Logo

Prezentácia knihy Kataríny Maruzsovej Šebovej v Segedíne a prednáška Marty Součkovej v Budapešti

PrezKMaruzova-01

Katedra slovenského jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty Gyulu Juhásza na Segedínskej univerzite usporiadala v uplynulom týždni dve literárne podujatia. Prvým bola prezentácia knihy Kataríny Maruzsovej Šebovej s názvom Kontúry prózy Slovákov v Maďarsku (Dolnozemská tradícia v súčasnej slovenskej próze v Maďarsku), ktorá sa konala 24. marca v Dome národností v Segedíne v spolupráci so Spolkom segedínskych Slovákov.

Katarína Maruzsová Šebová takmer 40 rokov pôsobila ako vysokoškolská profesorka na Katedre slovenského jazyka a literatúry v Segedíne a svoje skúsenosti z výučby literatúry využila aj pri písaní prezentovanej monografie. V práci sumarizuje svoje poznatky o tvorbe Slovákov v Maďarsku, nadväzuje na práce autorov, ako je P. Andruška, A. Divičanová, D. M. Anoca, M. Harpáň, M. Babiak, a obohacuje ich o vlastnú reflexiu z čítaných textov. Prostredníctvom interpretácie literárnych diel slovenských prozaikov v Maďarsku (M. Hrivnák, Z. Bárkányi Valkán, A. Medveď, I. Fúziková, I. Fuhl, O. Kníchal, M. Fazekašová, P. Kondač, M. Bernula), ako aj po maďarsky píšuceho autora vychádzajúceho z dolnozemských tradícií (P. Závada) približuje čitateľom svojráznosť maďarskej Dolnej zeme a predstavuje umelecké postupy jednotlivých autorov. Katarína Maruzsová Šebová vo svojich interpretáciách zvolila interdisciplinárny prístup, kombinujúc poznatky z literárnej vedy, histórie, filozofie, jazykovedy, etnografie či kulturológie.

PrezKMaruzova-02

Monografiu predstavila uznávaná slovenská literárna kritička Marta Součková. V úvode prezentácie konštatovala: „Posudzovať literatúru Slovákov v Maďarsku, Srbsku či Rumunsku nie je jednoduché už vzhľadom na jej pozíciu voči majorite, ale i vzhľadom na jej situovanie do národného kontextu. Dá sa uvažovať o dvoch tendenciách vo výskume minoritnej literatúry, a to jednak o vyzdvihovaní všetkých textov napísaných v tunajšom prostredí v slovenskom jazyku, a naopak, o postupnej asimilácii autorov do väčšinového kontextu. Ani jedna z daných tendencií nesvedčí o objektivite, aj preto oceňujem odlišný, výrazne textový a literárnovedný prístup Kataríny Maruzsovej Šebovej k danej problematike. Autorka totiž podrobne mapuje literárnu situáciu Slovákov v Maďarsku, takpovediac priekopnícky sumarizuje poznatky o danej literatúre, avšak zároveň presne poukazuje na viaceré limity jednotlivých diel.“ Súčasťou prezentácie, ktorá sa realizovala za prítomnosti médií, bola aj živá beseda prítomných s autorkou publikácie.

PrezKMaruzova-03

Druhým literárnym podujatím, ktoré sa uskutočnilo 25. marca v spolupráci so Slovenským inštitútom v Budapešti, bola prednáška Marty Součkovej K slovenskej ponovembrovej próze. Marta Součková pôsobí v súčasnosti ako lektorka slovenského jazyka a kultúry na Univerzite v Novom Sade. Venuje sa predovšetkým literárnej kritike, výskumu slovenskej medzivojnovej literatúry a najnovšej slovenskej prózy. Je autorkou množstva štúdií, recenzií, vysokoškolských skrípt, organizátorkou a editorkou zborníkov z medzinárodných konferencií o súčasnej slovenskej literatúre, zostavovateľkou publikácií o J. C. Hronskom a M. Urbanovi a v neposlednom rade autorkou dvoch monografických prác Personálna téma v prozaickom texteP(r)ózy po roku 1989.

Marta Součková si na začiatku prednášky položila otázku, či je produktívne kategorizovať dejiny literatúry na základe spoločenských medzníkov a udalostí. Takým je aj rok 1989, ktorý sa v najnovších dejinách slovenskej literatúry považuje za historický, ale aj literárno-estetický prelom. Prednášateľka vyjadrila presvedčenie, že by bolo presnejšie začať novú literárnohistorickú etapu obdobím 60. rokov 20. storočia, generáciou R. Slobodu, J. Johanidesa, P. Vilikovského a ďalších, hoci nepopiera skutočnosť, že práve 90. roky priniesli do slovenskej literatúry viacero zásadných zmien.

PrezKMaruzova-04

Marta Součková predstavila prítomným základné vývinové tendencie, niektoré zaujímavé javy a zmeny v slovenskej ponovembrovej literatúre v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. Poukázala na jej druhovú, žánrovú či tematickú rôznorodosť. „Zavedenie trhového mechanizmu a zrušenie cenzúry znamenalo pre slovenských autorov dve cesty. Jednou z nich je prispôsobovanie sa čitateľovi a komercionalizácia textov (tzv. trendy autori, napr. M. Hvorecký, E. Urbaníková, Maxim M. Matkin), druhou je ,elitárstvo´ autorov, ktorí rezignujú na percipienta a píšu najmä pre vlastnú rozkoš z textu (pars pro toto T. Horváth, Balla, P. Macsovszky).“ Marta Součková ďalej predstavila tvorbu a poetiku vybraných slovenských autorov daného obdobia, ako je Peter Pišťanek, Dušan Taragel, Irena Brežná, Jana Bodnárová, Monika Kompaníková, Ivana Dobrakovová, Marek Vadas, Víťo Staviarsky a ďalší.

K informáciám o slovenskej ponovembrovej próze sa v Maďarsku možno dostať skôr sporadicky, o to vzácnejšia bola návšteva Marty Součkovej na pôde Slovenského inštitútu v Budapešti. Jej osobná prítomnosť a prezentované poznatky boli súčasne cenným prínosom a obohatením učebných osnov pre študentov slovenského gymnázia a univerzitných študentov odboru slovakistika, ktorí sa na prednáške zúčastnili.

Obe literárne podujatia v Segedíne a v Budapešti sa mohli uskutočniť aj vďaka finančnej podpore Literárneho informačného centra.

Stanislava Zajacová
lektorka slovenského jazyka a kultúry
Segedínska univerzita

Foto: autorka