Alebo pohľad na knihu Slovenská dolnozemská literatúra (V teórii a praxi)

V 21. storočí je azda menej jednotlivcov, ktorí sú stredobodom diania, tých obrovských procesov, ktoré menia svet, pretože technika im berie veľkú časť historického subjektu. Spisovateľ je čoraz viacej odkázaný na svoje vlastné skúsenosti, na svoje predstavy a to, čo je azda veľmi dôležité, „ľudské ja“ často mlčí o sebe, nechce sa len tak ľahko vyslovovať a tematizovať.

A predsa existujú ľudia, ktorí svojím dielom dokázali posúvať hranice súčasného vedomia, súčasného života medzi všedným dňom a fantáziou a tak svojím literárnym dielom sa zapísali do slovenského kultúrneho sveta ako duchovné hodnoty, hoci tvorili a tvoria mimo hraníc Slovenska a najmä preto ich literárne diela majú svoj špecifický kolorit.

O tomto sa rozpísal Patrik Šenkár, jeden z najuznávanejších odborníkov v oblasti dolnozemskej literatúry v knihe o slovenskej dolnozemskej literatúre v knihe Slovenská dolnozemská literatúra, ktorú vydala Univerzita J. Sellyeho, Komárno 2015.

Antológia Patrika Šenkára je originálnym obrazom dolnozemskej literatúry, ktorá žije a má rôznorodé rozvrstvenia a zaujímavé tematické a žánrové odtiene, o ktorých rozprávajú práve konkrétne ukážky z literárnej tvorby Slovákov z Dolnej zeme.

Publikácia je rozdelená na 4 kapitoly a každá kapitola sa ešte delí na tri podkapitoly s tou istou štruktúrou, a to úryvky z diel Slovákov z Maďarska, Rumunska a Srbska, ďalej nasleduje bibliografia týchto literárnych textov a obrazová príloha k bibliografii.

To, čo považujeme za významné a dôležité pre človeka, ktorý sa po prvýkrát dočíta o slovenskej dolnozemskej literatúre, je uvedenie Patrikom Šenkárom základných literárno-historických faktov o vývine spomínanej slovenskej dolnozemskej literatúry.

Tematika knihy je zameraná na celý dolnozemský literárny kontext v jeho reprezentatívnej podobe. Peter Andruška, ktorému patrí česť za „celkové otvorenie dolnozemských okien“ a s ktorým naplno súhlasíme, tvrdí, že Patrikovi Šenkárovi sa podarilo svojou knihou významne prispieť k dôvernejšiemu poznaniu dolnozemskej slovenskej literatúry, pretože, ako sa vyjadril Rudolf Chmel, hovoriť o slovenskej dolnozemskej literatúre v kontexte literárnej vedy znamená vstúpiť v podstate na neznámu pôdu, na ktorej sa vedia orientovať len niektorí jednotlivci.

Nám, Slovákom z Dolnej zeme, patrí azda vysloviť len tiché a hlboké ďakujem, že tí jednotlivci nie sú „malí“ ľudia. Sú to vlastne ľudia s nezmazateľnou túžbou za poznaním, skúmaním a s ojedinelým prejavom rešpektu a lásky voči nám, Slovákom žijúcim mimo hraníc Slovenska.

Kniha Patrika Šenkára obohatila, doplnila a originálne prispela k vedomostiam analyzovaného literárneho priestoru, upevnila vedomie o jednotnom literárnom korpuse a možno vzbudila alebo vzbudí zvedavosť u tých, ktorí o slovenskej dolnozemskej literatúre ešte nečítali.

My ďakujeme za prejav lásky v podobe Antológie a na záver dovolím si parafrázovať slová nášho básnika Adama Suchanského, u ktorého dominoval etický zreteľ, „možno takto nikdy pozde nebude“, my zostaneme súčasnosťou v slovenskej literatúre a pevne verím, že naša literatúra poznačená nehou, túžbou a hľadaním rovnováhy medzi snom a skutočnosťou života ako poézia Dagmar Márie Anocovej nás bude očarúvať myšlienkovou nástojčivosťou ako nás očarúva sám život, ktorý sme dostali do daru.

Elena Darina Kmeťová

Kapitola aj o našich literátoch

V publikácii Patrika Šenkára o dolnozemskej slovenskej literatúre nachádzame aj kapitolu o slovenských literátoch v Maďarsku, a to hneď prvú. V tejto sa autor v skratke zmieni o histórii slovenského literárneho písomníctva v Maďarsku. Dôkladne vymenuje významnejších spisovateľov, básnikov a publicistov od Dolnej zeme po Pilíš a od najznámejších uvádza aj jedno dielo z tvorby.

„Všeobecne však môžeme konštatovať, že literárna tvorba Slovákov, ktorí žili či žijú v Maďarsku, je hoci kvantitatívne nerozsiahla, bola a predsa je (do určitej miery) prítomná v celoslovenskom literárnom kontexte. O jej (akoby fénixovom) vzlete či životaschopnosti v 21. storočí je momentálne ešte azda priskoro hovoriť. Buďme však optimisti...“ - končí svoju štúdiu Patrik Šenkár. My sa mu musíme poďakovať jednak pre jeho optimizmus, ale aj preto, lebo slovenské texty z Maďarska zaradil do učebných textov pre vysokoškolákov na Slovensku, vďaka čomu už aj mladá generácia spozná krajanskú literatúru.

(ef)