Každá dobová pohľadnica a fotografia má svoj príbeh. Rozpráva o tom, kam sa podeli staré domčeky a obchody, ktoré už neexistujú a predsa ostali súčasťou danej obce.

V rodinnom albume často aj počas storočí chránené fotografie zachytávajú skutočnú atmosféru daného miesta, rodiny či jednotlivca. Môžeme si porovnať, čo bolo kedysi a čo ostalo do súčasnosti, prechádzať sa ulicami a potom spoznávať nepoznané, či už dávno zabudnuté.

Pred dvoma týždňami sa mi dostala do rúk obsahovo pestrá a graficky vynikajúca publikácia o minulosti a o každodennom živote obce Šarišáp nachádzajúcej sa v Komárňansko-ostrihomskej župe. Kolektív autorov pomocou starých fotografií priblížil dianie v obci a taktiež vytvoril aj akúsi vizuálnu históriu toho, čo sa v dedine kedysi dialo. Obrázky o obci, jej občanoch približujú udalosti, ktoré sa v Šarišápe udiali.

Redaktorky publikácie Sárisáp mútja képekben/Minulosť Šarišápu v obrazoch (Katarína Huberová Kisgyőriová, Mária Kollárová a Erzsébet Szőkeová) zostavili pre čitateľov nielen pozoruhodnú a dôstojnú pamiatku na svoje rodisko, ale aj z esteticko-antropologického hľadiska prehľadnú publikáciu dobových fotografií.

Predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Katarína Huberová Kisgyőriová odporúča knihu predovšetkým tým, “ktorí majú radi svoju obec, ctia si svojich predkov, akceptujú minulosť a čerpajú z nej silu.“ Ja by som dodala, že z takejto zbierky fotografií môžu čerpať aj ďalšie generácie a tiež tí, ktorých putá sa silnejšie či voľnejšie viažu k tejto zadunajskej obci.

Niekoľko historických pohľadníc a vyše dvesto fotografií z rodinných albumov prezentované v tejto knihe ukazujú obraz Šarišápu z 20. storočia. Do albumu zaradené pohľadnice a fotografie z tohto obdobia sú dokumentom nielen o zmenách ulíc a budov, ale aj o zmenách spôsobu života a zvykov tamojších obyvateľov. Vybrané fotografie oduševnených zberateľov a zostavovateľov knihy sú syntézou pohľadu na históriu a kultúru dediny, na jej obyvateľov, na život, tradície a zvyky, odev alebo sviatočné dni Šarišápanov.

Zbierka starých fotografií obce či pohľadníc zachytáva rôzne miesta v obci, významnejšie budovy, podlhovasté domy z 30-40. rokov, ako i typické rodinné domy zo začiatku 60. rokov 20. storočia, ľudí, ktorí tu žili, starých rodičov, rôzne podujatia a zvyklosti. Nájdeme fotografie o baníctve ako o typickom zamestnaní mužov, ako aj o poľnohospodárskych prácach a svadbách. Listujúc v publikácii sa pred nami nepochybne zjaví bývalá dedinská atmosféra, cítime vôňu kukuričného šúštia, hrozna z oberačky, ako aj vôňu chutných svadobných koláčov, ktoré pozvaní hostia cestou do kostola ponúkali tým, ktorí stáli pred domami a sledovali svadobný sprievod.

Môžeme porovnať, čo bolo kedysi a čo ostalo do súčasnosti, prechádzať sa ulicami a pritom spoznávať nepoznané, či už dávno zabudnuté. Ako píše starosta obce Károly Imre Kollár: „Pri pohľade na staré ulice človek aj nechtiac porovnáva minulosť a súčasnosť, akými zmenami prešla obec za posledných pár generácií.“ A veru nielen obec, ale aj odev jej obyvateľov, zvyky a práce prezrádzajú a dokumentujú postupné zmeny.

Fotografie v publikácii sú rozdelené do viacerých tematických celkov. Nájdeme tu históriu Šarišápu, krátke dejiny archeologických pamiatok a baníctva, stručný opis miestneho ľudového odevu a typických zamestnaní v obci.

Osobitná pozornosť je venovaná rodinnej fotografii. Pravdepodobne najviac fotografií sa našlo v rodinných albumoch či škatuliach, v ktorých staré mamičky starostlivo uschovávali spomienky na svojich predkov. V knihe nájdeme desiatky pestrých a zaujímavých záberov pod názvom: Ulice a Rodinné fotografie. Celkovo sa na stránkach fotoalbumu nachádza vyše 230 fotografií, úzko spätých s každodenným životom, s tradičnou prácou alebo so životom jednotlivcov a rodín.

Na stránkach albumu o Šarišápe nachádzame zaujímavé zábery z minulosti obce ležiacej medzi výbežkami pohoria Gereče. Fotografie nám odhalia mnohé tajomstvá: stretávame pôvodných obyvateľov, ktorí žili svoj všedný život Šarišápanov, ako aj ľudí, o ktorých s nostalgiou hovoríme ako o minulých generáciách. Oni tvorili terajšiu obec a niektorí z nich našťastie ešte stále vedia rozprávať o tom, aká bola dedina kedysi, čo ich zaujímalo, čo robili vo voľnom čase a vôbec ako sa žilo pred päťdesiatimi, sedemdesiatimi rokmi.

Je chvályhodná zberateľská činnosť oduševnených členov Šarišápskej slovenskej samosprávy, predovšetkým bývalej učiteľky Kláry Viblingovej, ktorá z vlastnej iniciatívy začala triediť fotografie dediny a jej obyvateľov. Zhromažďovanie starých fotografií sa stalo jej srdcovou záležitosťou. Jej zberateľská práca mala neskôr pokračovanie, totiž veľká časť fotografií nachádzajúcich sa v knihe už bola prezentovaná aj na dávnejšie usporiadaných výstavách v kultúrnom dome. Nakoniec súčasná predsedníčka Šarišápskej slovenskej samosprávy K. Huberová Kisgyőriová, zároveň učiteľka miestnej školy, „vysnívala“ túto knihu, ktorá prehľadne a zaujímavo dokumentuje dejiny Šarišápu. Treba konštatovať, že bez podpory maďarského Ministerstva ľudských zdrojov by kniha nebola vyšla.

Je veľké pozitívum vydania, že jednotlivé krátke opisy (dejiny obce, ľudový kroj, zamestnania, baníctvo) sú dvojjazyčné, slovensko-maďarské, čím sa autori usilovali dokumentovať, že časť občanov Šarišápu je slovenskej národnosti. A na záver iba drobná pripomienka: popisy pod fotografiami by nemali nikde chýbať. Napríklad pod fotografiami zobrazujúcimi členov baníckej dychovky by mohlo figurovať aj meno zakladateľa či vedúceho zboru, ako aj pri žatve: mláťačka, kosenie a pod.

Zostavovatelia fotoalbumu nielen Šarišápanom, ale i širokému okoliu prezentujú obraz minulosti obce, čím prispeli k oživeniu jej kultúry a histórie.

Je chvályhodné, že zberateľská práca autorov sa neskončila, nakoľko zbierku fotografií a pohľadníc redaktori mienia aj naďalej dopĺňať o nové a nové príspevky.

A. Kováčová