V Dome národností v XIV. obvode Budapešti sa 1. októbra konala oslava Svetového dňa seniorov. Klub slovenských dôchodcov v Budapešti tu usporiadal podujatie, ktoré prítomných prenieslo do fascinujúceho sveta prírody.

Podpredseda obvodnej slovenskej samosprávy Pavol Bensó privítal hostí básňou Ervina Aranyosiho „Keď si zostarol“. Potom už pódium patrilo členke klubu Marike Benczeovej, ktorá si pre svoju prednášku vybrala knihu Billa Lawsa Päťdesiat rastlín, ktoré zmenili svet. Seniori nepočúvali o bežných plodinách, ale o flóre, ktorá zásadne pohla ľudskou civilizáciou.

Od kráľovských dvorov k vojne za nezávislosť

Prednášateľka zobrala auditórium na cestu časom. Účastníci sa dozvedeli, že tabak bol kedysi na francúzskom dvore považovaný za zázračný všeliek Kataríny Mediciovej. Zaujímavé bolo aj porovnanie čaju a kávy. Kým čaj z Ázie uvoľňuje kofeín (teín) pomaly a rovnomerne, etiópska káva stimuluje organizmus okamžite.

Historickým bonusom bolo pripomenutie Bostonskej čajovej párty z roku 1773, ktorá odštartovala americkú vojnu za nezávislosť. Prednášku vizuálne spestrili zábery historických čajových súprav značiek Hollóházi, Zsolnay či Herendi.

Slovenská stopa a lesní pomocníci

Veľkú hrdosť v sále vyvolala pasáž o dube, „kráľovi tvrdých drevín“. Na príklade sôch „Sedem vodcov“ v Pestszentlőrinci prednáška pripomenula prácu ich klubového kolegu a rezbára Michala Zsolnaia, člena Budapeštianskeho slovenského speváckeho zboru Ozvena. Spomenutý bol aj monumentálny dub zo Szegváru, ktorý sa stal Stromom roka 2026 v Maďarsku. Cesta pokračovala k tropickému kaučovníku, ktorého miazga vyvolala vo svete gumenú horúčku, a k ľanu, vďaka ktorému ľudstvo vymenilo zvieracie kože za ľahké tkané oblečenie.

Zelená lekáreň a tichí svedkovia života

Záverečné kapitoly prednášky patrili zdraviu. Prítomní sledovali príbeh obyčajnej vŕby, z ktorej vedci v roku 1899 vyvinuli slávny Aspirín. Reč bola o juhoamerickom kokaíne, z ktorého vznikol bezpečný lidokaín, aj o jede kuráre, ktorý posunul vpred modernú chirurgiu. Bodku za výkladom dal príbeh mnícha Johanna Gregora Mendela, ktorý vďaka kríženiu hrachu položil základy genetiky.

Prednášku uzavrel citát: „Bez rastlín by ľudstvo neprežilo ani jediný deň.“ Po druhej básni E. Aranyosiho „Aj staré srdce vie dávať“ v podaní Pála Bensóa podujatie pokračovalo rozhovormi za bielym stolom. Vďaka podpore Slovenskej samosprávy v Zugló prežili seniori nezabudnuteľný deň plný inšpirácie.

Tri kapitoly zelenej histórie:
1. Rastliny zvykov: Tabak ako liek kráľovien a čaj, ktorý menil mapu Ameriky.
2. Rastliny remesiel: Dubový rezbársky triumf a kaučuková horúčka.
3. Rastliny zdravia: Vŕbový Aspirín a Mendelov hrach, otec genetiky.

Beáta Tamásová
členka klubu

Foto: autorka