Roľnícka olympiáda nie je jednotným medzinárodným hnutím, ale hravou športovou súťažou prispôsobenou miestnym a regionálnym tradíciám. Prečo ju nazývame olympiádou? Pretože ide o priateľské súťaženie s úsmevom, ktoré má viacero disciplín, vyžaduje fyzický výkon a vytrvalosť, no zároveň nie je len o víťazstve. Do popredia sa dostávajú princípy spolupatričnosti, tímovej spolupráce, spoločných zážitkov a vzájomnej pomoci.
Oživovanie tradícií vidieckeho života nám pripomína každodennú prácu našich predkov, ktorí svojou usilovnosťou, vytrvalosťou a vzájomnou podporou budovali rodiny i miestne spoločenstvá.
Roľnícka olympiáda je teda účinnou metódou spoznávania určitého obdobia našich dejín a zároveň aj spôsobom budovania komunity (community building).
Súťaže preverujúce silu, šikovnosť a taktiku v modernej a zábavnej forme sa medzi Slovákmi na Dolnej zemi udomácnili pred niekoľkými rokmi. V Maďarsku sa prvé podobné podujatie uskutočnilo už v roku 2007 v Reszneku a postupne sa stalo spoločenskou i turistickou atrakciou. Neskôr sa myšlienka rozšírila aj medzi slovenské komunity, ktoré sa rozhodli preniesť túto tradíciu do svojich regiónov v partnerstve so svojimi družobnými obcami na Slovensku.
Prvýkrát sa toto hnutie vydalo na svoju cestu v čabianskom regióne Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku, kde sa vo dvore Slovenského domu v Čorváši konala Pastierska olympiáda spojená s Dňom oblastných domov. Prvá Roľnícka olympiáda sa zase uskutočnila v polovici júna v príjemnom prostredí športového ihriska pri jazierku Csicsely v Gerendáši. Podujatie pripravila miestna slovenská komunita pod vedením Kataríny Priskinovej a Eriky Zahoránovej za účasti delegácie z družobnej obce Malá Mača.
Osemboj súťažných družstiev zaujal nielen žiakov (súčasťou školských tímov boli aj učitelia), ale aj dospelých. Do súťaže sa zapojilo napríklad družstvo rodičov či tím verejných zamestnancov. Výborná nálada strhla aj divákov. Počas prestávok, keď sa súťažiaci občerstvovali, si záujemcovia vytvorili príležitostné maďarsko-slovenské družstvo a vyskúšali si jednu zo súťažných disciplín. Šikovní moderátori a členovia poroty ich výkony komentovali a merali čas.
Povzbudzovaniu nebolo konca-kraja. Každý posmeľoval každého bez ohľadu na príslušnosť k jednotlivým družstvám a neraz pomohol prekonať aj náročnejšie chvíle, keď si disciplíny vyžadovali značnú fyzickú námahu.
Osemboj pozostával z týchto disciplín: beh vo vreci, slalom s fúrikom so zaviazanými očami spoluhráča, hádzanie a chytanie zemiakov do zástery, slalom na bicykli s vrecom obilia, slalom pomedzi kopy sena stojace v priečkach rebríka, kopanie gumenej čižmy do diaľky, prevracanie (nie kotúľanie!) kolesa po vyznačenej dráhe na čas a beh cez dva rady pneumatík uložených na zemi.
Po skončení súťaží sa účastníci najedli jedla z kotlíka, podobne ako kedysi po náročných poľných prácach. Na záver olympiády si prevzali keramické ocenenia za svoje výkony z rúk predsedníčky miestnej slovenskej samosprávy Kataríny Priskinovej a predsedu Klobásového klubu v Kolárove Alexandra Vígha z Malej Mače. Účastníkom zagratulovali aj starostka obce Gerendáš Annamária Kurillová-Simonová a starosta obce Čorváš Lajos Baráth.
Úspechy súťažiacich, príjemné zážitky divákov a deň plný radosti, smiechu a priateľských stretnutí symbolicky sprevádzal štýlový roľnícky olympijský oheň. Ten spájal ľudí s rovnakým nadšením, aké poznáme z veľkých športových olympiád, a motivoval súťažiacich i publikum, aby sa k tomuto hnutiu pridali aj v budúcnosti.
Možno sa práve Roľnícka olympiáda stane novou modernou formou spájania ľudí a budovania komunity.
Hajnalka Krajčovičová
vedúca békeščabianskeho regionálneho strediska ÚKSM
Foto: autorka