Dvor Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe ožil v piatok 11. septembra nevšednou a veľmi príjemnou atmosférou. Spoločnosť Čabianski Slováci s. r. o. v spolupráci s Čabianskou organizáciou Slovákov zorganizovala pre verejnosť večerné premietanie pod holým nebom.

Nádvorie sa premenilo na útulné záhradné kino a reštaurácia zabezpečila pre návštevníkov pestrú ponuku nápojov i drobného občerstvenia. Hlavným bodom večera bolo premietanie kultového slovenského filmu Martina Šulíka Záhrada. Film premietali v pôvodnom znení s titulkami.

Snímka Záhrada patrí k najvýznamnejším a najoceňovanejším dielam slovenskej kinematografie deväťdesiatych rokov. Tento poetický a láskavo humorný príbeh sleduje mladého muža Jakuba, ktorý sa ocitol v slepej uličke osobných aj pracovných vzťahov. Rozhodne sa odísť z mesta na vidiek, do starého a zanedbaného sadu po svojom starom otcovi. Práve tam, v tichu prírody a v spoločnosti záhadnej dievčiny Heleny, začína znovu objavovať čaro obyčajných vecí, zázraky každodennosti a skutočný zmysel vlastného života. Pokojná a čarovná nálada filmu našla na historickom čabianskom dvore dokonalé zázemie. Myšlienka spomalenia a návratu k podstate bola blízka všetkým prítomným divákom.

O vzniku tohto podujatia a jeho hlbšom význame hovorila konateľka spoločnosti Čabianski Slováci s. r. o. Mária Tóthová. Pripomenula, že v dnešnej dobe prechádza slovenské prostredie v Čabe mnohými zmenami a každodenné starosti často človeka úplne pohltia. Ľudia neustále riešia prácu, bojujú o prežitie a zabúdajú sa jednoducho zastaviť. Mária Tóthová však cítila silnú túžbu stretnúť sa s miestnou komunitou, trochu nepracovať a pobudnúť spoločne len tak. Priestor Domu slovenskej kultúry pre ňu totiž oddávna symbolizuje otvorenosť, ľudskosť a čas na pokojné rozhovory. Zaspomínala na svoje školské roky na slovenskej škole v Čabe a na Annu Ištvánovú, ktorá mala pre ňu v kultúrnom stredisku vždy otvorené dvere, úsmev a dobré slovo. Presne takúto otvorenosť a vrelosť chcela vrátiť súčasným ľuďom. Nápad na letné kino na dvore prišiel spontánne, bez veľkého plánovania. Keď uvažovala o programe, hneď jej ako prvý napadol práve Šulíkov film Záhrada. Celú myšlienku nakoniec pomohla realizovať nezištná podpora komunity. Jeden z Čabanov bez vyzvania pripravil pútavý plagát a pomohol myšlienku pretaviť do skutočnosti. Vďaka tejto vzájomnej ochote sa prvé premietanie pod holým nebom podarilo uskutočniť.

Prvý večer letného kina jasne ukázal, že ľudia majú veľkú potrebu stretávať sa v neformálnom a priateľskom duchu. Podujatie malo medzi návštevníkmi veľmi pekný ohlas. Konateľka na záver s úsmevom potvrdila, že v podobných podujatiach chcú určite pokračovať. Nové večery pod hviezdami budú opäť pripravené bez zbytočného stresu, „len tak“, pre potešenie celej komunity.

Greguš

Foto: autor