Logo

Rok osobností Slovákov v Maďarsku: Piroška Gyöngyösiová rod. Himesiová (1949 – 2024)

ROSMGyongyosiova-01

Učiteľka, aktivistka, bývalá poslankyňa Piroška Gyöngyösiová rodená Himesiová sa narodila 11. júla 1949 v Lucine. Do základnej školy chodila v rodnej obci. Maturovala na Gymnáziu Imreho Madácha v roku 1967. Keď sa prihlásila na Pedagogickú vysokú školu Gyulu Juhásza v Segedíne na odbor učiteľ slovenčiny a ruštiny, už aktívne vyučovala na základnej škole.

Piroška pôsobila niekoľko rokov v Rétšágu ako vychovávateľka v školskom internáte, knihovníčka a učiteľka (1972 – 1975). Potom sa vrátila do rodnej obce. Vyučovala slovenský a ruský jazyk. Neskôr vyštudovala aj nemčinu, ktorú aj učila vedľa výtvarnej výchovy v základnej škole.

Ako uznanie za prácu ju v roku 1997 zvolili za riaditeľku. Na čele výchovno-vzdelávacej inštitúcie bola 6 rokov. V roku 2007 odišla do dôchodku, ale nestratila chuť do práce a lásku k deťom. Preto ostala vo svojej profesii a učila aj po odchode do penzie. V Lucine ostala aj v akademickom roku 2023/2024 a plánovala po 52 rokoch vyučovať ďalej. Popri učiteľskej kariére bola Piroška aj aktívnym pilierom slovenskej národnosti v Maďarsku. Zanietene udržiavala a šírila slovenské národnostné tradície.

Slováci novohradskej župy stratili cenného člena, keď 16. októbra 2024 skonala v šalgótarjánskej nemocnici. Piroška dlhé roky pracovala ako poslankyňa Slovenskej národnostnej samosprávy v Lucine, do roku 2024 bola jej predsedníčkou. Podieľala sa na organizácii a realizácii národnostných podujatí, príprave účinkujúcich, či zjednocovaní komunity. Svoju rodnú obec a župu reprezentovala na celoštátnych podujatiach po celej krajine, udržiavala dobré vzťahy s kolegami a aktivistami. V jej rodnej dedine nie je rodina, ktorej členov alebo príbuzných neučila alebo neobdarovala počas osláv a podujatí peknou slovenskou pesničkou, básničkou, riekankou, slovenským ľudovým tancom. Vždy hrala ústrednú úlohu v živote dediny, príprava detí bola jej srdcovou záležitosťou. Organizovala tábory a výlety, aby Slováci v Maďarsku prežili a zachovali si svoje tradície a jazyk.

Foto: archív