V novohradskej dedinke Terany pred päťdesiatimi rokmi usporiadali prvé Národnostné stretnutie, v poslednú júnovú sobotu teda oslávili vzácne výročie. O priebehu podujatia, ako aj o jeho začiatkoch, resp. o zaujímavostiach tejto aktivity nás informovala predsedníčka miestnej Slovenskej národnostnej samosprávy Edita Brozsová.
„Program Národnostného stretnutia vždy začíname ekumenickou bohoslužbou, pretože u nás žijú aj evanjelici, aj katolíci. My, Slováci, sme evanjelického vierovyznania, katolíci sú Maďari, avšak mnohí z nich sa v minulosti naučili aj po slovensky. Tohto roku na bohoslužbe kázali evanjelická farárka Hilda Gulácsiová Fabulyová a katolícky kňaz z Bercelu Róbert Hulitka. O sestre farárke je známe, že dlhé roky slúžila u nás a bola prvou predsedníčkou nášho slovenského voleného zboru. Po kázni farár z Bercelu pripomenul, že aj medzi jeho predkami boli Slováci,“ uviedla E. Brozsová.
Na javisko prírodného amfiteátra neďaleko obce pozvali všetkých doterajších starostov a predsedníčky slovenského zboru ako symbol zomknutia síl, bez ktorého by sa v tejto malej dedine nedali zorganizovať takéto veľkolepé podujatia. Na javisku teda v spoločnosti pozvaných hostí stáli bývalý a súčasný starosta Dániel Fáy a Balázs Horváth, ako aj bývalé predsedníčky slovenskej samosprávy H. Gulácsiová Fabulyová, Zuzana Oczotová Brozsová a súčasná predsedníčka Edita Brozsová, ktorá počas troch cyklov zastávala aj funkciu starostky osady. Starosta Balázs Horváth vo svojom otváracom prejave zdôraznil, že obec Terany v užšom regióne patrí medzi významné dejiská slovenských aktivít. Početné obecenstvo privítal aj predseda Poslaneckého zboru Novohradskej župy Nándor Skuczi, ktorý hovoril o dôležitosti zachovávania národnostnej identity. Predseda Slovenskej samosprávy Novohradskej župy Ferdinand Egyed vo svojom prejave vyzdvihol, že v Novohradskej župe už dlhé desaťročia usporadúvajú dve národnostné stretnutia, a to v Banke a v Teranoch. Organizátori aj tohto roku pripravili bohatý kultúrny program. S pásmom slovenských piesní sa predstavili žiaci miestnej školy, kým škôlkari predviedli detské hry. Miestny spevácky zbor Koláčik (Kalácska) zaspieval o. i. miestne slovenské ľudové piesne, ktoré sa naučili od Michala Mihalika. Miška báči bol skvelým informátorom folkloristu Štefana Lamiho a kedysi často vystupoval na rôznych podujatiach ako sólový spevák. Do Terian zavítal aj Chlapčenský zbor z Guty, ktorý sa predstavil aj vo finále Slovenských spievaniek, a predniesol krásnu baladu. Detí z Terian a Guty spája to, že v obidvoch obciach sú len nižšie ročníky základnej školy a v oboch ich učí slovenčinu absolventka Slovenského gymnázia v Budapešti Zuzana Bágyonová, ktorá mimochodom moderovala stretnutie v slovenčine. Nasledovala Terénska tzv. detská svadba v podaní miestnej Detskej a mládežníckej skupiny. Túto choreografiu na prvé Národnostné stretnutie v roku 1976 s vtedajšími deťmi a mládežou nacvičil Štefan Lami. Do prednesu detí sa zapojili aj niektorí bývalí „účastníci svadby“. Prekvapením bolo, že sa predstavila aj komorná Tanečná skupina z Agárdu (Ősagárd). Na javisku nemohli chýbať ani folkloristi z družobnej obce Terian na Slovensku, Opatovskej Novej Vsi, ktorých odprevadila starostka Nikoleta Sabóová. Speváčky z Folklórneho súboru Rozmarín z Veňarcu zaspievali slovenské piesne za sprievodu citary. V repertoári speváckeho zboru zo susednej Szandy boli aj také maďarské ľudové piesne, ktoré v tejto dedine zaznamenal Zoltán Kodály v roku 1922. Miestny zbor Koláčik sa predstavil aj s kyticou maďarských ľudových piesní. Záver patril Detskému folklórnemu súboru Krtíšanček z Veľkého Krtíša. „Sme nesmierne vďační, že počas uplynulých 50 rokov práve dospelí, teda FS Krtíšan zo Slovenska, vystupovali na tomto javisku najčastejšie,“ zdôraznila predsedníčka slovenského voleného zboru.
„Organizovaním národnostných stretnutí začali v roku 1976 pedagógovia Július Mucsina, Ibolya Mucsinová a Zuzana Oczotová Brozsová. Avšak už v šesťdesiatych rokoch, keď u nás začali Mucsinovci pôsobiť, podujali sa zbierať miestne slovenské piesne, zvyky a založili aj spevácky zbor a citarovú kapelu. Vytvorili si priateľské kontakty zo speváckym zborom z úplne iného regiónu, konkrétne z obce Tárnok, zbory z dvoch dedín sa navzájom navštevovali. Ako nám porozprávala teta Ibi Mucsinová, vtedy im napadlo, že týmto vystúpeniam – vtedy ešte v kultúrnom dome – by mali dať širší rámec a usporiadať svoje Národnostné stretnutie. Za dejisko si vybrali čistinku v chotárnej časti obce s názvom Drahák, kde bolo vytvorené aj javisko s lavičkami. Musím dodať, že oslávime päťdesiate výročie organizovania prvého stretnutia, avšak tohto roku sme ho usporiadali „len“ tridsiatyšiestykrát. Boli roky, keď sme sa z finančných dôvodov nemohli podujať na zorganizovanie tejto aktivity, veď si len predstavte, sme dedinou s necelými štyristo obyvateľmi, ale máme materskú a základnú školu, dom zdravia a starostovský úrad, prevádzkujeme aj kuchyňu, sú to nesmierne veľké výdavky. Tiež boli roky, keď sa v dedine objavil nárok na usporiadanie tzv. Obecných dní, vtedy sme striedavo organizovali tieto dve významné podujatia a tiež vypadli roky v čase epidémie koronavírusu. Približne do roku 2010 sme naše Národnostné stretnutia vždy začali s krojovaným pochodom z centra dediny, od základnej školy, avšak aj počasie bolo často nevyspytateľné a pre starších obyvateľov to bola veľká záťaž. V rámci cezhraničného projektu pred 12-13 rokmi sa nám podarilo obnoviť a zastrešiť prírodné javisko a vybudovať pri ňom otvorený spoločenský priestor. Pritom sme použili staré agáty, ktoré už začali praskať, tie mladšie sú už celkom vysoké. Obrovským uznaním našej práce bolo, keď v roku 2014 Národnostné stretnutie v Teranoch dostalo titul „nógradikum“, to je ako hungarikum, lenže na župnej úrovni. Toto naše podujatie je príležitosťou, kedy sa vracajú domov rodáci obce, alebo deti, vnúčatá miestnych až z Budapešti, ktoré si tiež rady oblečú náš krásny kroj. Chcela by som zdôrazniť, že do organizovania významného výročia sa zapojila takmer celá dedina. S nápadom obnoviť detskú svadbu prišla knihovníčka Erika Koplányiová, ktorá v jednej svojej práci spracovala terianske zvyky. Pri nacvičovaní jej pomáhali viacerí, ešte aj teta Ibi sa angažovala a aj si prišla pozrieť toto pásmo. V hrabaní sa v archívoch, v príprave dekorácie a zarámovaných darčekov zo získaného materiálu (staršie pozvánky, fotografie, články z tlačových orgánov – vrátane Ľudových novín) veľmi veľa pomáhala bývalá knihovníčka na dôchodku, ktorá žije v Balašských Ďarmotách Marica Grenácsová. No nezabudnime ani na štedré pohostenie. O švédsky stôl sa postarali pracovníci kuchyne pod vedením Orsolye Dudásovej Csordásovej. Zákusky a iné dobroty pripravili členovia Slovenského klubu s vedúcou Z. Oczotovou Brozsovou za pomoci poslancov Obecnej samosprávy. Z kotlíkového gulášu Pavla Mihalika sme pohostili nielen účinkujúcich, ale každého z radov obecenstva,“ vymenovala nám s nadšením Edita Brozsová a na záver dodala, „zrátali sme účinkujúcich: za päťdesiat rokov tu vystúpili folkloristi z 54 obcí v Maďarsku a 14 folklórnych skupín zo Slovenska.“
(CsL)
Foto: Marica Grenácsová
