Možno zmením názor na jedlo z detstva... V škole mi totiž strašne nechutilo na olovrant podávané pečené jablko. Obraz starej zimnej klasiky, hrejivej sladkej pochúťky, ktorá bola obľúbeným dezertom aristokracie už za čias Habsburgovcov, mi zišiel na um na podujatí, ktoré sa uskutočnilo 8. augusta v Čabasabady.

Na Jablkovom dni v 35-stupňovej horúčave, atmosféra a nálada kavalkády slovenských komunít priniesli prirodzený pocit jednoty medzi všetkými zúčastnenými, akoby sa tam stretla jedna veľká rodina. A prejavilo sa to nielen pri prezentácii gastronomickej a hudobno-speváckej kultúry, ale aj v medziľudských vzťahoch a prirodzene vznikajúcich rozhovoroch.

Na podujatí sa zúčastnilo približne 200 ľudí slovenskej a maďarskej národnosti zo sedemnástich osád – od Nyergesújfalu pri ukrajinských hraniciach až po blízky Gerendáš. Napriek horúčave sa hlavná téma akcie točila okolo ponuky tradičných slovenských jedál jednotlivých dolnozemských slovenských krajanských ostrovov: dolnozemských halušiek z Békešskej Čaby, lokší (langošov) z Eleku, birkacej (baranej) kapusty z Veľkého Bánhedešu, heroviek (fánkov) z Medešu, hustej tarhone z Poľného Berinčoku a tarkedlí (lievancov) z Telekgerendášu. Hostia zo slovenskej partnerskej obce – Hradišťa – zase ponúkali pravú slovenskú kapustnicu.

Ale nemyslite si, že jablko v pečenej podobe chýbalo! Hoci nie v tej klasickej forme. Súčasťou sviatku jabĺk bola aj súťaž jablkových zákuskov, v ktorej porota len horko-ťažko vyberala víťazov spomedzi upečených koláčov.

Hravé súperenie sa však týmto neskončilo, pretože vyhlásili aj víťazov v lúštení krížoviek v Kalendáriku – ročenke miestnej slovenskej komunity, ktorá vychádza od roku 2025.

Medzitým sa na javisku striedali hudobno-spevácke skupiny. Po vystúpení detskej citarovej skupiny Iglice z Veľkého Bánhedeša pod vedením Kálmána Juhásza zahral na píšťale Adam Kešjár. Po ňom zabávala prítomných dvojjazyčnou kyticou dolnozemských ľudových piesní telekgerendášska spevácka skupina Borouka pod vedením Eriky Szatmáriovej Baloghovej.

Pritom bolo potešujúce sledovať, ako sa počas čakania na gastronomické pochúťky rozprúdila voľná debata medzi účastníkmi podujatia. Rozhovory nepoznali národnú príslušnosť ani vek, atmosféra sa uvoľnila a nikto si už ani neuvedomoval horúčavu. A nakoniec aj mladí dobrovoľní hasiči predviedli ukážku zásahu svojho umenia. Striekajúca voda s dúhou vo vzduchu pôsobila, akoby sa aj ona radovala z tohto osviežujúceho stretnutia.

Súčasťou programu bola aj oficiálna časť, počas ktorej odovzdali vyznamenania Za Slovákov v Čabasabady, ktoré každoročne udeľujú jednej osobe z Maďarska a jednej zo Slovenska. Cenu odovzdali vedúci miestnej slovenskej komunity Matej Kešjár, Pavol Lašák a Zlatica Melichová z Hradišťa, starostka obce Melinda Szeverényiová, predseda Únie slovenských organizácií v Maďarsku František Zelman a vedúca čabianskeho regionálneho strediska Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku Hajnalka Krajčovičová. Ocenenie získala Mária Mátéová Kissová, ktorá dlhé roky ako zástupkyňa notára napomáhala uplatneniu slovenskej komunity v Čabasabady. Slovenskému laureátovi bude cena odovzdaná 3. októbra na slávnosti v Hradišti.

Aj napriek veľkej horúčave sa celé podujatie nieslo v atmosfére ľudskosti a dobrej nálady. Možno práve toto by mohlo byť príkladom, ako zachovať masové zázemie krajanskej komunity. Nie osamelé ostrovčeky vedľa seba, ale jednotný a silný symbolický ostrov, ktorý vzniká spojením jednotlivých ostrovčekov.

Hajnalka Krajčovičová
Vedúca čabianskeho regionálneho strediska ÚKSM

Foto: autorka