Blížiaci sa 4. júl roku sa do dejín Slovákov v Maďarsku zapíše veľkými písmenami. Mesto Tótkomlós, v našom kultúrnom povedomí odjakživa nazývané Slovenský Komlóš, sa stane hrdým dejiskom Dňa kultúrneho dedičstva Slovákov v Maďarsku. Táto výnimočná udalosť predstavuje nielen symbolickú poklonu bohatej minulosti dolnozemských Slovákov, ale slúži aj ako zrkadlo súčasného, pulzujúceho komunitného života. Pre každého čitateľa Ľudových novín a pre každého verného Slováka je to pozvanie na miesto, kde národná identita neostala len v múzeách, ale dýcha v každodennom slove, piesni a tanci.
Slovenský Komlóš bol od svojho novodobého založenia v osemnástom storočí pevnosťou slovenskej kultúry na Dolnej zemi. Hoci uplynuté desaťročia priniesli obrovské spoločenské zmeny a prirodzený úbytok nositeľov materinského jazyka, toto mesto si stále uchováva magickú príťažlivosť. Je to príbeh neoblomnosti, hlbokej úcty k odkazu predkov a neutíchajúcej snahy odovzdať slovenské slovo budúcim generáciám. Práve preto je toto mesto ideálnym hostiteľom sviatku, ktorý oslavuje všetko, čo nás ako národnostnú komunitu definuje, spája a posilňuje v našej existencii. Najdôležitejším pilierom, vďaka ktorému sa miestni obyvatelia naučili moderným spôsobom gazdovania a prežili historické búrky, bola prítomnosť významných farárov a učiteľov. Títo učení evanjelickí kňazi, ktorí získavali svoje vzdelanie v západnej Európe, priniesli pre náš dolnozemský ľud nielen vedu a kultúru, ale formovali aj samotnú národnú identitu. Medzi týmito velikánmi svieti meno Pavla Valaského, ktorý v meste pôsobil desať rokov. Bol to práve on, kto naučil komlóšskych Slovákov pestovať hrozno a vyrábať kvalitné víno, čím pozdvihol hospodársku úroveň celej oblasti. Popri praktických radách pre život však Valaský nezabúdal ani na duchovnú sféru, o čom svedčí skutočnosť, že práve on napísal prvé dejiny literatúry Uhorska. Ďalšou monumentálnou postavou komlóšskych dejín bol Juraj Sexty, ktorý dal postaviť tunajší evanjelický kostol. Tento chrám boží nie je len architektonickou pamiatkou, ale dodnes stojí ako ústredný symbol mesta, hrdá dominanta a svedok vernosti tunajšieho ľudu k viere. V historických dobách bola slovenčina prirodzeným jazykom rodín, polí i kazateľníc, čo spätne upevňovalo vedomie slovenskej príslušnosti. Kultúrny život sa postupne inštitucionalizoval a nesmierne dôležitým krokom v tomto procese bolo založenie ochotníckeho divadla v roku 1907. Komlóšania však milovali aj hudbu, o čom svedčí fungovanie dychových hudieb už od prvej polovice 19. storočia. Na tieto tradície nadviazalo 20. storočie, kedy vznikol slávny folklórny súbor Komlóš a ďalšie dychové telesá, ktoré niesli slávu Slovenského Komlóša ďaleko za hranice békéšskeho regiónu. Čas sa nedá zastaviť a uplynulé desaťročia priniesli slovenskej komunite nejednu ťažkú skúšku. Demografický vývoj a asimilácia spôsobili, že dnes v meste žije menej Slovákov a menej ľudí komunikuje v materinskom jazyku. Napriek tomuto trendu však v Slovenskom Komlóši ostalo niečo nezničiteľné – zostali tu živé kultúrne telesá, bohaté národopisné zbierky, odkaz miestneho básnika Juraja Dolnozemského a predovšetkým hlboká, úprimná láska k slovenskej kultúre, jazyku a divadlu. V súčasnosti môžeme bez preháňania a s plnou hrdosťou nazvať Slovenský Komlóš hlavným mestom slovenskej kultúry v Maďarsku. Kultúrna základňa mesta je taká silná a sebestačná, že miestni činitelia dokážu organizovať celodenný, bohatý kultúrny program postavený výlučne na vystúpeniach komlóšskych umeleckých telies. Dnes túto živú prítomnosť reprezentuje aktívna folklórna skupina, dve dychovky a jedinečný mandolínový orchester. Hoci ochotnícke divadlo pre dospelých nateraz stíchlo, nádej do budúcnosti dáva nepretržite fungujúce detské divadlo v slovenskej základnej škole. Obrovským prínosom pre udržanie slovenskej identity sú tiež neustále živé a intenzívne kontakty s materskou krajinou a s ostatnými dolnozemskými Slovákmi v Rumunsku či Srbsku. Táto cezhraničná spolupráca pumpuje novú energiu do žíl komunitného života a motivuje k aktívnemu používaniu slovenského jazyka v modernej dobe. Všetko veľké a trvácne sa však musí budovať od úplného základu, a tým základom je v Slovenskom Komlóši Slovenská dvojjazyčná základná škola a materská škola. Práve tu sa vyučuje slovenčina a už celých tridsať rokov tu úspešne funguje detský umelecký súbor Harmónia. V nej komlóšske deti robia svoje prvé tanečné kroky a učia sa tancovať jedinečný, temperamentný komlóšsky marš. Tieto deti predstavujú neoceniteľný dorast pre tanečnú skupinu dospelých Komlóš, čím sa zabezpečuje kontinuita tradície. Svoju špecifickú a nezastupiteľnú úlohu má aj mandolínový orchester Tremolo, ktorý plynule prevzal funkciu niekdajšieho pávieho krúžku. V ich podaní ožívajú staré komlóšske ľudové melódie, tradičná ľudová hudba zo Slovenska, slovenské operety, no neboja sa siahnuť ani po moderných hudobných žánroch. Že ide o špičkovú kultúru, dokazujú aj mnohé úspechy – komlóšski tanečníci sú držiteľmi zlatej kvalifikácie zo súťaže Vo víre tanca a sú vítanými hosťami na folklórnych festivaloch doma i v zahraničí. Mládežnícka dychovka zasa s hrdosťou nesie vyznamenanie Pro Cultura Slovaca, čo je najcennejšie kultúrne ocenenie dolnozemských Slovákov. Cesta k srdcu mladého človeka však vedie primárne cez modernú a príťažlivú kultúru. Hľadanie nových metód a spôsobov, ako osloviť nastupujúcu generáciu, je permanentná a náročná výzva. Je bolestné sledovať, že kvôli ekonomickým a sociálnym súvislostiam časť mládeže z regiónu odchádza. Riešením je preto ukazovať výhody znalosti slovenčiny – mladí ľudia musia cítiť, že slovenský jazyk nie je len archaickým jazykom ich starých rodičov, ale hodnotným a moderným nástrojom, ktorý môžu úspešne využiť v súčasnom obchodnom a profesionálnom živote.
Nadchádzajúci Deň kultúrneho dedičstva Slovákov v Maďarsku, organizovaný 4. júla, ponúka dokonalú príležitosť pre všetkých návštevníkov, aby sa ponorili do tohto fascinujúceho sveta. Pre hostí to bude jedinečná možnosť prezrieť si bohaté miestne národopisné zbierky, navštíviť výstavu významného komlóšskeho maliara Alexandra Szokolaiho, vstúpiť pod klenby historického evanjelického kostola a v neposlednom rade ochutnať chýrnu lokálnu gastronómiu, ktorá v sebe spája slovenské tradície s dolnozemským vplyvom. Pre domácich je usporiadanie tohto dňa prejavom obrovskej úcty. Sú nesmierne pyšní na svoje hmotné aj nehmotné dedičstvo, ktoré s láskou strážia.
Osobné posolstvo vedúceho komlóšskeho regionálneho strediska Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku Františka Zelmana pre všetkých čitateľov Ľudových novín je preto priame a úprimné. Pozýva každého, aby prišiel do Slovenského Komlóša a osobne precítil tú hlbokú, špecifickú hrdosť na príslušnosť k tomuto mestu. Keď návštevník alebo rodák pricestuje a zbadá majestátnu kostolnú vežu – našu komlóšsku turňu – dotkne sa ho ten zvláštny, hrejivý pocit, ktorý zažíva každý pravý Komlóšan. Je to ten moment, kedy sa človek pozrie na obzor, hlboko si vzdychne a s pokojom v duši si povie, že je konečne doma. Príďte to zažiť aj vy, stať sa súčasťou našej živej histórie a osláviť dedičstvo, ktoré nás robí tým, čím sme.
Greguš
Foto: Imrich Fuhl
