Večne živý prameň je názov najnovšej zbierky básní a prekladov Alexandra Kormoša.
Keby náhodou niekto nevedel... Ale prečo by aj nie, veď sme o tom v Ľudových novinách už písali. Obsažne sa téme venoval básnik a novinár Imrich Fuhl v prílohe Lúč na sklonku minulého roku. Je to vždy veľká radosť, keď sa objaví knižka slovenského autora v Maďarsku. Nevšedné bolo i stretnutie dvojjazyčného básnika, prekladateľa, redaktora, publicistu a pedagóga Alexandra Kormoša s čitateľmi. Dovolím si dokonca povedať, že v Mlynkoch to bola, s prepáčením, veľká zábava.
V sále Strediska pilíšskych Slovákov sa zišlo viac ako 50 ľudí rôzneho veku. Väčšina z nich autora pozná osobne. Je im známa i jeho tvorba. Všetci dobre poznajú aj moderátora besedy Imricha Fuhla. Preto asi nikto nečakal, že sa bude hovoriť na samé vážne témy. Ale čo tí dvaja spolu vystrájali, to – myslím – prevýšilo všetky očakávania. Povedala by som jednoducho: zábavná neserióznosť. Pritom majú títo dvaja v priemere 65 rokov! Jeden básnik učí deti hrať na gitaru, druhý básnik je konateľ vydavateľstva, a vážnosti nemá ani za mak! Sympaticky, veď sme boli v Mlynkoch, nedodržiavali ani symetrický bilingvizmus, ktorým je autor široko-ďaleko známy. Hovorilo sa, recitovalo sa, vtipkovalo sa najmä po slovensky, len sem-tam padol verš po maďarsky, čo, priznajme si, začalo vtipným koktaním. Výsledok bol dojemný.
Domnievam sa, že slovenské podujatie nemusí byť dokonale dvojjazyčné, keď sme medzi sebou. Básnici vytvorili okolo seba vynikajúcu atmosféru. Keď Imro skákal Šaňkovi do reči, ten ho s jemne výchovným tónom odbil, že ešte nie, lebo neskončil, raz sa autor vyhováral, že už v jeho veku potrebuje „szerszám“, aby mohol podávať výkon, t. j. čítať, pritom ich potreboval hneď tri – okuliare, mikrofón a knižku. Diváci sa rozpustilo smiali, zabávali, tlieskali, akoby boli na predstavení komikov. Nálada bola uvoľnená, nikto sa nechytal za hlavu, že na vydávanie knižiek ešte stále nie je dosť peňazí, že aj zbierka Večne živý prameň vyšla v príliš nízkom náklade, že je primálo exemplárov.
Možno vďaka duchu miesta, kde v predsieni stráži vstup do domu Šimon s Judou, predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková sľúbila: „naškriabu“ na dotlač peniaze. A pritom vedela, že Alexander Kormoš má plány na 500 rokov, ak – ako viackrát zažartoval – dožije do svojich 76. narodenín. Ak som dobre pochopila, ak dožije do 10. apríla, potom 500 rokov bude realizovať svoje plány a 125 celoštátnych slovenských samospráv môže zháňať peniaze na ich uskutočnenie. Okrem veršov pre deti i dospelých, po slovensky i po maďarsky, to budú určite aj preklady zo slovenčiny do maďarčiny, z maďarčiny do slovenčiny, zhudobnené básne pre deti a pre dospelých, noty štvorhlasných pilíšskych piesní a spevov, a všeličo, na čo v tej chvíli pozabudol. Chytíme ho za slovo.
Organizátormi podujatia boli Ústav kultúry Slovákov v Maďarsku – Slovenské regionálne kultúrne stredisko v Mlynkoch a Nezisková verejnoprospešná s.r.o. SlovakUm.
Erika Trenková
Foto: autorka