Významnou súčasťou národných dejín Slovákov je tematika dejín slovenskej komunity v Budapešti. Preto je vítaná publikácia historika zo Slovenska Ľuboša Kačírka Národný život Slovákov v Pešťbudíne v rokoch 1850–1875, v ktorej predstavuje zaujímavé, dosiaľ nespracované poznatky, obohacujúce slovenské národné dejiny, kultúrnu históriu slovenského národa a zároveň kultúrnu históriu budapeštianskych Slovákov.
Slovenská historiografia sa podrobnejšie nezaoberala životom slovenskej komunity v meste, pozorovala predovšetkým aktivity významnejších osobností (J. Kollár, F. Ruppeldt, M. Hodža, J. Palárik, M. Hamuljak). Treba tu ale poznamenať, že skúmaniu Budapešti v kontexte slovenskej spoločnosti venovali doposiaľ najväčšiu pozornosť historici a kulturológovia z Maďarska: A. Kováčová, I. Halász, L. Matus, J. Demmel, ktorých práce autor vo svojom diele aj sumarizoval.
Historik Ľ. Kačírek od roku 2008 pôsobí na Katedre etnológie a muzeológie FiF UK v Bratislave. Vo svojej vedecko-výskumnej činnosti sa zameriava na oblasť dejín múzejníctva, regionálnych dejín a moderných slovenských dejín v širšom európskom kontexte.
Autor tejto obšírnej publikácie pod titulom Národný život Slovákov v Pešťbudíne v rokoch 1850–1875, sa už viac rokov venuje tejto téme, tomuto užšiemu obdobiu. V knihe okrem iného sa sústreďuje na priblíženie slovenskej komunity v hlavnom meste v tretej štvrtine 19. storočia, predovšetkým na národný život Slovákov, na ich náboženské postavenie a na národnú činnosť. Doposiaľ v takejto šírke, z obsahového a formálneho hľadiska tak komplexne nebol národný život Slovákov v prostredí hlavného mesta objasnený a interpretovaný v jednotlivých etapách.
Súčasťou recenzovanej publikácie je úvod, v ktorom autor podáva základné informácie o samostatnej publikácii – podstatu jej vzniku, štruktúru, použité výskumné metódy a zdroje. Zámerom Ľ. Kačírka bolo „priblížiť slovenskú komunitu v rokoch 1850-1875 v kontexte vývoja Uhorska a medzníkov slovenských dejín.“
V práci sa autor sústreďuje na priblíženie slovenskej spoločnosti v tretej štvrtine 19. storočia, ale aby zachoval určitú kontinuitu, nadväzuje aj na 30.-40. roky.
Kniha je členená na päť základných častí. V prvej kapitole (Budín, Pešť a Pešťbudín. Obraz dnešnej Budapešti v slovenskom vedomí v 19. storočí) sa autor zameral na súdobú charakteristiku mesta ako „kotla národov“ a priestoru aj so slovenským obyvateľstvom, analyzoval sociálnu štruktúru pešťbudínskych Slovákov a mesto ako „sídlo neresti“ i ako kultúrne centrum Slovákov. V rámci vykresľovania vývoja mesta uvádza viacero úryvkov z dobovej tlače a korešpondencie. Obsahom druhej časti (Národný život Slovákov v Pešťbudíne v 1. polovici 19. storočia) je národný život Slovákov v Pešťbudíne v prvej polovici 19. storočia v kontexte evanjelickej a katolíckej konfesie. V tretej časti (Slovenský život v Pešťbudíne v 50. rokoch) podrobnejšie predstavil kultúrny a náboženský život Slovákov v 50. rokoch. V ostatných dvoch kapitolách (Obdobie po politickom uvoľnení (1859-1867) a Národný život Slovákov v Pešťbudíne po vyrovnaní (1868-1875) autor rozsiahle mapuje rozvíjajúce sa slovenské aktivity v Pešťbudíne a zmenu politickej klímy a z toho vyplývajúce podmienky pre národný život Slovákov. Podrobnejšie charakterizoval prívržencov, hlavné osobnosti Novej školy slovenskej a význam jej politickej stratégie. V zmysle Jána Palárika Nová škola „presadzovala rozvoj občianskej spoločnosti s prihliadnutím na jazykové práva, preto sa sústreďovala na rozmach národného postavenia Slovákov na miestnej a regionálnej úrovni“. Autor v rámci jednotlivých kapitol podrobne a z rôzneho uhla pohľadu zdokumentoval a analyzoval uvedené témy.
V závere práce autor predovšetkým zhrnul rozvrstvenie obyvateľstva Pešti/Budapešti, ich konfesionálny stav, zhodnotil sociálny pôvod a etablovanie v rámci mestskej society, formovanie lokálnej slovenskej spoločnosti. Tu sa zameriaval aj na vyzdvihnutie osobností národného hnutia po páde neoabsolutizmu.
Kniha je doplnená zaujímavými obrázkami (85 obrázkov), čo pomôže čitateľom vizuálne sa vžiť do dobovej atmosféry. Na konci čitateľ nájde podrobnejšie anglické a maďarské resumé.
Publikácia Ľ. Kačírka sumarizuje množstvo zaujímavých a dôležitých údajov a súčasne môže byť výborným východiskom pre bádateľov v oblasti dejín Slovákov v Budapešti 19. storočia.
Prezentácia najnovšej publikácie v edícii Kor/ridor Knihy Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku spolu s dvojjazyčnou knihou piatich autorov o Štúrovi – Neznámy Ľudovít Štúr. Maďarské štúdie o najväčšom Slovákovi (Az ismeretlen Ľudovít Štúr. Magyar tanulmányok a legnagyobb szlovákról, Békešská Čaba, VÚSM, 2016), sa uskutočnila 13. októbra v Slovenskom Inštitúte v Budapešti. Knihu Ľ. Kačírka predstavil Dr. Ivan Halász.
Anna Kováčová
Foto: AK, SI