Kultúrny komplex „Millenáris“ v II. obvode hlavného mesta hostil v dňoch 23. až 26. apríla XXII. Budapeštiansky medzinárodný knižný festival.
Jeho hlavným motívom boli tohto roku oslavy 220. výročia organizovanej maďarskej knižnej kultúry (Grémium peštianskych predajcov kníh založili v roku 1795). Na festivale sa zúčastnili významní zástupcovia svetovej literatúry z 25 krajín i maďarského duchovného života – 400 maďarských spisovateľov, vedcov a umelcov z domova i zo zahraničia. Návštevníkov podujatia čakali stretnutia so spisovateľmi, dedikovanie kníh, literárne večierky, diskusie za okrúhlym stolom, koncerty, divadelné predstavenia, výstavy, premietanie filmov a, samozrejme, veľa kníh.
Svoje zastúpenie na knižnom festivale malo aj Slovensko. Popri stánku Literárneho informačného centra (LIC) mohli záujemcovia zavítať na programy Slovenskej literárnej oázy s účasťou popredných predstaviteľov súčasného slovenského literárneho a kultúrneho života. Spoluorganizátorom týchto programov bol Slovenský inštitút v Budapešti.
S naším fotoaparátom sme zavítali na prezentáciu maďarského prekladu knihy Pavla Vilikovského Príbeh ozajského človeka, ktorý sa zrodil v rámci projektu K4. Na úvod maďarský spisovateľ, scenárista, redaktor a univerzitný profesor Gábor Németh priblížil obecenstvu dielo slovenského autora, následne sa moderátor podujatia, spisovateľ, básnik a prekladateľ Viktor Horváth obrátil so svojimi otázkami na prítomných hostí. Bývalá žiačka budapeštianskeho slovenského gymnázia, spisovateľka a prekladateľka Vilikovského knihy Margit Garajszká spoločne so slovakistom a poľským prekladateľom Tomaszom Grabińskim priblížili prítomným projekt K4.
Cieľom projektu je zabezpečiť simultánny pôžitok z diel stredoeurópskej súčasnej literatúry takým spôsobom, že každý rok uverejnia jedno vybrané dielo v češtine, maďarčine, poľštine a slovenčine naraz, čím sa odbúra jazyková bariéra v štyroch stredoeurópskych krajinách. Ako M. Garajszká prezradila, po jej príchode na Slovensko v roku 2002 jednou z mála tém, o ktorých sa mohla rozprávať v cudzom prostredí, boli skvosty stredoeurópskej literatúry, príbehy, ktorým tak dobre rozumieme v Maďarsku, na Slovensku, v Čechách, ale aj ďalších krajinách nášho regiónu. Z toho pre ňu vyplynulo, že práve literatúra môže byť tým spojivom, ktoré dokáže zbližovať susedné národy. Aj toto poznanie sa podpísalo pod zrod projektu. Jeho názov je odvodený od slova „kniha”, ktoré sa v každom zo spomínaných jazykov začína na „k” (kniha, książka, könyv). Okrem M. Garajszkej a T. Grabińského sa na ňom zúčastňujú šéfredaktor vydavateľstva Větrné mlýny Petr Minařík z Česka a prozaik, básnik, dramatik, scenárista a textár Silvester Lavrík zo Slovenska. Členovia redakčnej rady K4 vyberajú texty na uverejnenie spoločne, každý predkladá svoje návrhy a ostatní ich musia odsúhlasiť. Projekt si vyžaduje hlbokú vzájomnú dôveru, keďže ide o literárne diela, ktoré ešte neboli publikované, takže členovia redakčnej rady sa spoliehajú na vlastný literárny vkus. Všetci štyria sa však zhodli na tom, že Vilikovského kniha písaná vo forme denníka, predstavujúca socializmus očami bezvýznamného človiečika, bola dobrou voľbou pre prvú knihu projektu. Aj keď samotný autor sa vtipne ospravedlnil budúcim čitateľom za predsa len nie najveselší príbeh a za všetky negatívne vlastnosti svojho hrdinu.
Návštevníci knižného festivalu mohli zažiť aj ďalších desať akcií poznačených slovenskou literatúrou – o. i. sa predstavil víťaz poľskej literárnej ceny Angelus Pavol Rankov, na Festivale debutantov mohli záujemcovia spoznať Tomáša Vargu, M. Garajszká zase prezentovala svoje rozprávky Bobuľa a Bartók v budapeštianskej slovenskej škole v rámci mimoriadnej hodiny literatúry a v kníhkupectve Dve myši (Két Egér) v rámci Malej noci literatúry odohrala divadelné predstavenie pre deti Bartók a Drevený princ s violistkou Júliou Urdovou. Bolo to skvelé lákadlo na budúcoročný festival, ktorého čestným hosťom bude práve Slovensko, slovenská kultúra, súčasná slovenská literatúra.
(zp)
Foto: autor, mg
