Prvé novodobé oficiálne otvorené zmaterializované pamiatky našich slovenských predkov v Maďarsku – oblastné či pamätné domy, resp. dedinské domy – vznikli na Dolnej zemi, v Békešskej Čabe a Slovenskom Komlóši v roku 1972, v Sarvaši v roku 1975 a v Malom Kereši v roku 1977.
K odbornému zachovaniu týchto kultúrnych artefaktov, ako aj ďalších budov s charakteristickou miestnou ľudovou architektúrou (ktorých je v súčasnosti 63, a vyše 20 národopisných zbierok), úžitkových predmetov, písomných dokumentov, ako aj nehmotných zvykov a tradícií, bolo potrebné zabezpečiť, aby zostali v rukách danej lokálnej komunity, a zároveň vytvoriť odborné zázemie, resp. partnerstvo odborných združení. Túto úlohu najprv prevzala samotná Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku, ktorá neskôr vytvorila svoju odbornú inštitúciu Neziskovú spoločnosť Legatum pod vedením nebohého Juraja Anda, v roku 2013 sa stala jej riaditeľkou Katarína Király. Legatum dnes funguje ako Oddelenie kultúrneho dedičstva Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku (ÚKSM).
Práve táto inštitúcia sa od roku 2003 stará o to, aby vytvárala odborné zázemie pre majiteľov alebo prevádzkovateľov miestnych slovenských národopisných zbierok lokálneho charakteru, s možnosťou ich umiestnenia aj v budovách, ktoré nemusia nevyhnutne spĺňať kritériá ľudového staviteľstva. Medzi jej služby patrí od roku 2004 aj každoročne organizovať odborný seminár (v prvých rokoch pod názvom konferencia) s rôznymi aktuálnymi tematickými zameraniami, ako aj poskytovať ďalšie metodické služby a pomôcky vrátane organizovania akreditovaného vzdelávania pre členov slovenskej komunity v Maďarsku. Stretnutie vedúcich národopisných zbierok sa realizuje striedavo v osadách, kde sa nachádzajú slovenské oblastné domy.
V tomto roku 16. mája prebiehal v sarvašskom Múzeu Samuela Tešedíka Odborný seminár pre vedúcich slovenských národopisných zbierok v Maďarsku, kde zástupcov 25 slovenských komunít privítala vedúca Oddelenia kultúrneho dedičstva ÚKSM a hlavná organizátorka podujatia Katarína Király. S pozdravnými príhovormi vystúpili poverený riaditeľ ÚKSM Csaba Ondrej Aszódi, podpredseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Tomáš Nagy, primátor mesta Sarvaš Pál Hodálik a predsedníčka Slovenskej národnostnej samosprávy v Sarvaši Anna Franková. Domáci ponúkli prichádzajúcim tradičné miestne slovenské pochúťky – klobásu a kapustníky –, čo bolo zároveň jedným zo spôsobov zviditeľnenia gastronomického dedičstva slovenských predkov. V úvodnom kultúrnom bloku vystúpili hudobno-spevácke skupiny miestnej slovenskej základnej školy Malý a Veľký Jelenček pod vedením hosťujúcej učiteľky Jany Brhlíkovej a harmonikára Józsefa Ivancsóa, ako aj citaristi so slovenskými ľudovými piesňami pod vedením Imreho Kissa.
V rámci bloku odborných prednášok na tému Uchovávanie lokálnej identity prostredníctvom kultúrnych hodnôt v národopisnej zbierke vystúpila riaditeľka Rodného domu a pamätného múzea Petőfiho v Malom Kereši Erika Filusová, ktorá vyzdvihla výnimočný dvojitý potenciál dedičstva na jednom mieste – stret národnostnej a národnej identity – a moderné metodiky sprostredkovania tradícií. Vedúca riaditeľka Centra ľudovej architektúry a oblastných domov pri Národopisnom múzeum v prírode v Senondreji Szilvia Beatrix Priklerová na príklade Domu Vilmy v obci Somogyszob poukázala na praktické možnosti zachovania dedičstva a prilákania návštevníkov s dôrazom na lokálnu identitu. Anna Franková, predsedníčka Slovenskej národnostnej samosprávy v Sarvaši, ktorá je prevádzkovateľom miestneho slovenského oblastného domu, priblížila účastníkom odborného stretnutia pohnuté dejiny, administratívny postup a dokumentáciu znovuotvorenia a opätovného získania povolenia činnosti ich zbierky. Riaditeľka Slovenskej základnej školy, materskej školy a žiackeho domova v Sarvaši Terézia Wéberová Hanzová ako etnografka prednášala o možnostiach využívania ľudových dekoratívnych motívov vyšívaných kožuchov v rámci výučby žiakov. Upriamila pozornosť účastníkov na kožuchy typické pre Dolnú zem a ako zaujímavosť poznamenala, že počas svojej práce v Múzeu Samuela Tešedíka v Sarvaši našla jeden dolnozemský kožuch, ktorý bol spolovice zdobený sarvašskými a spolovice čabianskymi motívmi. Katarína Király hovorila o dejinách odborných stretnutí spoločnosti Legatum, ako aj o činnosti Oddelenia kultúrneho dedičstva ÚKSM v záujme slovenských oblastných domov. Zároveň bola moderátorkou seminára a jednotlivé prednášky prepájala s aktuálnymi informáciami o súčasnej praxi na poli našich slovenských oblastných domov.
Po prednáškach sa účastníci presunuli do slovenského oblastného domu, kde zariadenie niekdajšieho obytného domu rodiny Gajdošovcov a každodenné využitie zbierky zaujímavo a podrobne predstavila znalkyňa miestneho folklóru Zuzana Csicselyová. Odvážnejší si mohli vyskúšať výrobu cestoviny (brdovcov) do tradičnej sviatočnej polievky a pripravená bola aj ukážka tkania. Po prehliadke národopisnej zbierky sa účastníci oboznámili aj so susediacou školskou záhradou, o ktorú sa starajú žiaci miestnej slovenskej školy pod vedením pedagogičky záhradníctva.
Seminár, ktorého cieľom je prispieť k uchovávaniu zmaterializovanej pamäte našich slovenských predkov čo najodbornejším spôsobom a za aktívnej účasti slovenských komunít, ponúkol pestrú paletu informácií a podnetov miestnym slovenským samosprávam a organizáciám k ich ďalšej náročnej, no záslužnej práci. Podujatie finančne podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.
Hajnalka Krajčovičová
vedúca regionálneho strediska ÚKSM v Békešskej Čabe
Foto: autorka