Stále aktívne legendy slovenskej národnostnej literatúry v Maďarsku, ktoré sú súčasťou stredoškolského učiva v súčasnej literatúre, zavítali na Slovenské gymnázium, základnú školu, materskú školu a kolégium v Békešskej Čabe.

V tejto adventne naladenej inštitúcii ich privítala riaditeľka školy Edita Pečeňová, ktorá už niekoľko rokov učí slovenskú literatúru v najvyššom ročníku a pripravuje študentov na maturitnú skúšku.

Študenti sa tak mohli osobne zoznámiť s Alexandrom Kormošom, Gregorom Papučekom i Imrichom Fuhlom, ale aj s Rudolfom Fraňom, ktorého tvorba zatiaľ ešte nie je zaradená do učiva. Zažili výnimočnú hodinu literatúry, v ktorej sa prelínali učebnicové úryvky o jednotlivých autoroch s básňami v ich podaní s osobnými zážitkami. Edita Pečeňová si trošku otestovala ich vedomosti, keď zisťovala, či vedia, čo je v učebniciach o nich napísané a ktoré básne tam majú uverejnené. Zaspomínala si i na roky stredoškolského štúdia, keď ako študentka školy, v ktorej teraz „šéfuje“, sa stretávala s Imrichom Fuhlom, vtedy študentom budapeštianskeho slovenského gymnázia, na rôznych súťažiach. Samozrejme, i vtedy sa všetci snažili vyhrať a ukázať, že sú tí najlepší. Priateľské vzťahy však pretrvali dodnes. Alexander Kormoš porozprával študentom, ako krátky čas pôsobil v Békešskej Čabe a prečítal i básne vzniknuté v tomto meste. Gregor Papuček študentov nezabudnuteľne motivoval k učeniu slovenčiny. Veď vďaka znalosti slovenčiny tlmočil v Sovietskom zväze i v Poľsku. Slovenčina je podľa neho esperantom slovanských jazykov, pomocou nej je možné sa dorozumieť v Európe od mesta Aš na západe po Vladivostok na východe a od Severného mora po Jadran. Vydavateľ a prekladateľ Rudolf Fraňo priblížil svoju vydavateľskú činnosť a daroval škole hodnotné knižné tituly, ktoré vydal vo vlastnom náklade. Imrich Fuhl vtipne poznamenal, že sa ho raz pýtal, prečo prekladá slovenské knihy do maďarčiny, na čo mu Rudo Fraňo, ako sa podpisuje v slovenských knihách, pohotovo odpovedal: „Aby im aj maďarskí Slováci rozumeli.“

Stretnutie plné humoru, zážitkov i krásneho slova ukončil Imrich Fuhl spomienkou na telefonát Edity Pečeňovej začínajúci slovami: „Bol si u nás vytiahnutý!“ Najprv bol v pomykove z tejto vety, ale potom sa schuti zasmial, keď mu jeho priateľka vysvetlila, že študentka si vytiahla maturitnú otázku zo súčasnej slovenskej literatúry v Maďarsku a na maturitnej skúške o ňom rozprávala. Bodkou za touto zážitkovou hodinou bolo stretnutie s celým spoločenstvom školy pri krátkom programe a zapálení 3. adventnej sviečky.

Ján Pitoňák

Foto: Marianna Fábiánová, Imrich Fuhl

Mimoriadna hodina slovenskej literatúry

Zväz Slovákov v Maďarsku v spolupráci s našou školou usporiadal mimoriadnu hodinu slovenskej literatúry pod názvom „Živé maturitné otázky“. Prečo práve tento názov? Na otázku odpovedal Imrich Fuhl: lebo ešte nemali čas zomrieť. Predstavili sa básnici I. Fuhl, Alexander Kormoš a Gregor Papuček. Všetci traja pochádzajú spod Pilíša. Od G. Papučeka sme sa dozvedeli, ako sa začínala vyvíjať slovenská literatúra v Maďarsku, ako vznikli prvé antológie. Na naše prekvapenie nám prečítal aj svoje preklady Sándora Weöresa z knihy „Keby bol svet drozdom“. A. Kormoš vysvetlil svoje názory na pesimizmus a optimizmus, a pritom sme zistili, že je realista. Mali sme možnosť vypočuť si aj jeho básne. Nechýbal ani jeho originálny humor. Imrich Fuhl prezentoval svoje obrázkové verše a rozprával aj o zaujímavostiach medzi dvoma jazykmi.

Prečo bola pre nás táto prednáška užitočná? Lebo sme sa dozvedeli aj veci, ktoré sa v školských učebniciach nenachádzajú. Tieto informácie budú pre nás určite veľmi osožné na maturitách.

Zoltán Havas a Nikoleta Nagyová
žiaci 10. triedy budapeštianskeho slovenského gymnázia

Foto: Z. Havas, Imrich Fuhl