
Novinár, básnik, prekladateľ a fotograf Imrich Fuhl spája vlastnú tvorbu s redaktorskou a vydavateľskou prácou. Jeho pôsobenie siaha od Ľudových novín a internetových portálov cez knihy a hudbu až po samosprávny a spolkový život Slovákov v Maďarsku.
Narodil sa 25. novembra 1961 v Mlynkoch. Maturoval na slovenskom gymnáziu v Budapešti a absolvoval štúdium žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V Ľudových novinách pracoval 28 rokov ako redaktor, v rokoch 1991 – 1992 a 2002 – 2007 aj ako šéfredaktor. Popri písaní článkov a reportáží fotografoval a redigoval publikácie. V roku 2004 založil portál luno.hu, ktorého bol hlavným tvorcom do roku 2011. Následne založil a dodnes rediguje nezávislý portál oslovma.hu – Slovák v Maďarsku. Okrem správ na ňom prináša komentáre, literárne texty, fotografie a historické dokumenty. V publicistike sa venuje používaniu slovenčiny, národnostnému školstvu, kultúre i fungovaniu samospráv a verejných inštitúcií. Krajanské médiá vníma aj ako priestor na uchovávanie pamäti komunity a otvorenú diskusiu o jej budúcnosti.
Básne a krátke prózy začal uverejňovať už počas gymnaziálnych štúdií, a to po slovensky aj po maďarsky. Vydal knihy Čiernobiela mozaika – Fekete-fehér mozaik a Nemé slová – Néma szavak i prekladovú publikáciu Vyzliecť slová – Levetkőztetni a szavakat. Jeho tvorba je zastúpená vo viacerých antológiách. Pri príležitosti šesťdesiatych narodenín mu v roku 2021 vyšla kniha Extrakt / FuhlExtra. Obsahuje poznámky, komentáre a fejtóny o živote Slovákov v Maďarsku, jazyku, kultúre a verejnom dianí, doplnené jeho fotografiami. Snímky uverejňuje aj v periodikách a knižných publikáciách. Dlhé roky rediguje ročenku Náš kalendár a ďalšie publikácie Slovákov v Maďarsku. Ako externý redaktor sa podieľal na príprave slovenských učebníc. Spolupracoval aj so slovenským vysielaním Maďarského rozhlasu a Maďarskej televízie. Od roku 2015 je konateľom neziskovej verejnoprospešnej spoločnosti SlovakUm, vydavateľského subjektu Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM).
V osemdesiatych rokoch sa zúčastňoval na kultúrnych festivaloch, čitateľských táboroch a literárnych besedách. Založil slovensko-maďarskú rockovú kapelu AGR± aj slovenskú vokálno-inštrumentálnu skupinu Negatív. Na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov bol spoluzakladateľom a redaktorom literárneho a kultúrno-spoločenského časopisu SME. Podieľal sa na zakladaní Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku, Slobodnej organizácie Slovákov a Združenia slovenských spisovateľov a umelcov v Maďarsku, ktoré istý čas viedol ako predseda. Pôsobil v obecnej i slovenskej samospráve v Mlynkoch a súčasne bol poslancom CSSM, tiež viac ako dvadsať rokov, kým sa poslaneckého mandátu nemusel vzdať pre nezlučiteľnosť funkcií. Pôsobí aj ako tajomník Verejnoprospešnej nadácie Zväzu Slovákov v Maďarsku a predseda Komisie pre médiá, informácie a vydavateľskú činnosť Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.
Buričstvo sa v hodnoteniach I. Fuhla spája s jeho publicistikou aj poéziou. Peter Weiss v roku 2011 pripomenul, že prostredníctvom Fuhlových sporov a publicistiky spoznával pomery v slovenskej komunite v Maďarsku. Vyzdvihol jeho snahu, aby Slováci dostávali v skutočnosti to, čo im patrí na papieri, i schopnosť po neúspechoch pokračovať v práci. Novinár Ľudo Pomichal v názve doslovu ku knihe Extrakt / FuhlExtra použil označenie „Buričský guru s cnosťami pokorného intelektuála“. V priateľskom portréte zdôraznil Fuhlovu ochotu postaviť sa s vlastným názorom proti vetru a znovu nachádzať energiu na písanie. Buričský postoj sa dá sledovať aj v témach knihy: v otázkach používania materinského jazyka, fungovania národnostných škôl či kultúrnej autonómie. Za polemickými názvami textov stoja konkrétne problémy života našej komunity. Literárna vedkyňa Katarína Maruzsová Šebová podobnú nezávislosť nachádza v jeho básnickej tvorbe; nazvala ho „literárnym odvážlivcom spod Pilíša“. Podľa jej výkladu nadväzuje na motívy prítomné v tvorbe svojich predchodcov – rodný kraj, jazyk a národnostné bytie –, ale spochybňuje romantizujúce a patetické stvárnenie týchto tém. Prenáša ich do každodennej skutočnosti. V týchto hodnoteniach sa črtá obraz autora, ktorý príslušnosť ku komunite vyjadruje aj nesúhlasom, otázkami a kritickou reflexiou.
V roku 2011 získal Medailu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Je tiež nositeľom vyznamenania CSSM Za našu národnosť. V marci 2026 v rumunskom Nadlaku prevzal Cenu Ondreja Štefanka za prínos k rozvoju a propagácii slovenskej literatúry v zahraničí. Udeľuje ju Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku v spolupráci so Svetovým združením Slovákov v zahraničí. Svoje životné motto sformuloval vo výroku, ktorý zaznamenal aj v knihe Extrakt / FuhlExtra: „Nielen pestovať, zachovávať, chrániť, ale aj tvorivo rozvíjať a vytvárať nové hodnoty.“