Logo

„Nové metly“ Večernice

FonoRozh26maj-01

Koncom mája na siedmom ročníku festivalu „Vítanie leta“ v budapeštianskom klube Fonó, mala sóškútska folklórna skupina Večernica premiéru svojej novej choreografie z Parchovian. Autormi tanca sú manželia KrisztinaMátyás Vajdovci, ktorí od septembra 2025 prevzali vedenie súboru.

Keďže rozhovor s nimi sa vtedy nezmestil do čísla, prinášame ho až teraz. Manželský pár, pôvodom zo Sedmohradska, nám umožnil nahliadnuť do zákulisia svojej práce.

– Ako ste sa dostali k tancu?

Krisztina Vajdová: Ja som tancovala už od detstva. Neskôr som sa dostala do profesionálnych sedmohradských súborov, do Umelckej skupiny Maros a do Folklórnej tanečnej dielne Udvarhely. Tanec bol pre mňa vždy primárnou a prirodzenou súčasťou života.

Mátyás Vajda: U mňa to bolo podobné. Rodičia boli profesionálni tanečníci, otec bol prvým tanečným majstrom súboru Háromszék v Sepsiszentgyörgyi. Takže tanec prišiel akosi sám od seba. Komplikovanejšie to bolo s hudbou, lebo som prvý vyštudovaný hudobník v rodine. Hrám na violončele v kapele Üsztürü.

– Teda ste profesionálnymi tanečníkmi, alebo máte aj civilné povolanie?

KV: Nie som profesionálnou tanečníčkou. Keď som spoznala svojho manžela, presťahovala som sa do Maďarska. Teraz pracujem v humanitárnej organizácii.

MV: Ja som vyštudovaný energetický odborník – zemný plyn, ropa, atómová energia. Ale tanec a hudba sú mojou srdcovou záležitosťou.

– S akou choreografiou ste prišli na festival do Fonó?

MV: Pripravili sme zemplínsku choreografiu z obce Parchovany. Je to tanečná zostava v troch častiach: rýchly čardáš – frišká, čardáš a opäť rýchly čardáš.

– Prečo ste si vybrali práve zemplínske tance?

MV: Pretože Večernica je slovenským folklórnym súborom. My sme sa primárne koncentrovali na špecifiká slovenských tancov, na ich dynamiku a kroky. Snažili sme sa zachytiť esenciu Parchovanských tanečných poriadkov.

– Má choreografia aj nejaký príbeh?

MV: Nemá konkrétny príbeh. Je to situačná oslava zábavy. Ide o emócie, nálady a dynamiku tanca. Snažili sme sa to všetko vyjadriť cez tanečné impulzy. Ináč, atypicky začíname friškou, čo nie je v tanci zvyčajné, ale práve to vystihuje dynamiku tohto regiónu.

– Krisztina, ty nie si oblečená do kroja, prečo?

KV: Kvôli scénickému obrazu som teraz netancovala. Ale srdcom a dušou som stále s nimi na javisku.

– Čo by ste odkázali čitateľom, alebo aj šóškúťanom?

MV: Máme deficit mužských tanečníkov. Chceli by sme každého vyzvať a povzbudiť, aby sa nebál a prišiel si zatancovať k nám do Večernice. Tanec oslobodzuje, vyskúšajte tento druh slobody!

Ivett Körtvélyesi

Foto: autorka

FonoRozh26maj-02

FonoRozh26maj-03

FonoRozh26maj-04