Dolnozemská obec Kétšoproň sa v dňoch 21. až 27. júna premenila na živé centrum humanitných vied, keď privítala účastníkov 39. interdisciplinárneho tábora Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku.

Toto tradičné podujatie, ktoré sa každý druhý rok presúva do inej slovenskej lokality, si dáva za cieľ komplexný, všestranný výskum minulosti a súčasnosti tunajších slovenských komunít. Počas celého týždňa sa skupina vedeckých pracovníkov, jazykovedcov, etnografov a historikov zo Slovenska i Maďarska venovala intenzívnemu zberu materiálu priamo v teréne. Celé podujatie sa nieslo v znamení snahy zachytiť a uchovať živé svedectvá o slovenskej identite a jazyku v regióne, kým definitívne nezaniknú s odchodom najstaršej generácie.

Oficiálny štart bádania bol v zasadacej sále Obecného úradu v Kétšoproni, kde sa stretli vedci, predstavitelia samospráv, cirkevných inštitúcií a obyvatelia obce, ktorí v celom projekte zohrávajú kľúčovú úlohu ako informátori. Riaditeľka Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku Tünde Tušková pri otvorení neskrývala nadšenie z novej výskumnej lokality. Vo svojom prejave priznala, že začiatok každého tábora sprevádza veľké očakávanie, pretože cieľom je objaviť doposiaľ nepoznané fakty a informácie, ktoré miestna komunita ešte stále ukrýva vo svojej pamäti. Zároveň vyzdvihla otvorenosť tunajších ľudí, bez ktorých by akademická práca v teréne nemala zmysel. Na dôležitosť uchovávania menšinového dedičstva poukázala aj predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková. Vo svojom pozdrave vyzdvihla nielen kultúrny potenciál Kétšoproňu, ale aj estetický vzhľad obce, ktorý svedčí o tom, že jej obyvatelia s láskou dbajú o svoje prostredie a dedičstvo po predkoch, čo vedcom vytvára inšpiratívne prostredie pre prácu. Celkovú slávnostnú a tradičnú atmosféru prvého dňa umocnil svojím vystúpením miestny Folklórny spolok Horenka, ktorý spevom demonštroval životaschopnosť slovenskej ľudovej kultúry v obci. Starosta Sándor Völgyi detailne priblížil dejiny chotára a zložité chvíle formovania samostatnej obce, ktorej korene siahajú k osídľovaniu katolíckymi Slovákmi v osemnástom storočí. Opísal miestnych obyvateľov ako hrdých, pracovitých a hlboko veriacich ľudí. Symbolom ich duchovného života je Kostol svätého Štefana z konca tridsiatych rokov, ktorý dodnes dominuje obci. Starosta však poukázal aj na výzvy súčasnosti, ktorým Kétšoproň čelí, najmä na demografický pokles spojený s odchodom vzdelanej mládeže do väčších miest, čo priamo ovplyvňuje aj prirodzené odovzdávanie slovenského jazyka v rodinách. Na tieto slová nadviazala predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Erika Tóthová, ktorá plynule previazala históriu so súčasnosťou. Vo svojej prednáške opísala neúnavný boj za zachovanie slovenskej identity prostredníctvom Katolíckej základnej školy a materskej školy svätého Štefana. Samospráva musí suplovať chýbajúcu štátnu podporu, financovať učebné pomôcky a organizovať pre deti kultúrne tábory či výmenné programy so Slovenskom, vrátane dlhoročnej družby s mestom Hriňová, aby mládež nestratila živý kontakt s jazykom svojich pradedov. Samotný týždenný výskum v teréne prebiehal formou riadených rozhovorov, dotazníkov a štúdia miestnych archívnych dokumentov, pričom každý z odborníkov priniesol do mozaiky poznania svoj vlastný špecifický pohľad. Jazykovednú líniu tábora zastupovala Iveta Valentová ktorá sa venovala precíznemu mapovaniu a analýze slovenských priezvisk v Kétšoproni, zatiaľ čo Ivana Kontríková Šusteková skúmala poľnohospodársky život a hospodárske tradície, ktoré po stáročia formovali tvár tejto lokality. Každodennú kultúru a zvykoslovie dokumentovali Roman Hajostek, ktorý sa zameral na rekonštrukciu a tradíciu kétšopronskej svadby, a Katarína Király, ktorá analyzovala miestne tanečné zvyky a ich premeny v čase. Folklórny život Slovákov v Kétšoproni komplexne spracoval Marcell Gergő, pričom na dôležitú inštitucionálnu rovinu národnostného života nadviazali Orsolya Szabóová so svojím výskumom fungovania národnostnej samosprávy a Tünde Tušková, ktorá podrobne analyzovala stav a výzvy národnostného školstva v obci. Jazykovú prax a reálne fungovanie slovenčiny v každodennom kontexte národnostnej identity obyvateľov sledovala Anett Osztroluczká. Duchovný rozmer komunity analyzoval Domonkos Volter prostredníctvom výskumu náboženského života, kým Bence Püski-Liker sa ponoril do historických dokumentov a mapoval slovenskú literatúru v Kétšoproni v devätnástom storočí. Do výskumného kolektívu neodmysliteľne patrili aj dlhoročné opory ústavu, bývalá pracovníčka VÚSM Zuzana Gulyásová a Magdolna Laczóová, ktoré svojimi skúsenosťami pomáhali pri koordinácii práce v teréne. Vzácnym obohatením bola aj prítomnosť slovenského parlamentného hovorcu, rodáka z Kétšoproňa Antona Paulika, ktorý výskumu poskytol neoceniteľný pohľad človeka hlboko spojeného s tunajšími ľuďmi a tradíciami. Celé podujatie vyvrcholilo v závere týždňa hodnotiacim seminárom. Tento moment potvrdil, že tábor splnil svoj účel – prepojil akademickú obec s obyvateľmi obce a vzbudil v nich novú vlnu hrdosti na svoj pôvod.

Zhromaždené dáta a svedectvá budú do konca novembra spracované do podoby ucelených odborných štúdií, ktoré vyjdú v samostatnom zborníku s názvom Slovenské inšpirácie z Kétšoproňu. Výskumný tábor tak úspešne uzavrel svoju misiu a zanechal za sebou trvalú stopu, ktorá pomôže udržať slovenské kultúrne dedičstvo na Dolnej zemi živé aj pre nasledujúce generácie.

Greguš

Foto: autor