Pri príležitosti Pamätného dňa Slovákov žijúcich v zahraničí ocenili 3. júla na pôde Národnej rady SR osem osobností, ktoré sa dlhodobo zasluhujú o zachovanie slovenského jazyka, kultúry a národnej identity za hranicami Slovenska.
Slávnostné podujatie zorganizovali Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) a Nadácia Národný pamätník slovenského vysťahovalectva pod záštitou ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraja Blanára a predsedu Zahraničného výboru NR SR Mariána Kéryho.
Pamätný deň Slovákov žijúcich v zahraničí si Slovensko pripomína každoročne 5. júla, v deň sviatku svätých Cyrila a Metoda. Podľa údajov ÚSŽZ žije v 65 krajinách sveta približne 1,8 milióna Slovákov a ľudí slovenského pôvodu, ktorí aj po generáciách udržiavajú väzby na svoju historickú vlasť. Minister zahraničných vecí J. Blanár vo svojom príhovore zdôraznil, že Slováci žijúci v zahraničí sú neoddeliteľnou súčasťou slovenského národa. Označil ich za významnú intelektuálnu a spoločenskú silu, ktorá pomáha zviditeľňovať Slovensko vo svete a prepájať ho so štátmi, v ktorých krajania žijú. Zároveň pripomenul, že samotné inštitucionálne mechanizmy nestačia a vzťahy s krajanmi musia byť založené na úprimnom záujme a vzájomnosti.
Tohtoročný výber laureátov vznikol z 19 nominácií doručených z 11 krajín sveta. Návrhy predkladali krajanské spolky, zastupiteľské úrady a generálne konzuláty Slovenskej republiky. Najvyššie rezortné ocenenie – Zlatú pamätnú medailu ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR – získal Jaroslav Miňo z Českej republiky. Rodák z Mestiska pri Svidníku patrí medzi najvýraznejšie osobnosti slovenského krajanského života v Česku, je dlhoročným vedúcim Slovenského folklórneho združenia Limbora a organizátorom podujatí, akými sú Folklór bez hraníc, Vianoce s Limborou či medzinárodný festival Praha – srdce národov. Súbor vedie spolu s manželkou Máriou už štyri desaťročia. Ocenený laureát sa za vyznamenanie poďakoval o. i. týmito slovami: „Beriem ho ako ocenenie všetkých Slovákov, ktorí sa v zahraničí snažia dôstojným spôsobom reprezentovať Slovenskú republiku“. Zdôraznil, že prostredníctvom folklóru sa snažia pestovať lásku k slovenskému jazyku a kultúre u najmladšej generácie. „Nezabúdame na Slovensko. Nosíme ho vo svojich srdciach,“ dodal.
Diplomacia v službách krajanov
Štít priateľstva ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a zároveň Medailu ÚSŽZ získal bývalý generálny konzul SR v Békešskej Čabe Štefan Daňo. Počas viac než dvanásťročného pôsobenia významne podporoval školstvo, kultúrny život a národné povedomie Slovákov v Maďarsku. Podieľal sa na rozvoji slovensko-maďarských vzťahov, budovaní historickej pamäti komunity i spolupráci medzi slovenskými a maďarskými mestami a školami. Š. Daňo zdôraznil, že ocenenia nevníma len ako osobné uznanie. „Predovšetkým ich vnímam ako uznanie pre ľudí a krajanov, s ktorými som mal česť spolupracovať,“ povedal a pripomenul tiež, že jeho ambíciou bolo vytvoriť z generálneho konzulátu „skutočný slovenský dom“, kde diplomacia nebude len protokolárnym úradom, ale bude slúžiť krajanom.
Etnologička, ktorá zachraňuje pamäť komunity
Medailu ÚSŽZ získala etnologička, pedagogička a publicistka Katarína Király, ktorá sa systematicky venuje výskumu, dokumentácii a popularizácii tradičnej kultúry Slovákov v Maďarsku. Dlhodobo sa angažuje aj vo verejnom živote svojej komunity ako poslankyňa Valného zhromaždenia a najnovšie ako zástupkyňa predsedníčky Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM). Medailu získala za mimoriadne zásluhy pri uchovávaní a rozvoji kultúrnej identity Slovákov v Maďarsku, za dlhodobý odborný, organizačný a pedagogický prínos, ako aj za posilňovanie slovensko-maďarských vzťahov. „Ocenenie prijímam s hlbokou úctou, pokorou a hrdosťou. Dlhoročná práca na poli tradičnej kultúry krajanov nie je pre mňa iba pracovnou povinnosťou, ale predovšetkým srdcovou záležitosťou,“ povedala K. Király. Vo svojom poďakovaní osobitne spomenula obec Ečer, kde sa napriek viac než storočnej absencii slovenských učiteľov a duchovných podarilo zachovať slovenské korene a tradície. Práve tam podľa jej slov pochopila, že kultúrna identita môže byť jedným z najsilnejších pilierov národnostnej identity. „Jazykovo silne asimilovaní Ečerania nezabúdajú na svoje slovenské korene a odovzdávajú tradície mladšej generácii,“ uviedla.
Ďalšou laureátkou sa stala Ingrid Sivčová Kuzma zo Spojených štátov amerických, dlhoročná pedagogička a koordinátorka slovenských víkendových vzdelávacích centier. Ako podpredsedníčka Medzinárodného inštitútu a asociácie slovenských vzdelávacích centier pomáha organizovať vzdelávanie učiteľov, distribúciu učebníc zo Slovenska a prepájanie slovenských škôl v USA. Významne prispela k zachovaniu slovenského jazyka medzi mladou generáciou krajanov. Vo svojom vystúpení upozornila na často neviditeľnú prácu desiatok dobrovoľníkov. Poďakovala rodičom a pedagógom, ktorí po pracovnom týždni venujú svoj voľný čas výučbe slovenského jazyka, a ocenila podporu Slovenska pri zabezpečovaní učebníc a vzdelávacích materiálov pre víkendové školy.
Medailu ÚSŽZ získala aj Terézia Mária Král z Austrálie, dlhoročná prezidentka Združenia austrálskych Slovákov vo Victorii. Počas desaťročí organizovala kultúrne podujatia, kongresy austrálskych Slovákov a pomáhala novým emigrantom zo Slovenska začleniť sa do života v novej krajine. Vyznamenanie jej udelili za celoživotnú prácu pri zachovávaní národného povedomia, kultúrnej identity a slovenského jazyka a zároveň pri príležitosti jej 90. narodenín.
Slovenská komunita dala zmysel jej životu
Pamätnú medailu Štefana Boleslava Romana získala predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku, folkloristka a organizátorka kultúrnych podujatí Ruženka Egyedová Baráneková. Od roku 1996 stojí na čele najstaršej a najväčšej slovenskej organizácie v Maďarsku, je zakladateľkou Novohradského medzinárodného folklórneho festivalu, autorkou projektu Škola v prírode Poznaj svoje korene a organizátorkou desiatok vzdelávacích, folklórnych a národopisných aktivít. Vo svojom emotívnom príhovore sa vrátila k roku 1982, keď z Detvy odišla do Maďarska. „Môžem veľmi zodpovedne povedať, že zmyslom môjho života sa stali práve Slováci v Maďarsku,“ povedala. Zdôraznila, že celé desaťročia venovala budovaniu dobrých slovensko-maďarských vzťahov a podpore Slovákov v Maďarsku. Osobitne poďakovala Slovensku za dlhodobú podporu slovenského národnostného školstva a kultúry v Maďarsku. Za jeden z najúspešnejších projektov označila Školu v prírode na Slovensku, ktorú založila v roku 2006. „Každé dieťa, ktoré sa učí po slovensky, musí poznať Slovensko. Nestačí poznať jazyk. Dieťa musí mať Slovensko rado. V tom je podstata,“ zdôraznila. Zároveň vyzdvihla vytrvalosť dolnozemských Slovákov, ktorí si dokázali zachovať jazyk a identitu aj po troch storočiach života v inom jazykovom prostredí. „To, že si nás Slovensko všíma a váži, nám dáva morálnu oporu a istotu, že to, čo robíme, má význam,“ povedala. Spomenula aj svojich synov a vnukov, ktorí či už v Maďarsku alebo v Belgicku, teda napriek viacjazyčnému prostrediu ovládajú slovenčinu a pri hokejových zápasoch hovoria o slovenskom tíme jednoducho: „Naši hrajú.“
Pamätnú medailu Š. B. Romana získal aj riaditeľ Slovenského centra v Írsku Rastislav Blažek, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov modernej slovenskej komunity v tejto krajine. Od roku 2009 vedie najstaršiu slovenskú komunitnú organizáciu v Írsku, zasadil sa o vznik centra právnej pomoci pre Slovákov a o zaradenie slovenského jazyka medzi jazyky používané írskymi verejnými inštitúciami. Pri preberaní ocenenia vyzdvihol prácu dobrovoľníkov a celého tímu Slovenského centra. Pripomenul, že hoci slovenská komunita v Írsku nepatrí k najväčším, je mimoriadne aktívna. Zároveň vyslovil želanie, aby sa Slovensku v budúcnosti darilo natoľko, že bude môcť ešte výraznejšie podporovať svojich krajanov v zahraničí.
Tretím laureátom Pamätnej medaily Š. B. Romana sa stal Marián Servátka, bývalý veľvyslanec SR v Poľsku, Litve, Bielorusku a pri Svätej stolici. Počas svojej diplomatickej kariéry presadzoval vznik lektorátov slovenského jazyka, podporoval kontakty s krajanskými komunitami a zviditeľňoval slovenské osobnosti v zahraničí. Vo svojom vystúpení pripomenul zviditeľnenie slovenského rodáka Oskara Marixa v Bielorusku i úsilie o pripomenutie účasti Slovákov vo Varšavskom povstaní. Podľa jeho slov existuje stále množstvo príležitostí predstaviť svetu slovenské osobnosti a historické príbehy. Ocenenie označil za dojímavé a vyjadril podporu aktivitám smerujúcim k budovaniu Národného pamätníka slovenského vysťahovalectva.
Výzvy pre budúcnosť
Predsedníčka ÚSŽZ Dagmar Repčeková v závere podujatia pripomenula, že slovenské komunity dnes pôsobia v 65 krajinách sveta. Upozornila na výzvy spojené so zachovaním slovenského jazyka, vzdelávania, duchovného života a generačnej výmeny v krajanských komunitách. Úrad preto pripravuje novú koncepciu starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2035. Súčasťou plánov je aj vytvorenie Registra zahraničných Slovákov, ktorý má umožniť modernejšiu komunikáciu s diaspórou a posilniť jej prepojenie so Slovenskom. Pokračovať má aj podpora víkendových škôl, folklórnych súborov a nových digitálnych projektov pre mladú generáciu krajanov. Slávnosť tak nebola len oceňovaním záslužných osobností, ale aj pripomenutím, že slovenský národ sa nekončí na hraniciach republiky. Milióny krajanov po celom svete zostávajú živou súčasťou jeho príbehu a významným mostom medzi Slovenskom a svetom.
(fuhl)
Foto: Imrich Fuhl, MZVEZ SR