Vedúca békeščabianskeho regionálneho strediska Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku (ÚKSM) Hajnalka Krajčovičová mesiace organizovala náš zájazd na Slovensko – cestu, ktorou sme oslávili jubileum spevokolu Čabianska ružička.
Žiaľ, pár dní pred našou cestou Hajnalka ťažko ochorela, takže sa k nám nemohla pridať. Poverila tajomníčku spevokolu, aby prebrala koordináciu komárňanskej cesty. V stredu o ôsmej sme vyrazili od Domu slovenskej kultúry (DSK). Takmer celou cestou sme spomínali na študentské časy, najmä na našich bývalých učiteľov. Príbehy, historky nemali konca-kraja. Boli medzi nimi aj vtipné, ako keď sa jedna „ružička“ nepripravila na hodinu biológie na tému kapusta a preto vedela povedať len jednu vetu: „Kapustové halušky“. Už aj vtedy v nej prúdila slovenská krv.
Na slovenskej strane komárňanského mostu nás čakal Ladislav Boros, ktorý nás odprevadil až k evanjelickej farnosti. Tam nás nielen peknými slovami, ale aj s výborným obedom prijala pani farárka Jana Horňáková so svojimi pomocníkmi. Gulášovú polievku uvarila Helena Aggová, ktorá, ako vysvitlo, je príbuznou nášho Pavla Száka z Jaminy. Nechceli sme uveriť, keď sme sa dozvedeli, že cesnakové koláčiky nám upiekla samotná pani farárka!
Večer, po ubytovaní v Hoteli Danubius, sme sa vrátili do evanjelického kostola. (L. Boros povedal, že je to 500 metrov, ale bolo to aspoň trikrát toľko.) O piatej sa začal slávnostný koncert detských speváckych zborov Základnej školy, Základnej umeleckej školy a Materskej školy cirkevného zboru Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Dospelých v kultúrnom programe zastupovala naša Ružička. Sólo na citare hral náš mladý talentovaný Adam Mladonyiczki. Koncert na vysokej úrovni uctila svojou prítomnosťou aj cirkevná veriaca komunita. Ružička spievala dvojhlasné cirkevné piesne z Tranoscia, ako aj čabianske a pitvarošské slovenské ľudové piesne. Po koncerte nás pozvali na pohostenie. Stoly boli plné chutných zákuskov a obložených chlebíčkov. Bol taký obrovský výber, že sme ani nevedeli ochutnať všetky maškrty.
Nad stolom plným Božích darov sme sa spoločne pomodlili. Vzájomne sme sa predstavili a vysvitlo, že nite sa nepretrhli ani výmenou obyvateľstva. Ako by sme sa poznali už tisíc rokov! Vysvitlo, že viacerí k nám chodia do Békešskej Čaby i do Poľného Berinčoku, veď mnohí sú potomkovia presídlencov, ktorí opustili svoje rodisko počas výmeny obyvateľstva. Niet divu, že práve tak poznajú a spievajú naše ľudové piesne, ako my. Veľmi nás potešilo, že sme si mohli spolu zaspievať napr. Kero je to tá ulica..., Kolo tejto Čaby..., Padá dáždik mrholí... a pod.
Vo štvrtok sme sa trošku zoznámili s centrom Komárna. Pozreli sme si Nádvorie Európy, kde návštevníci majú možnosť na malom mieste vidieť charakteristické črty architektúry 36 krajín a regiónov. Sochy nie sú pomenované, a tak sme niekedy len tipovali, koho stvárňuje tá ktorá. Náš veľmi sympatický, vzdelaný šofér nám však pomohol správne určiť jednotlivé osobnosti – napr. o pánovi s knihou v rukách, o ktorom sme si mysleli, že je Samuel Tešedík, vysvitlo, že je Matej Bel. Nemohli sme vynechať ani Podunajské múzeum, kde nás sprevádzal lektor Zsolt Lehotkai. Pozreli sme si s ním výstavu vtákov a streleckých lukov. Najväčším zážitkom pre nás bolo, keď sme v slávnostnej koncertnej sieni mohli zaspievať dvojhlasne pieseň Na čabianskej turni... Akustika bola fantastická! Pán lektor nám prezradil, že aj on bol aktívnym spevákom, učil sa aj u Lajosa Vassa. Vyhľadali sme aj ďalšie múzeum, kde boli vystavené fotky z Jókaiho života, ako aj časť jeho nábytku. Ďalším slávnym rodákom Komárna je Ferenc Lehár – jeho tablá a busta nás tiež zaujali. V jednej miestnosti boli vyložené nádherné maľované kraslice.
Pred odchodom nás naši hostitelia prekvapili slávnostne prestretým stolom. Predjedlom boli bryndzové chlebíčky a hlavným jedlom chutná polievka, káva a zákusky. S pani Jankou sme sa zhovárali o bohoslužbách, o programoch pre deti, aj o charitatívnej činnosti fary. Pani farárka sa teší, že majú dobré vzťahy s pánom primátorom, ktorý im pomáha pri rekonštrukcii kostola. Pri rozlúčke sme si sľúbili, že naše stretnutia budú pokračovať napr. tak, že naše spevokoly sa naučia tie isté piesne a spolu ich prednesú na koncerte. Cestou domov sme zaspievali každému jeho obľúbenú pieseň. Cesta rýchlo ubehla, ale zážitky v našich srdciach a dušiach trvalo zostanú. Čabianska organizácia Slovákov, Slovenská samospráva župného mesta Békešská Čaba a Slovenská samospráva Békešskej župy v značnej miere prispeli k úspechu zájazdu, za čo im ďakujeme.
Zlatica Lišková a Anna Korčoková Vargová
Foto: autorky