Pamätá sa ešte niekto na tú bronzovú plaketu, ktorú dostali účastníci od organizátorov Slovenského jazykového tábora v Mlynkoch v roku 1975?

Bola to šťastná chvíľa, keď učiteľov slovenčiny miestnej školy napadlo zriadiť takéto podujatie a pozvať naň aj tých perohryzov, ktorých meno sa už objavilo pod nejakou poviedkou či básničkou na stránkach Ľudových novín alebo Nášho kalendára. Možno ani netušili, že tým zasiali semienko našej slovenskej literatúry. Semienko, ktoré zapustilo korienky a vyhnalo klíček nad povrch zeme. Táto symbolická rastlinka sa nám pomerme rýchlo rozrastala a prinášala svoje plody.

Ľudové noviny začali uverejňovať naše básne a poviedky a už o tri roky sa zrodila aj prvá knižka, antológia z diel troch básnikov Juraja Marika, Gregora Papučeka, Alexandra Kormoša a dvoch prozaikov Michala Hrivnáka, Pavla Kondača. Túto peknú, 142 stranovú knižočku, ktorá vyšla pod symbolickým a veľavravným názvom VÝHONKY, svojimi peknými ilustráciami obohatil náš rovesník Ondrej Lukoviczký. Autori knižky svojím pôvodom zastupovali jak Slovákov Pilíšskych vrchov (Mlynky, Santov), tak i Slovákov Veľkej dolnej zeme (Békešská Čaba, Sarvaš, Slovenský Komlóš).

O ďalšie dva roky v peknom tvrdom obale vyšla ďalšia knižka, antológia detských básní pod názvom FIALÔČKA, FIALA (1980). Jej autormi sú už šiesti básnici Imrich Fuhl, Gabriel Kara, Alexander Kormoš, Juraj Marik, Gregor Papuček, Július Szabó! Potom o rok, z podnetu Gregora Papučeka sa založila prvá organizácia spisovateľov v histórii Slovákov v Maďarsku: Literárna sekcia Masovokomunikačného výboru DZSM (6. máj 1981). Za predsedu si zvolili Gregora Papučeka. Začala sa organizovaná práca, a na základe edičného plánu každý rok vyšli 2-3 nové knihy, niekedy i viac. V rokoch 1981-1987 nám vychádzal aj almanach ZROD a v rokoch 1988-1997 technicky na vyššej úrovni nám vychádzal literárny a kultúrno-spoločenský štvrťročník SME. Čiže, navidomoči náš literárny život sa postupne rozbehol. BIBLIOGRAFIA beletristických publikácií slovenských spisovateľov z obdobia rokov 1955-2002 už podáva správu, že naši spisovatelia vtedy vydali spolu 64 kníh, sú to antológie a samostatné zbierky básní, krátkej prózy, ba dokonca i päť románov a jeden súbor dramatických prác, ale aj šesť almanachov ZROD a 14 časopisov SME.

Bolo to pekné rozbehnutie, ktoré si všimli aj básnici, spisovatelia a predstavitelia inteligencie na Slovensku. Prichádzali k nám a podporovali nás. V roku 1990 si nás niekoľkých uctili aj čestným členstvom Spolku slovenských spisovateľov. V roku 1991 sme v Budapešti zorganizovali prvú medzinárodnú konferenciu. Po prvý raz sa takto stretli slovenskí spisovatelia krajín východného a západného sveta. Bol to náš velikánsky úspech. Čiže, mali sme svoju literárnu organizáciu, potrebné miestnosti, síce len slabú, ale predsa len určitú podporu, na základe čoho sme rozvinuli čulý literárny život... Boli sme chudobní ako kostolné myši, ale sme písali a biedu sme si vynahradili literárnymi úspechmi. Osobne som sa domnieval, že spisovateľskú organizáciu sa nedá zrušiť, ani spisovateľa sa nedá na nulu zdegradovať, veď k písaniu mu stačí jedna ceruzka, a papier si nájde kdekoľvek zdarma. Ale keď sa dnes poobzerám okolo seba a vidím, že nevidím už roky rokúce tú našu organizáciu, ani ju nikto nehľadá, ani nikomu nechýba (?!), vynárajú sa mi pred očami otázniky. Predsa len sa nás dalo zničiť? Zničil nás niekto, alebo my sami sme sa zničili?! Ako sme sa dostali do tejto hlbokej jamy marazmu? Čo v nej hľadáme, načo v nej čakáme? A čo by bolo, keby sme sa z nej vyhrabali?!

Gregor Papuček