V priestoroch sídla Demokratického zväzu Slovákov v Rumunsku boli 19. marca v Nadlaku slávnostne odovzdané Ceny Ondreja Štefanka na rok 2026. Cena je pomenovaná po významnom dolnozemskom slovenskom literátovi, esejistovi a kultúrnom dejateľovi a udeľuje sa od roku 2009.
Toto významné ocenenie udeľuje Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku v spolupráci so Svetovým združením Slovákov v zahraničí osobnostiam, ktoré sa mimoriadne zaslúžili o život Slovákov žijúcich mimo Slovenska. Slávnostné odovzdávanie cien prebieha tradične v predvečer dvojdňovej medzinárodnej konferencie. Jej tohoročnou témou bola Úloha žien v komunitách dolnozemských Slovákov na prelome tisícročí. Konferencie sa zúčastnili poprední odborníci zo Slovenska, Rumunska, Srbska, Maďarska a Chorvátska. Atmosféra odovzdávania ceny a konferencie sa niesla v duchu blízkosti a spolupatričnosti, ktorá je typická pre dolnozemské slovenské komunity.
Laureátmi ceny na rok 2026 sa stali tri výrazné osobnosti krajanského sveta, z Maďarska Imrich Fuhl za významnú literárnu, publicistickú a redaktorskú činnosť, ktorá formuje kultúrny a mediálny priestor Slovákov v Maďarsku. Z Rumunska bol ocenený Pavel Husárik za celoživotnú pedagogickú, historickú a literárnu prácu spätú s komunitou Slovákov v Rumunsku. Zo Slovenska sa jej držiteľom stal Ľubomír Kmeť a to za dlhoročný prínos v oblasti genealogického výskumu, ktorý pomáha odkrývať korene dolnozemských Slovákov a uchovávať ich historickú pamäť. Laudáciu na Imricha Fuhla predniesol parlamentný hovorca Slovákov v Maďarsku Anton Paulik. Životná a profesionálna dráha oceneného predstavuje mimoriadne bohatý a všestranný prínos pre slovenskú kultúru v Maďarsku i širšom priestore. Jeho tvorivá činnosť zahŕňa najmä literatúru, publicistiku a fotografiu, jeho diela sa dostali už aj do učebníc a ovplyvnili mladšie generácie, pričom ide o človeka výnimočne aktívneho aj v našom verejnom živote.
Toho roku sa na odovzdávaní cien osobne zúčastnil predseda Národnej rady SR Richard Raši, viacero poslancov slovenského parlamentu a nechýbala medzi nimi ani bývalá ministerka kultúry Ľubica Laššáková, ktorá sa potom zúčastnila aj na konferencii venovanej ženám, krajankám z Dolnej zeme. Dvojdňová medzinárodná konferencia s názvom „Úloha žien v komunitách dolnozemských Slovákov na prelome tisícročí“ sa začala 20. marca. Rokovanie bolo rozdelené do viacerých pracovných sekcií a prinieslo široké spektrum tém. Už prvé referáty poukázali na historický vývoj postavenia žien v samosprávach a kultúrnych inštitúciách, ako aj na ich význam v súčasnom národnostnom živote. V ďalších blokoch sa pozornosť sústredila na konkrétne osobnosti a ich prínos. Zazneli príspevky o významných ženách v oblasti literatúry, jazykovedy, kultúry či verejného života. Témy sa dotýkali aj širších procesov, ako sú zmeny v postavení žien, ich úloha vo vzdelávaní, zdravotníctve či organizovaní kultúrneho života. Dôležitým aspektom konferencie bolo prepojenie odborného a osobného rozmeru. Mnohé príspevky prinášali konkrétne životné príbehy, ktoré ilustrovali širšie spoločenské procesy. Vďaka tomu konferencia nebola len akademickým podujatím, ale aj priestorom pre zdieľanie skúseností a posilňovanie identity komunity. Záver konferencie bol venovaný diskusii a zhrnutiu hlavných myšlienok, pričom účastníci mali možnosť reflektovať prezentované témy a nadviazať nové kontakty. Celé podujatie prispelo k prehĺbeniu spolupráce medzi Slovákmi žijúcimi v rôznych krajinách a posilnilo vedomie spoločnej kultúrnej identity. Na konferencii odznelo 32 príspevkov, ďalšie dva budú vydané iba v pripravovanom zborníku, lebo ich autori sa z rôznych dôvodov nemohli na podujatí zúčastniť.
Spojenie týchto dvoch udalostí vytvorilo komplexný obraz o živote komunity – od osobností, ktoré ju formujú, až po procesy, ktoré ju ovplyvňujú. Nadlak bol opäť miestom stretu minulosti, prítomnosti i budúcnosti, kde sa potvrdilo, že slovenská identita v zahraničí má pevné korene a zároveň otvorený horizont. Tieto podujatia zároveň pripomínajú, že kultúra je výsledkom neustáleho úsilia jednotlivcov i celých komunít. Jej zachovanie a rozvoj si vyžaduje nielen úctu k tradícii, ale aj schopnosť reagovať na nové výzvy. Práve v tom spočíva jej sila a význam pre ďalšie generácie.
Greguš
Foto: DZSR, Imrich Fuhl
Laudácia na Imricha Fuhla
Napísať a predniesť slávnostnú chválu, oceniť nepopierateľné zásluhy a všestrannú činnosť nášho čerstvého laureáta Ceny Ondreja Štefanka z kruhu Slovákov v Maďarsku Imricha Fuhla bez pátosu a zbytočných fráz, ktoré náš priateľ programovo a celoživotné sa snaží obchádzať, zrejme pre nikoho by nebolo ľahké, moju snahu pritom sťažuje aj skutočnosť, že osobne sa takmer doslova odmalička dobre poznáme. Prvýkrát sme sa videli na celoštátnych slovenských čitateľských súťažiach žiakov základných a stredných škôl, neskôr v povestných békeščabianskych čitateľských táboroch, nehovoriac o tom, že napokon niekoľko rokov sme spolu študovali v Bratislave. V neposlednom rade obaja sme boli medzi iniciátormi vzniku a prvými „tvárami“, zakladateľmi Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku. No a v posledných desaťročiach sme tiež všeličo spolu prežili a dodnes sme vlastne v takmer dennom kontakte. Vo svojej laudácii sa napriek týmto okolnostiam musím snažiť o vcelku predsalen objektívne predstavenie profesijnej a spoločenskej roly „Imra nášho“, ktorý svoje 65. narodeniny (hranicu dôchodkového veku) oslávi už v tomto roku.
Možno to nebude veľmi záživné, ale nemôžem nepospomínať všetky tie fakty, ktoré takrečeno oficiálne, povinne treba vedieť o Imrichovi Fuhlovi: Narodil sa 25. novembra 1961 v slovenskej rodine v Mlynkoch (Pilisszentkereszt), maturoval na budapeštianskom slovenskom gymnáziu a odbor žurnalistiky absolvoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. 28 rokov pracoval ako redaktor (v rokoch 1991-1992, resp. 2002-2007 šéfredaktor) týždenníka Slovákov v Maďarsku Ľudové noviny. V roku 2004 ako šéfredaktor Ľudových novín založil denne aktualizovaný internetový portál luno.hu, ktorého bol hlavným tvorcom do roku 2011, kým sa s redakciou nemusel rozlúčiť. Imrich Fuhl z hľadiska povolania je novinárom-redaktorom, zaoberajúcim sa aj fotografovaním, redigovaním internetových portálov, vydávaním publikácií, ako aj literatúrou. Okrem článkov a iných príspevkov aj svoje fotografie pravidelne publikoval v rôznych periodikách a publikáciách. Básne, krátke prózy a iné práce (vrátane rôznych druhov novinárskych žánrov) začal uverejňovať už ako gymnazista a vysokoškolák, a to ako vo svojom slovenskom materinskom jazyku, tak aj v maďarčine. Je spoluautorom viacerých antológií a redaktorom mnohých publikácií. Doteraz vydal tri samostatné dvojjazyčné zbierky básní a v roku 2021 slovensko-maďarskú knižku so svojou drobnou publicistikou a vlastnými fotografiami s názvom Extrakt / FuhlExtra. Dlhé roky rediguje ako ročenku Náš kalendár, tak aj mnohé ďalšie publikácie Slovákov v Maďarsku. Ako externista dlhší čas spolupracoval so slovenskými vysielaniami Maďarského rozhlasu a Maďarskej televízie, tiež ako externý redaktor mal možnosť podieľať sa na príprave slovenských učebníc. Roky tzv. voľného povolania využil na založenie, prevádzkovanie a redigovanie nezávislého portálu oslovma.hu - Slovák v Maďarsku a podujal sa aj na prácu tajomníka Verejnoprospešnej nadácie Zväzu Slovákov v Maďarsku a pôsobí aj ako predseda Komisie pre médiá, informácie a vydavateľskú činnosť Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.
V osemdesiatych rokoch minulého storočia sa Imrich Fuhl začal podieľať na slovenských mládežníckych a národnostných kultúrnych festivaloch, čitateľských táboroch, literárnych besedách a v tom čase založil aj slovensko-maďarskú rockovú kapelu AGR± a slovenskú vokálno-inštrumentálnu skupinu Negatív. V časoch spoločenských zmien sa začal výraznejšie angažovať aj vo verejnom živote našej Slovače. Bol spoluzakladateľom a redaktorom literárneho a kultúrno-spoločenského časopisu SME a zúčastnil sa zakladania všetkých tzv. alternatívnych organizácií našich Slovákov (napríklad Organizácia slovenskej mládeže v Maďarsku a Slobodná organizácia Slovákov), vrátane Združenia slovenských spisovateľov a umelcov v Maďarsku, ktoré istý čas viedol ako predseda. Samozrejme, snažil sa byť aktívny aj pri zrode samospráv Slovákov v Maďarsku. Od samých začiatkov až donedávna bol členom slovenského voleného zboru svojej rodnej obce a kým sa kvôli nezlučiteľnosti funkcií nemusel zrieknuť, permanentne bol zároveň poslancom najvyššieho voleného zboru Slovače v Maďarsku, s Celoštátnou slovenskou samosprávou v Maďarsku sa lúčil ako predseda Kultúrneho a mládežníckeho výboru. Ako konateľ obchodnej spoločnosti CSSM, neziskovej verejnoprospešnej s. r. o. SlovakUm pracuje od roku 2015.
„Takíto ľudia sú pre každú menšinu kdekoľvek vo svete veľmi vzácni. Ale Imro presiahol horizont slovenskej národnosti v Maďarsku, on sa dostal aj do povedomia celoslovenskej kultúrnej verejnosti. Máte medzi sebou naozaj silnú osobnosť, ktorá neukazuje na seba, netrpí narcizmom, ale pracuje, produkuje a je schopná robiť aj drobnú organizátorskú činnosť“ - povedal pred poldruha desaťročím vtedajší veľvyslanec SR v Maďarsku Peter Weiss. Iní znalci tvorby Imricha Fuhla vyzdvihujú jeho autentickú osobnosť, svojrázny štýl a priamy pohľad autora, ktorý v posledných desaťročiach popri novinárskej tvorbe a redaktorskej činnosti bol zároveň jedným z najčinnejších aktérov kultúrneho a verejného života Slovače v Maďarsku. Náš novinár, fotograf a básnik vysvetľuje a argumentuje, dokazuje a pritom nikdy nijako nezatajuje svoje neraz vyhranené názory a stanoviská, ktoré inšpirujú aj v tom prípade, ak s nimi človek bez výhrad nesúhlasí.
„Pozrime sa do zrkadla času...“ / „Iba jedným smerom plynie ukrutný čas...“ / „Deň nie je nemý / začarovaný / čas stále beží / aj keď ty stojíš / na tejto zemi / všetko sa mení...“ - takéto veršíky dával na papier Imrich Fuhl pred tromi či skôr štyrmi desaťročiami ako vraj „nádejný mladý básnik“, ktorého verše sa medzičasom dostali do čítaniek slovenských školákov v Maďarsku, pre maturantov dvoch našich slovenských gymnázií sa dokonca stal maturitnou otázkou. Môžeme len ľutovať, že v súčasnosti básne už vôbec nepíše (sem-tam ich zato ešte prekladá), o to viac sa venuje publicistickej a najmä fotografickej tvorbe.
Zostáva mi veriť, že uvedené myšlienky presvedčivo dokazujú: prestížne ocenenie, Cena Ondreja Štefanka je aj tentokrát udelená správnej osobnosti, ktorá sa významne zaslúžila o rozvoj kultúry, literatúry a umenia Slovákov žijúcich v zahraničí. Imrich Fuhl ako literát, novinár a aktivista - onoho času podpredseda, neskôr predseda Združenia slovenských spisovateľov a umelcov v Maďarsku - bol medzi našimi osobnosťami, ktoré inštitucionalizovali spoluprácu dolnozemských Slovákov, krajanov-rodákov z Rumunska, Maďarska a Srbska. Myslím si, že je to tak trochu aj symbolické a zvlášť potešiteľné, že menodarca udelenej ceny, významný dolnozemský slovenský básnik, esejista a kultúrny dejateľ Ondrej Štefanko so svojimi hlbokými, občas kacírskymi myšlienkami v 80-ych a 90-ych rokoch uplynulého storočia nielenže inšpiroval nášho terajšieho laureáta, ale bol preňho vyslovene nesledovateľným príkladom. Textár Kamil Peteraj vo svojej Pocte Majakovskému píše: „Ó, odpusť Bože, odpusť básnikom! / Zato, že prišli na tento svet zmeniť / čo bolo včera - predvčerom...“ a podľa Jána Smreka „S básnikmi je stále kríž, básnici sú zavše na obtíž...“ Lenže aký by to bol svet bez ľudí navonok nepraktických, príliš emotívnych, rebelských alebo „nepohodlných“ pre bežný, konvenčný život, veď oni sú nositeľmi krásy, vášne a vyššieho zmyslu ľudského bytia.
Anton Paulik
Imrich Fuhl: Ak nejde o život, nejde o nič
Tri otázky čerstvému laureátovi Ceny Ondreja Štefanka
https://slovakcenter.substack.com/p/imrich-fuhl-ak-nejde-o-zivot-nejde