Štvrtá – predposledná zastávka predvolebnej kultúrnej cesty Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) bola v sobotu 28. marca v Kultúrnom Stredisku Lajosa Kossutha v Novom Meste pod Šiatrom. Rovnako ako na predchádzajúcich podujatiach vo Vacove, Slovenskom Komlóši a Bánhide, aj tu sa ukázalo, že miestna slovenská komunita je živá, hrdá na svoje korene a pripravená spoločne rozhodovať o svojej budúcnosti v blížiacich sa parlamentných voľbách.
Kultúra ako most k voličom
Organizátori aj tentoraz zvolili za formu komunikácie pestré kultúrne pásmo. Ako vo svojom úvodnom slove zdôraznila hostiteľka a moderátorka podujatia Monika Popovičová, cieľom týchto stretnutí je posilňovať jednotu slovenskej komunity a prostredníctvom účinkujúcich predstavovať jej rozmanitosť. „A dnes tu, v Novom Meste pod Šiatrom, môžeme spoločne osláviť kultúrne bohatstvo a pestrosť našej komunity,“ uviedla moderátorka večera, ktorá privítala prítomných v slovenčine i v maďarčine.
Historické míľniky a výzva k jednote
Predsedníčka CSSM Alžbeta Hollerová Račková vo svojom prejave zhrnula dlhú cestu Slovákov v Maďarsku k parlamentnému zastúpeniu. Do Nového Mesta pod Šiatrom ju sprevádzali ďalší kolegovia z kandidátky, podpredsedníčka Katarína Király a podpredseda Endre Horváth.
Predsedníčka upozornila, že tento rok si komunita pripomína 80. Výročie podpísania dohody o výmene obyvateľstva medzi Maďarskom a Československom. Počas nej došlo k tragickému narušeniu súvisle obývaných slovenských komunít. Po dlhých rokoch úsilia a práce sa až v roku 2014 národnosti dočkali vlastných zástupcov – hovorcov – v Národnom zhromaždení. „Počas uplynulých troch volebných cyklov sa predstavitelia národností naučili využívať možnosti, ktoré prináša prítomnosť medzi múrmi parlamentu,“ uviedla predsedníčka s tým, že vďaka spolupráci národnostného výboru so všetkými poslaneckými klubmi sa darí presadzovať záujmy národnostných komunít. Svoj príhovor zavŕšila výzvou na podporu kandidačnej listiny CSSM v nadchádzajúcich voľbách a sloganom kampane: „Sme tu doma. Sme rôzni. Patríme spolu!“
Chcem, aby náš hlas bolo počuť aj naďalej
Vedúci slovenskej kandidátky CSSM v parlamentných voľbách Anton Paulik vo svojom príhovore zhodnotil svoje pôsobenie parlamentného hovorcu počas uplynulých ôsmich rokov. Zdôraznil, že vďaka takým kultúrnym zájazdom môžu byť kandidáti v priamom kontakte s komunitou. „Veď okrem slovenského jazyka nás najsilnejšie spájajú naše tradície, tance, ľudové piesne a poviedky. Všade, vo všetkých Slovákmi obývaných regiónoch, máme čo ukázať svetu, máme na čo byť hrdí,“ povedal A. Paulik.
Pripomenul, že počas svojho mandátu sa snažil o čo najotvorenejšiu komunikáciu – od stránkových hodín v Békešskej Čabe až po pravidelnú rubriku „Zápisky hovorcu“ každé 2 týždne v Ľudových novinách. Tie publikoval aj v maďarskom jazyku, čo si všimli aj pracovníci parlamentu. Maďarskú verziu jeho textov následne pravidelne zaraďovali do výberu z tlače s národnostnou problematikou pre poslancov. „Dovoľujem si tvrdiť, že som patril medzi najaktívnejších hovorcov, tak v rámci nášho výboru, ako z hľadiska príhovorov na plenárnych zasadnutiach.“
Poďakoval za dôveru, ktorú mu prejavili členovia Valného zhromaždenia CSSM, keď ho opätovne poverili vedením kandidátky. „Je to pre mňa veľká pocta a zároveň uznanie práce, ktorú som vykonal. Verím, že budem mať dostatok energie, aby sme spoločnými silami dosiahli ciele – či už ide o financovanie slovenských spolkov, samospráv a inštitúcií, alebo právnych podmienok ich fungovania,“ uviedol s tým, že chce naďalej bojovať za to, aby bol hlas Slovákov v parlamente zreteľný.
Živé dedičstvo na javisku
Po politických sľuboch a príhovoroch nasledoval kultúrny program, ktorý otvorili žiaci a pedagógovia Slovensko-maďarskej dvojjazyčnej základnej školy v Novom Meste pod Šiatrom.
Ako prví sa predstavili členovia detskej folklórnej tanečnej skupiny Zemplínčatá, ktorí pod vedením učiteľky, choreografky Rebeky Balázsovej predviedli ľudové tance a detské hry. Následne vystúpila cimbalová skupina Žlté drozdy, ktorú pripravila učiteľka hudobnej výchovy Lilla Dzurišová. Svojím umením zaujali aj najmladší členovia speváckeho zboru Harličky pod vedením Dagmar Kötelešovej, ktorí s rytmickým hudobným podkladom predniesli kyticu ľudových piesní. Súčasťou programu bola aj úsmevná scénka zo školského prostredia s názvom „Anča Boganča“ v podaní Karin Gánoczovej, Zsofie Vidyovej, Bálinta Majdanicsa a Milana Schuberta.
Záver školského programu patril štvrtákom s „dáždnikovým tancom“, ktorý s nimi nacvičila Ilona Klebašková-Rohaľová.
Úsmev na tvárach detí a ich nadšenie boli dôkazom, že slovenská kultúra a tradície majú v regióne pevnú pôdu aj v najmladšej generácii.
Po deťoch ovládli javisko umelci z okolitých slovenských obcí. Ako prví vystúpili tanečníci z folklórneho súboru Veľká Bukovinka z Répášskej Huty. Súbor, založený už v roku 1953, dnes na javisku spája aj deti a vnukov zakladajúcich členov. V ich podaní videli diváci miestne slovenské tance, ktorých choreografie zostavil Štefan Kocák. Súbor pravidelne vystupuje na festivaloch doma aj v zahraničí, vrátane Poľska, Nemecka, Česka a Slovenska.
Následne sa publiku predstavila spevácka folklórna skupina Kvety Hút z Pálházy. Táto sedemnásťčlenná skupina, založená v roku 2002, sa môže pochváliť bohatou zbierkou ocenení. Deväťkrát získali cenu Zlatý páv, trikrát hlavnú cenu Zlatý páv a vystupovali už v Sedmohradsku, Zakarpatsku, Vojvodine, ale aj na Slovensku. Ich spev v slovenskom a maďarskom jazyku za sprievodu citary je živým dôkazom ich motta: „Dedičstvo žije ďalej aj v nás!“
Po vystúpení speváckej skupiny sa na javisko opäť vrátili tanečníci Veľkej Bukovinky, aby program zavŕšili ďalším blokom miestnych slovenských tancov.
Po oficiálnom programe boli všetci účastníci pozvaní do predsiene kultúrneho strediska na malé občerstvenie, kde sa neformálne diskusie medzi kandidátmi a voličmi prirodzene pretavili do priateľských rozhovorov a posedenia.
Kultúra ostáva najsilnejším putom spájajúcim Slovákov v Maďarsku. S heslom „Sme tu doma. Sme rôzni. Patríme spolu!“ vstupuje slovenská komunita do posledných týždňov pred parlamentnými voľbami s jasným odkazom: slovenský hlas má v Maďarsku svoje miesto.
(ik)
Foto: autorka
