Obecná samospráva v Santove v prvý septembrový víkend aj tohto roku usporiadala Dni kultúrneho dedičstva. Hlavnou témou tentokrát bola zemianska kúria rodu Barossovcov, ktorú postavili pred dvesto rokmi. Zároveň v rámci podujatia bol po prvýkrát udelený titul Čestný občan Santova, a to bývalému, dlhoročnému starostovi obce Jozefovi Szőnyimu.

Tradične sa prvý deň, piatok, zniesol v znamení ľahších žánrov, záujemcovia sa mohli zabaviť v spoločenskom stredisku Modrý dom, kde mala hlavnú rolu populárna hudba. V sobotu ešte pred oficiálnym otvorením programu sme aj my mohli byť svedkami aktu, v rámci ktorého v mene Kuratória Nadácie Lesy za všeobecné blaho, jej výkonný riaditeľ Ádám Brandhuber odovzdal Pamätný diplom starostke Santova Eve Csicsmanczaiovej pri príležitosti jej zvolenia za členku Odbornej vedeckej rady spomínanej nadácie. Á. Brandhuber vyzdvihol, že popri speváčke, obyvateľke Santova Anne Pásztorovej starostku si zvolili pre jej zanietenosť v každej oblasti spoločenského života, vrátane ochrany životného prostredia. V priestoroch Modrého domu po privítacích slovách E. Csicsmanczaiovej obecenstvo potešili deti z najstaršej vekovej skupiny miestnej materskej školy. Pod vedením Noémi Bencsikovej Papucsekovej predniesli slovenské a maďarské piesne a detské hry. Medzitým bolo rušno aj vo vonkajších priestoroch spoločenského centra, veď je už dlhoročnou tradíciou, že v tento deň varia pre návštevníkov rôzne kuchárske tímy a to nielen santovské, ale aj z blízkych dedín, či miest, ako napríklad zo Senivánky (Pilisszentiván) alebo z Verešváru (Pilisvörösvár). Na jedálnom lístku ani tohto roku nechýbali obľúbené bryndzové halušky, ale veľkej obľube sa tešili aj perkelt s kolienkami, palócka polievka, baraní perkelt alebo sikulská kapusta. Pritom obyvatelia Santova prispeli aj nesmiernym množstvom rôznych koláčov a zákuskov, aby sa po dlhom večeri nikto nevrátil domov s prázdnym žalúdkom. Kým dospelí vychutnávali rôzne dobroty, najmenších zabavila interpretka detských programov Anikó Gregusová.

Históriu zemianskej kúrie Barossovcov, v ktorej dnes sídli materská škola, vo svojej prezentácii spojenej s premietaním dobových fotografií zhrnula Eva Csicsmanczaiová. Ako uviedla, kúriu dali postaviť v roku 1826 Márton a Mátyás Jurkovicsovci, ktorí pochádzali z jednej chorvátskej dediny na území dnešného Rakúska. My teraz neprejdeme celou históriou budovy, vyzdvihneme skôr zaujímavé „perličky“ z jej dejín. Starostka popri detailnom prehľade výstavby budovy priblížila prítomným aj rôzne zaujímavosti, ako napríklad, že do tejto rodiny sa priženil minister vnútra, neskôr druhý predseda prvej zodpovednej uhorskej vlády Bertalan Szemere (1848 – 49), ktorý bol viackrát na Santove, alebo že potomkom tejto rodiny je aj maďarský politik Bálint Magyar. (Zaujímavosťou je, že priezvisko Jurkovics, resp. Gyurkovics sa neskôr objavilo aj medzi obyvateľmi Santova, resp. v súčasnosti je častejšie v susednom Číve – pozn. autora). Zemiansku kúriu v roku 1866 kúpil Pál Baross, príslušník zemianskej rodiny, ktorá mala majetky aj v súčasnej družobnej obci Santova, Žemberovciach. „Spomedzi potomkov santovskej vetvy Barossovcov bol najvýznamnejším Károly Baross, ktorý sa vyznamenal dôležitými, celokrajinskými iniciatívami a dosiahol pozoruhodné výsledky v oblasti poľnohospodárstva,“ zdôraznila starostka. Posledným príslušníkom rodu Barossovcov v Santove bol Endre Baross, ktorého si najstarší obyvatelia Santova ešte pamätajú, resp. rodičia, starí rodičia niektorých z nich slúžili v zemianskej kúrii počas jeho života (vrátane autora týchto riadkov, ktorého stará mama Kata Jánszka bola istý čas tiež u neho slúžkou). Bol známy svojou ľudskosťou a dobrosrdečnosťou, avšak keď mu po druhej svetovej vojne kúriu znárodnili (dostal v nej iba jednu izbu), mentálne sa zrútil a o niekoľko rokov zomrel. Jeho tri deti však ešte roky žili v Santove a so svojimi rovesníkmi si vytvorili priateľstvá. Obecenstvo sa od starostky dozvedelo aj to, že v súčasnosti prebieha výber verejného obstarávania na rekonštrukčné práce fasády a strechy jednej z najvýznamnejších pamätihodností Santova. Obecná samospráva v budúcom roku po ukončení rekonštrukčných prác plánuje usporiadať aj rozsiahlejšiu výstavu a prednášku o kúrii, ktorej pôdorys, členenie a štruktúra miestností sa dodnes zachovali v pôvodnej forme.

Ďalším bodom programu bola prednáška o miestnom katolíckom kostole sv. Antona Paduánskeho, ktorého rekonštrukčné práce sa chýlia ku koncu. V tejto súvislosti by sme poznamenali, že následkom anomálií doterajšieho financovania národnostných a cirkevných projektov „pod jedným klobúkom“ koordinovanie rekonštrukčných prác mala na starosti Slovenská národnostná samospráva v Santove. Vráťme sa však k samotnému kostolu. Dlhoročný bývalý starosta, lokálpatriot a znalec miestnych dejín Jozef Szőnyi vo svojej prezentácii priblížil zaujímavosti z histórie božieho chrámu. Vyzdvihol roky okolo milénia, keď sa raz zrútila podlaha budovy a pod kostolom objavili dlhý systém oblúkovitých tunelov. Jozef Szőnyi po porovnaní podobných stavieb v Kestúci pri ruinách kláštora dospel k osobnému názoru, že kolískou pavlínskeho rádu je v skutočnosti Santov, čo však vedecky dodnes nie je podložené. Nasledovalo prekvapenie tohoročných Dní kultúrneho dedičstva. „S poslaneckým zborom sme dlho uvažovali, či zaviesť aj u nás systém udeľovania čestného občianstva. Nechceli sme, aby sa to po určitom čase stalo akousi povinnosťou. Udeliť ho v každom roku niekomu v každom prípade (niežeby nebolo na Santove dosť ľudí hodných tohto titulu), by mu možno uberalo na váhe. Pritom sme pociťovali morálnu zodpovednosť, že treba nejakým spôsobom vyjadriť vďaku osobnostiam, ktoré vykonali v záujme obce obrovskú prácu. Nakoniec sme sa rozhodli, že tohto roku ho udelíme prvýkrát a nebolo diskutabilné, že prvým nositeľom bude práve náš dlhoročný starosta Jozef Szőnyi,” povedala starostka E. Csicsmanczaiová. „Za príkladné životné dielo v prospech obyvateľov, za šírenie dobrej zvesti našej obce prostredníctvom vytvorenia sakrálneho miesta kolektívnym zomknutím síl, ako aj za zvečnenie našej minulosti, našich rodín a podujatí v rámci miestnohistorickej práce udeľujeme významný titul Čestný občan Santova,” je uvedené na Pamätnej listine, ktorú oslávený prevzal z rúk starostky, ako aj z rúk vicestarostu Ladislava Diószegiho a poslanca Zsolta Bakonyiho. Dojatý Jozef Szőnyi sa vyjadril nasledovne: „S pokorou prijímam tento titul a som vďačný Bohu, ktorý ako Stvoriteľ rátal aj so mnou a s každým, kto sa do týchto prác zapojil. Ja som iba slúžil jeho sláve.” Oslávenca a divákov miestnymi slovenskými tancami a piesňami potešili Tanečná skupina Pántlika (Stužka) s Pávím krúžkom, ako aj Spevácky zbor Klubu dôchodcov.

Oslávenca i divákov miestnymi slovenskými tancami a piesňami potešili Tanečná skupina Stužka (Pántlika), Páví krúžok a Spevácky zbor Klubu dôchodcov. Záverečná časť slávnostného programu patrila opäť zábave. Do tanca hrala Dychová hudba Mistříňanka z moravskej obce Svatobořice – Mistřín, ktorá už pred niekoľkými rokmi vystúpila na tomto podujatí. Na jej hudbu sa prišli zabaviť fanúšikovia dychovky z rôznych pilíšskych slovenských a nemeckých obcí.

(CsL)

Foto: autor