Poslednú októbrovú sobotu sa v Osvetovom stredisku v Slovenskom Komlóši konal II. Spomienkový koncert na pamiatku Jána Šutinského. Hlavným organizátorom popoludnia plného hudby a piesní bol Budapeštiansky slovenský spevácky zbor Ozvena. Na príprave podujatia úzko spolupracovala Slovenská národnostná samospráva v Slovenskom Komlóši. Záštitu nad spomienkovým koncertom mal primátor mesta Zoltán Zsura.

Úvodné slová patrili zakladateľke a vedúcej Ozveny Zuzane Hollósyovej. Vo svojom príhovore privítala publikum a pripomenula samotný vznik tejto peknej tradície: „Toto podujatie po prvýkrát sa uskutočnilo pred dvoma rokmi v Békešskej Čabe. Tam sa zrodila aj myšlienka usporiadať ďalší koncert v Slovenskom Komlóši. Takto sme sa sem dostali. Cíťte sa dobre na dnešnom koncerte.“ Medzi divákmi boli aj mnohí bývalí žiaci, ktorí si prišli uctiť pamiatku svojho niekdajšieho učiteľa. Profesor Ján Šutinský patril k osobnostiam, ktoré dokázali prebúdzať lásku k vlastným koreňom. Svojím úsmevom, ľudskosťou a obrovským hudobným talentom formoval stovky mladých ľudí.

Moderátorka koncertu, neter J. Šutinského Katarína Noszlopyová, o ňom povedala: „Dnešné podujatie, druhý spomienkový koncert Jána Šutinského, sme zorganizovali na počesť profesora hudby, dirigenta viacerých speváckych zborov a hudobného skladateľa slovenského pôvodu, rodáka z Pitvaroša. Takmer celý život prežil v slovenskom prostredí, v Békešskej Čabe, a venoval sa slovenskej vzdelanosti a kultúre Slovákov. Nadviazal pre mesto aktívne kontakty so Slovákmi na Slovensku, ako aj so Slovákmi zo susedných krajín.“ Po skončení vysokej školy v Segedíne sa J. Šutinský postavil na čelo viacerých speváckych zborov v Čabe. Pôsobil v slovenskej škole, kde vychoval celé generácie spevákov. Jeho životná púť bola úzko spojená aj s hlavným mestom Maďarska. V roku 2000 vznikol Budapeštiansky slovenský spevácky zbor Ozvena. J. Šutinský vtedy prijal pozvanie svojej sestry Z. Hollósyovej a stal sa dirigentom tohto telesa. Nemal pred sebou ľahkú úlohu. Zostavil však pestrý repertoár a začal vytvárať nové úpravy slovenských ľudových piesní. Čerpal najmä zo svojho rodiska a blízkeho okolia. Jeho úpravy pre spevácke zbory, mandolínové a citarové kapely vyšli v zborníkoch Lastovienka malá I. a II. Bol taktiež autorom učebníc hudobnej výchovy a spevu pre všetky ročníky slovenských škôl v Maďarsku. Jeho prínos ďaleko presiahol hranice krajiny. Ako odznelo: „O jeho úpravách pre spevácke zbory na medzinárodnej konferencii na tému zborový spev sa vyjadril slovenský dirigent tak, že úpravy Jána Šutinského osviežili zborovú kultúru na Slovensku.“ Veľmi dojímavým momentom bolo privítanie rodiny zosnulého umelca. V sále sedela jeho manželka Beáta Šutinská. Organizátori jej vyjadrili hlbokú úctu, vďaku a odovzdali jej kyticu kvetov.

S dojemným a vrúcnym slovom vystúpila predsedníčka Slovenskej národnostnej samosprávy v Slovenskom Komlóši Zuzana Lauková. Prihovorila sa prítomným ako blízkym priateľom a rodákom. Z jej slov bolo cítiť osobnú spomienku na časy školských lavíc: „V mene miestnej slovenskej samosprávy a v mene komlóšskych Slovákov srdečne vítam každého tu, v Slovenskom Komlóši. Je pre nás veľmi veľkou cťou, že práve tu na Komlóši sa usporiada tento druhý koncert Jána Šutinského. Mnohí z Komlóša sme chodili do slovenského gymnázia do Békešskej Čaby a dúfam, že mnohí bývalí žiaci sú tu teraz medzi nami a budú počúvať tie ľubozvučné, krásne slovenské piesne, ktoré nás on naučil.“ Primátor mesta Slovenský Komlóš Z. Zsura vo svojom príhovore zdôraznil, že prítomní si nepripomínajú iba vynikajúceho hudobníka a pedagóga, ale predovšetkým človeka s veľkým srdcom. Pripomenul, že J. Šutinský celý život zasvätil láske k hudbe, sile spoločenstva a ochrane slovenského kultúrneho dedičstva. „Skutočne dobrý pedagóg neodovzdáva iba vedomosti, ale aj vieru. Vieru v to, že sa oplatí učiť sa, tvoriť, muzicírovať a patriť k spoločenstvu,“ povedal. Z. Zsura poukázal aj na silné väzby, ktoré J. Šutinského spájali so Slovenským Komlóšom. Pripomenul, že odchovanci mandolínového orchestra v slovenskom gymnáziu v Békešskej Čabe založili dnes už známy komlóšsky Mandolínový orchester Tremolo. Dodnes miestni hudobníci s vďakou spomínajú na notové materiály, ktoré pre nich zostavil. Tieto učebné materiály sa v slovenskej škole používajú dodnes. J. Šutinský spolupracoval aj s komlóšskym Mládežníckym dychovým orchestrom a zanechal v meste trvalú stopu. Vyzdvihol aj jeho dirigentskú prácu so zbormi Čabianska ružička a Ozvena. Reč zakončil silným posolstvom o nesmrteľnosti ľudského diela: „Hovorí sa, že človek žije medzi nami dovtedy, kým si naňho spomíname. Hudobník a učiteľ hudby však po sebe zanecháva ešte viac. V každej melódii, ktorú hrajú jeho žiaci, v každom zbore, ktorý kedysi viedol, a v každom mladom človeku, ktorému vštepil lásku k hudbe, žije kúsok z jeho osobnosti a ľudskosti,“ povedal.

Program koncertu bol starostlivo zostavený tak, aby predstavil celoživotnú zberateľskú a skladateľskú tvorbu profesora Šutinského. Každé jedno vystúpenie nieslo jeho osobitý rukopis. Na pódiu sa vystriedali rôzne hudobné telesá a spevácke zbory. Diváci mali možnosť počuť ľudové piesne v tradičnom aj viachlasnom podaní.

Mimoriadnu pozornosť upútalo vystúpenie Mandolínového orchestra Tremolo zo Slovenského Komlóša. Umeleckou vedúcou je Mária Krcsmériová Gyurkovicsová. Na spomienkovom koncerte sa Mandolínový orchester Tremolo predviedol v celej svojej kráse. Hudobníci zahrali výber komlóšskych slovenských ľudových piesní zo svojho najnovšieho, v poradí už druhého CD nosiča, ktorý vydali v roku 2025. K orchestru sa na javisku pripojili aj mladí speváci z Kultúrneho spolku Harmónia zo slovenskej školy v Slovenskom Komlóši. Spoločne predviedli pásmo piesní z publikácie Mandolína 1. Túto významnú zbierku vydal Ján Šutinský v roku 1990.

Z Békešskej Čaby pricestoval Spevácky zbor Čabianska ružička. Jeho vystúpenie prinieslo na scénu typický čabiansky nápev a precízny viachlas. Do programu vniesol jedinečnú farbu zvuku aj Citarový súbor Strapce z Békešskej Čaby. Tradičný zvuk citary sa niesol celou sálou a rozospieval mnohých divákov v hľadisku. Citaristi predviedli virtuóznu hru a technickú zdatnosť, ktorú si osvojili aj vďaka odborným radám profesora Šutinského. Na záver javisko patrilo hlavnému organizátorovi, Ozvene. Zbor podal vysoko profesionálny a emotívny výkon. Piesne v jeho podaní ukázali majstrovstvo Šutinského zborových úprav. Každý hlas mal svoje pevné miesto a každá melódia niesla hlbokú myšlienku rodného kraja. Diváci odmeňovali jednotlivé skladby búrlivým potleskom a mnohí si známe refrény pospevovali spolu so zborom. Záver koncertu priniesol neopakovateľný a mimoriadne dojímavý okamih. Po jednotlivých blokoch vystúpení vyšli na javisko všetci účinkujúci a pod taktovkou dirigenta Ozveny Ádáma Balázsa Galambosa za sprievodu Citarového súboru Strapce sa celou sálou rozoznela známa slovenská ľudová pieseň Konope, konope.

II. Spomienkový koncert Jána Šutinského v Slovenskom Komlóši bol oslavou slovenskej identity, tradície a vzájomnosti dolnozemských Slovákov. Prítomní hostia a poslucháči strávili popoludnie naplnené krásnymi tónmi, spomienkami a priateľskými rozhovormi. Celé podujatie ukázalo, že dielo J. Šutinského nie je zapadnuté prachom v archívoch. Naopak, jeho hudba je stále živá, spievaná a hraná. Odkaz tohto pitvarošského rodáka a čabianskeho profesora zostáva trvalým majákom pre celé slovenské spoločenstvo v Maďarsku.

Greguš

Foto: Marianna Melegová