Dňa 19. apríla sa brány kultúrneho stánku v Kétšoproni otvorili pre podujatie, ktoré už roky tvorí jeden z pilierov spoločenského života tunajších Slovákov. Slovenské rodinné čajové popoludnie nie je len obyčajným kultúrnym programom, je to živý dôkaz toho, že slovenská reč, hudba a tradície majú na Dolnej zemi svoje pevné a nezastupiteľné miesto. Sála, zaplnená do poslednej stoličky, dýchala od prvých momentov srdečnosťou a očakávaním.

Moderátorská dvojica, Renáta Tóthová a Katarína Zeleňánska, privítala hostí a navodila atmosféru veľkej rodinnej oslavy, kde sa stretávajú známi, susedia a priatelia, aby spoločne zdieľali hodnoty, ktoré ich spájajú. Parlamentný hovorca Slovákov v Maďarsku Anton Paulik vo svojom príhovore zdôraznil, že identita národa sa neudržiava len v knihách, ale predovšetkým v živom kontakte a v spoločne strávených chvíľach. „Je pre nás nesmierne dôležité, aby sme sa stretávali pri takýchto príležitostiach, rozprávali sa po slovensky a udržiavali naše tradície živé nielen pre nás, ale najmä pre naše deti a vnúčatá,“ uviedol. Jeho slová o dôležitosti rodiny a komunity zarezonovali v publiku a stali sa pomyselným mottom celého popoludnia. Vyzdvihol snahu organizátorov vytvoriť priestor, kde sa slovenskosť stáva prirodzenou súčasťou každodenného života, nielen spomienkou na minulosť.

Prvá časť bohatého kultúrneho programu bola venovaná predovšetkým kráse folklóru a šikovnosti najmladších členov komunity. Javisko ožilo farebnými krojmi a rytmickým dupotom tanečníkov z Folklórneho súboru Katolíckej základnej školy sv. Štefana, ktorých vystúpenie okamžite rozprúdilo energiu v sále. Po nich nasledovali malí citaristi zo skupiny Hviezdička, ktorých jemné tóny pripomenuli starodávnu hudobnú tradíciu regiónu. Spevácky súbor Horenka priniesol na scénu hĺbku a skúsenosť, pričom ich interpretácia ľudových piesní v mnohých prítomných vyvolala nostalgiu. Program plynulo prechádzal od hudby k hovorenému slovu, keď žiaci štvrtého ročníka zarecitovali slovenské básne a dievčatá v „ňaňičkovskej“ scénke s humorom sebe vlastným priblížili život a tradície starších generácií. Moderný prístup k slovenskému jazyku priniesli vystúpenia najmenších žiakov. Veľkým oživením bola „Pyžamová párty“ – tanečné číslo, ktoré ukázalo, že slovenčina môže byť pre deti moderná a zábavná. Tieto momenty ukázali, že škola a rodina v tomto regióne úzko spolupracujú na tom, aby si deti osvojili jazyk nenásilnou a radostnou formou. Po krátkej prestávke, ktorú hostia využili na priateľské rozhovory pri čaji a domácom koláči, sa program prehupol do druhej, nemenej pôsobivej polovice. Moderátorky ohlásili vystúpenie, ktoré sa v priebehu rokov stalo synonymom pre študentskú iniciatívu a lásku k hudbe.

„V druhej časti nášho programu vystúpi Gitarový klub Strednej odbornej školy logistiky a dopravy Gábora Keménya z Békešskej Čaby,“ zaznelo v sále. Tento klub nie je len hudobným zoskupením, ale symbolom kontinuity a záujmu mladých ľudí o aktívne trávenie voľného času v slovenskom duchu. História klubu siaha do roku 2005, keď bol založený na podnet troch nadšených študentov pod vedením Štefana Lustyika. Odvtedy klubom prešli desiatky mladých ľudí, ktorí v ňom našli nielen priestor pre rozvoj svojho talentu, ale aj komunitu. V súčasnosti v klube fungujú začiatočnícke aj pokročilé skupiny, ktoré sa pravidelne stretávajú na štvrtkových skúškach. „Srdečne vítajú všetkých, ktorí sa chcú naučiť hrať na gitare, ale aj tých, ktorí už vedia hrať na tomto hudobnom nástroji,“ uviedli moderátorky. Vystúpenie na čajovom popoludní bolo koncipované tak, aby sa stalo spoločným zážitkom pre všetkých prítomných. Výber piesní nebol náhodný. Členovia klubu vybrali skladby, ktoré majú potenciál spájať. „Do dnešného programu vybrali také piesne, o ktorých si myslia, že si ich budete môcť spolu s nimi zaspievať,“ zaznelo ako výzva pre publikum. A diváci neváhali. Keď sa rozozneli prvé akordy, sálou sa začal šíriť spev, ku ktorému sa pridali nielen dospelí, ale s veľkým nadšením aj prítomné deti. Táto spontánna interakcia medzi účinkujúcimi a divákmi bola jedným z najsilnejších momentov celého popoludnia. Organizátori vyjadrili obrovskú radosť z toho, že účinkujúci s nadšením prijali pozvanie na toto Slovenské rodinné čajové popoludnie. Úspech akcie nepotvrdil len potlesk, ale najmä úsmevy na tvárach ľudí, ktorí sa po skončení programu nerozišli okamžite domov, ale zostali v družných rozhovoroch. Podujatie ukázalo, že slovenská komunita v Kétšoproňi je silná, vitálna a schopná spájať tradíciu s modernými prvkami tak, aby oslovila každú generáciu.

Čajové popoludnie v roku 2026 sa zapíše do kroniky mesta ako deň, keď hudba a spoločné slovo opäť raz zbúrali bariéry a posilnili korene slovenskej identity na Dolnej zemi. Ako v závere svojho prejavu uviedol Anton Paulik: „Kultúra je to, čo nám zostane, keď všetko ostatné pominie. A dnes sme videli, že naša slovenská kultúra v Kétšoproni je vo veľmi dobrých rukách.“ Hostia odchádzali s pocitom, že toto stretnutie nebolo posledné a že tradícia čajových popoludní bude i naďalej prekvitať a prinášať radosť generáciám čabianskych Slovákov.

Greguš

Foto: autor