Nezisková verejnoprospešná spoločnosť SlovakUm, s. r. o., Redakcia Ľudových novín, Slovenská národnostná samospráva mesta Sarvaš a Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku (CSSM) usporiadali v prvý októbrový pondelok v Slovenskom spoločenskom dome v Sarvaši Deň slovenských novinárov v Maďarsku.

Po krátkom úvodnom kultúrnom programe citaristiek miestnej slovenskej školy pod vedením Imreho Kissa v mene organizátorov účastníkov pozdravila predsedníčka miestneho slovenského voleného zboru Anna Franková. Vyjadrila radosť z toho, že tridsiate výročie založenia miestneho slovenského periodika – Novinkára nad Kerešom – môžu oslavovať v kruhu odborníkov. Primátor mesta Pál Hodálik vo svojom privítacom prejave zdôraznil význam miestnej slovenskej komunity a jej aktivít v spoločenskom a kultúrnom živote mesta. Predsedníčka CSSM Alžbeta Hollerová Račková sa s uznaním zmienila nielen o tlačovom orgáne Sarvašanov, ale zároveň vyzdvihla aj to, že ich práca je nasledovaniahodná. „Už od samých začiatkov národnostného samosprávneho systému pod vedením Tibora Mótyána začali vydávať noviny, začali pracovať na tom, aby si mohli vytvárať spoločenské priestory, teda už vtedy fungovali ako samospráva,“ uviedla predsedníčka CSSM a dodala, že ona, pôvodne tiež novinárka, pokladá toto povolanie za jedno z najkrajších. „Novinár chodí na početné udalosti rôzneho rázu, stretne ľudí z viacerých oblastí, tým pádom aj svet sa mu otvára širšie. Aj preto je škoda, že nedostatok našich novinárov je čoraz väčší,“ povedala A. Hollerová Račková.

Konateľ spoločnosti SlovakUm Imrich Fuhl vyzdvihol, že aj preto si nesmierne cení prácu, ktorú vykonávajú redaktori a prispievatelia Novinkára nad Kerešom a vo všeobecnosti miestnej tlače, lebo následkom paradoxu dnešnej doby, vďaka modernej technike vieme o všetkom, čo sa deje vo svete, ale nevieme napríklad, čo sa udialo v susednej dedine. „Ja osobne mám problémy predovšetkým so župnou tlačou, ktorá sa nezaoberá občianskymi záležitosťami v danej župe. Každý tlačový orgán by mal prinášať správy podľa toho, či je celoštátny, regionálny, alebo miestny,“ zdôraznil I. Fuhl. Slovenský parlamentný hovorca Anton Paulik si pospomínal, že Ľudové noviny začal čítať ako jedenásťročný, keď jeho sestra (Etelka Ribová) začala pracovať v redakcii. „Vďaka článkom som spoznal život Slovákov v iných kútoch Maďarska,“ dodal A. Paulik. Zároveň informoval prítomných, že po voľbách, v prechodnej dobe pri modifikovaní zákona o rozpočte na rok 2026, sa parlamentnému Výboru pre národnosti podarilo dosiahnuť, aby položky, ktoré boli určené pre národnosti ešte predošlou vládou, neboli znížené. Pritom tiež uviedol, že táto suma pravdepodobne ani v budúcom roku nebude vyššia. Avšak na rozdiel od doterajšej praxe, keď politici rozdávali zdroje často nie podľa priorít či už národnostných samospráv, alebo parlamentného Výboru pre národnosti, zdá sa, že sa môžeme vrátiť k systému, ktorý kedysi dobre fungoval. V rámci neho pred určením a udelením položiek na národnostné účely predstavitelia vládnych orgánov konzultovali s kompetentnými orgánmi národností, a podľa prísľubov to takto bude aj v budúcnosti. Tým pádom tieto zdroje budú použité účinnejšie.

Nasledovala prezentácia Anny Frankovej o jubilujúcom miestnom tlačovom orgáne (v celom znení ju prinášame našim čitateľom v decembrovej prílohe Ľudových novín Lúč). Predsedníčka sarvašskej slovenskej samosprávy popri prehľade dejín, štruktúry a rôznych zmien Novinkára na Kerešom podčiarkla: „Písali sme o kultúrnych podujatiach, slovenských tradíciách, školstve, významných osobnostiach, činnosti samosprávy, ale aj o úplne obyčajných ľuďoch a ich každodennom živote. A práve v tom vidím jednu z najväčších hodnôt Novinkára. Nie je určený iba pre významné udalosti. Zaznamenáva aj malé veci, ktoré by inak možno časom zmizli. To, čo dnes považujeme za každodennosť, môže byť o niekoľko rokov históriou.” Zároveň sa poďakovala najaktívnejším prispievateľom sarvašského periodika, zakladateľovi Tiborovi Mótyánovi, Zuzane Nemčokovej a Pavlemu Kunovacovi. Ďalšia časť stretnutia bola venovaná desaťročnej prílohe Ľudových novín Lúč. Predstavila ju šéfredaktorka nášho týždenníka Eva Fábiánová (jej príspevok v plnom znení bude tiež publikovaný v decembrovom Lúči). „Príloha Lúč vychádza od roku 2016, najprv raz, potom dvakrát do roka a od roku 2018 štyrikrát ročne. Jedine v roku 2024 sme vydali iba tri vydania, nakoľko sme nemali financie na pokrytie nákladov. Lúč vychádza od svojho založenia väčšinou z grantov. Vyššiu periodicitu neplánujeme, lebo takto podľa ročných období vždy môžeme potešiť našich čitateľov s prílohou vo februári, v júni, v septembri a v decembri,“ uviedla E. Fábiánová a následne podala detailný prierez dejinami, dosiahnutými cieľmi, obsahom a štruktúrou našej prílohy. „Žiaľ, málo máme reakcií, komu sa ako páči Lúč. Nejako k nám neprichádzajú čitateľské listy, či sa im páči, alebo či im chýba niečo, alebo by potrebovali v Lúči vidieť aj niečo iné,“ skonštatovala rečníčka a zároveň vyzvala prítomných, aby povedali, napísali, čo by radi videli v našej prílohe.

V následnej diskusii zodpovedná redaktorka slovenskej televíznej a rozhlasovej redakcie v Segedíne Zuzana Antalová informovala účastníkov, že po prechodnom období, keď mohli vysielať iba reprízy programov, sa opäť začalo s vyrábaním nových relácií. „Dúfam, že maďarské verejnoprávne médiá sa čoskoro dostanú na úroveň, akú majú napríklad v krajinách Vyšehradskej štvorky, alebo v iných európskych štátoch,“ zdôraznila Z. Antalová. Redaktor televízneho vysielania Ján Benčik reflektoval na to, ako by sme mali osloviť mladšie generácie na digitálnych platformách. „Síce nemáme prieskumy v tejto oblasti, ale z vlastných skúseností a ohlasov vieme, že našu televíznu reláciu ráno o 7,10 ešte stále sledujú predovšetkým tí, ktorí majú v ruke ovládač televízoru a nie myš počítača,“ povedal. Predsedníčka CSSM hovorila o krátkodobých a dlhodobých návrhoch, ktoré predostreli kompetentným orgánom. Obsahujú napríklad nutnosť opätovného vybudovania regionálnych štúdií, zlepšenie technických, pracovných a personálnych podmienok (čo je nevyhnutné aj z hľadiska zabezpečenia dorastu), vybudovanie osobitnej pracovnej jednotky (redakcie, odboru) pre národnostné vysielania s vlastným rozpočtom, alebo v prípade rozhlasu zmenu nekvalitných frekvencií. Zároveň informovala prítomných, že Združenie národnostných samospráv v Maďarsku do Zboru verejnej služby, ktorý je spoločenským kontrolným orgánom verejnoprávnych médií, bude delegovať bývalú vedúcu Národnostnej redakcie Maďarskej televízie Juditu Kleinovú, ktorá z vlastných skúseností vie, v čom a ako treba zlepšiť podmienky fungovania národnostných médií. Anton Paulik v diskusii vyzdvihol, že už v prechodnej dobe po voľbách parlamentný Výbor pre národnosti pri vytvorení nového zákona o médiách dosiahol, aby v ňom bolo zakotvené, že verejnoprávne médiá nie sú zodpovedné iba za šírenie maďarského jazyka a kultúry, ale aj za jazyk a kultúru národností. Zároveň upriamil pozornosť prítomných na to, že pred modifikáciami zákonov, na internetových platformách občania, spoločenské organizácie a odborné orgány majú možnosť vysloviť svoj názor. Pritom Výbor spoločenského konsenzu, ktorého je náš hovorca tiež členom, priebežne vytvára databázu prihlásených občianskych organizácií, aby pred určitými modifikáciami boli oslovené cielene tie, ktoré pôsobia v danej oblasti, ktorej sa tá – ktorá zmena týka. Tiež podčiarkol dôležitosť vytvorenia kontaktov s parlamentnými poslancami, ktorí sa aktívne zúčastňujú na našich podujatiach. „Musíme sa vyjadriť k otázkam, ktoré sa nás týkajú, a to včas, aby sa nestalo, že budú odhlasované zákony bez ohľadu na naše nároky,“ zdôraznil slovenský parlamentný hovorca. Na podujatí, na ktorom všetci rečníci zablahoželali „oslávencom“ bol predstavený aj nový webový redaktor Ľudových novín Bátor Horváth. Šéfredaktorka Eva Fábiánová sa lúčila s účastníkmi slovami: „Uvidíme sa o rok, na sedemdesiatych narodeninách nášho týždenníka.“

(CsL)

Foto: autor