spisovateľ, ktorého do Národného divadla pozval pred tromi rokmi riaditeľ Attila Vidnyánszky a upozornil ho na výzvy národnostných divadiel v Maďarsku, ktoré nie sú len maďarským či východoeurópskym problémom. Podobná situácia je v západnej Európe, Anglicku, Amerike (divadlá indiánskych skupín), Kazachstane (nemecké a ujgurské divadlá) a v Rusku.

Aj on vyzdvihol dôležitosť štúdia na Univerzite múzických umení, ktorá otvára národnostnú triedu na jeseň 2026. Na záver avizoval, že 4. mája bude offline konferencia a Meet&Festival, ktorý by mohol byť prvým krokom k medzinárodnej spolupráci divadiel.

Účastníci okrúhleho stola sa zhodli na tom, že národnostné divadlá predstavujú bohatstvo Európy. Národnosti svojou rozmanitosťou inšpirujú kultúru väčšinového národa. Spoločné zmýšľanie, dialóg a spolupráca sú nevyhnutné pre budovanie budúcnosti, najmä v ťažkých časoch, keď kultúra môže stavať mosty tam, kde iné formy komunikácie zlyhávajú.

„Musíme rozmýšľať spoločne, pretože hoci sú okolnosti rôzne, hlbšie diskusie odhalia podobné základné štruktúry a ciele.”

(ik)

Foto: autorka