Trojdňová návšteva Slovenského ženského speváckeho zboru z Kerestúru na Slovensku bola nielen vzdaním úcty pamiatke predkov, ale položila aj základy pre spoluprácu do budúcnosti. Výnimočný kultúrny výmenný program ešte viac upevnil cezhraničné slovensko-maďarské priateľstvo.

Korene tohto príbehu siahajú do 29. Mája, keď žiaci Súkromnej základnej umeleckej školy zo Senca hosťovali v Budapešti. Na javisku Komorného divadla Gyulu Gózona uviedli klasický muzikál Kráska a zviera. Ich neuveriteľná energia, disciplína a profesionálna úroveň divákov doslova uchvátili. Dlhotrvajúci potlesk bol jasným dôkazom, že umenie nepozná hranice. Slovenská samospráva XVII. obvodu Budapešti, Združenie na zachovanie ľudových kultúrnych tradícií Rákosvölgye a senecká umelecká škola sa vtedy rozhodli, že v spolupráci budú určite pokračovať.

Ďalšie stretnutie nenechalo na seba dlho čakať. Na 22. Októbra dostal Slovenský ženský spevácky zbor z Kerestúru pozvanie do Senca na podujatie organizované pri príležitosti Mesiaca úcty k starším.

Búrlivý potlesk v synagóge

Miestom stretnutia sa stala nádherne zrekonštruovaná senecká synagóga, ktorá dnes slúži ako moderné kultúrne centrum. Popri žiakoch umeleckej školy a domácom spevokole Limbora program večera dotvorilo práve vystúpenie žien z Kerestúru. Zbor zaspieval pásmo kerestúrskych slovenských piesní a tiež slávne kusy z Bartókovej zbierky, ktoré sú spolovice maďarské a spolovice slovenské.

Tieto piesne mali obrovskú symbolickú silu – pripomínali slovenské korene kerestúrskych speváčok. Senecké publikum odmenilo vystúpenie búrlivým potleskom a jasotom. Hosťujúce speváčky prijímali obrovskú vlnu lásky na pôde svojich predkov s dojatím a slzami v očiach.

Intenzívne dni v znamení kultúry a histórie

Tri dni na Slovensku boli plné bohatého a duchovne obohacujúceho programu. Celú organizáciu a príkladnú pohostinnosť mala pod palcom majiteľka a riaditeľka Súkromnej základnej umeleckej školy Renáta Madarászová.

Delegácia navštívila novootvorené denné centrum, ktoré mesto vybudovalo pre dôchodcov a telesne postihnutú mládež z predtým nevyužívanej budovy. Následne zavítali do historického Tureckého domu, kde dnes sídli Mestské múzeum, a odniesli si odtiaľ množstvo hodnotných publikácií o miestnej histórii.

Na mestskom úrade hostí privítal viceprimátor Senca Juraj Gubáni. Kerestúrska delegácia mu priblížila históriu osídľovania Slovákov v XVII. budapeštianskom obvode a ich súčasný život. Program pokračoval návštevou umeleckej školy, kde riaditeľka predstavila vysokú úroveň tamojšieho vzdelávania.

Popoludní skupina zamierila do Trnavy. Pod vedením sprievodcu obdivovali historické centrum, Mestskú vežu (niekdajšiu strážnu vežu), ranobarokovú Katedrálu svätého Jána Krstiteľa a monumentálnu Baziliku svätého Mikuláša, ktorá bola v rokoch 1543 až 1820 sídelným chrámom ostrihomského arcibiskupa.

Rušný deň uzavrela slovenská svätá omša v Kostole svätého Mikuláša v Senci a prednáška o jeho rekonštrukcii. Na záver dňa sa všetci prítomní stretli pri Mariánskom stĺpe vedľa kostola, kde spoločne zaspievali mariánske piesne, čím dali bodku za emotívnym večerom.

Nové priateľstvá vo Farnej a plány do budúcna

Na tretí deň, po rozlúčkovej prechádzke okolo Slnečných jazier v Senci, čakalo cestovateľov ešte jedno prekvapenie. Namierili si to do Farnej, kde sa stretli so slovenským Ženským spevokolom Rozmarín.

Ženy z Farnej privítali hostí obedom. Pečené mäso s knedľou a dusenou kapustou všetkým nesmierne chutilo. Medzi oboma zbormi, ktoré spájajú rovnaké hodnoty, okamžite preskočila iskra porozumenia. Ženy z Kerestúru pevne veria, že už čoskoro budú môcť túto pohostinnosť oplatiť doma a že so zborom Rozmarín naštartujú ďalšiu plodnú spoluprácu.

Rozália Papová Polereczká

Foto: autorka