Celoštátna cudzojazyčná knižnica (CCK) v Budapešti bola spoluorganizátorkou prezentácie ďalších zväzkov Národopisu národností v Maďarsku.
Prítomných v konferenčnej sále inštitúcie privítala generálna riaditeľka knižnice Anna Mária Pappová, ktorá nielen pozdravila členov Národnostnej sekcie Maďarskej národopisnej spoločnosti a všetkých prítomných, ale požiadala o slovo jej predsedu Sándora Horvátha. Vedúci spoločnosti okrem iného hovoril aj o tom, že niekedy s dvojročnou periodicitou, inokedy zriedkavejšie, uzrú svetlo sveta zväzky Národopisu národností v Maďarsku. Je nutné si však uvedomiť, že tieto publikácie vychádzajú od roku 1975 a 142 zväzkov predstavuje nesmierne hodnotné dokumenty vedeckého etnografického výskumu. Doposiaľ bolo vydaných 31 nemeckých, 24 slovenských, 17 rumunských, 17 cigánskych, 10 výberov južno-slovanských a 9 zmiešaných (kvôli tomu, že Gréci, Bulhari, Poliaci, Arméni i Rusíni patria medzi málopočetnejšie národnosti) národopisov. Dodal, že po roku 1993 sa Južní Slovania žijúci v Maďarsku rozdelili a zrodilo sa 14 chorvátskych, 7 srbských a 6 slovinských etnografických publikácií. S. Horváth potom predstavil šéfredaktora série zväzkov Národopisu národností v Maďarsku Andrása Bertalana Székelya, ktorý vyjadril radosť nad úspešnou spoločnou prácou s jednotlivými národnostnými redaktormi. V 31. a 32. zväzku Národopisu národností v Maďarsku sú publikované Štúdie z národopisu Nemcov žijúcich v Maďarsku. Keďže nemecká minorita má pomerne silné a dobre vzdelané zastúpenie, môžu si dovoliť dokonca vydávať aj špecifické publikácie. Napríklad na titulnú stránku uviedli fotografiu kódexu, ktorý je uložený v Pannonhalme, je domácou knihou, ktorá obsahuje nielen záznamy z vedenia domácnosti, ale aj prepisy modlitieb v švabachu. Redaktorom je dlhé roky profesor Karl Manherz. Ako povedal, do práce sa zapojilo svojimi príspevkami aj niekoľko talentovaných študentov. Často tieto štúdie používajú aj v rámci vyučovania v národnostných školách, ktoré vyučujú nemčinu ako národnostný jazyk.
Redaktorka 17. zväzku etnografie rumunskej národnosti Emilia Martinová hovorila o zaujímavom prístupe k spolupráci na medzinárodnej platforme, lebo Rumunov v Maďarsku je pomerne málo. S potešením sa podelila o informácie, že na práci sa podieľali etnografi a muzeológovia, ba aj historici z Maďarska, Rumunska i Moldavska. Ako pekný príklad porovnávacej jazykovednej štúdie uviedla prípad používania pozdravov u Rumunov v Maďarsku a maďarskej minority v Moldavsku, pričom upozornila na zjavnú podobnosť. Ako pozoruhodný príspevok hodnotila redaktorka článok o ženských mýtických bytostiach v rumunských rozprávkach.
24. časť Národopisu Slovákov v Maďarsku predstavil jej redaktor Štefan Tóth.
– Hoci nie som výskumník, etnograf – povedal redaktor slovenského zväzku –, sledujem všetky udalosti, ktoré súvisia so Slovákmi v Maďarsku. Preto som si aj trúfol podujať sa redigovať túto publikáciu, ktorá obsahuje 6 štúdií. Dve súvisia so spoločenskou a miestnou históriou, tri so sakrálnou etnografiou a jedna práca je jazykovedná štúdia. Mimochodom na túto som už aj dostal odozvu aj zo Slovenska. Je to analýza čabianskych priezvisk autoriek Tušková – Uhrinová – Valentová, ktorá chce upozorniť na dôležitosť skúmania pôvodu a vývoja meštiackych priezvisk, keďže rodinné mená vzniknuvšie a vyvíjajúce sa v dvojjazyčnom prostredí napomáhajú zachovaniu a prežívaniu slovenského jazyka a národných tradícií. Samotné autorky veľmi veľkej práce, ktorej výsledok sme všetci očakávali, má viac ako 600-strán, urobili výňatok, aby ho publikovali aj v našom zborníku – povedal Štefan Tóth. 24. zväzok Národopisu Slovákov v Maďarsku ďalej obsahuje štúdiu Juraja Majao niektorých demografických charakteristikách Dunaeďházu. Prvú kapitolu uzatvárajúca štúdia bola Mariannou Bagyinszkounapísaná po maďarsky a venuje sa rokom bez vlasti medzi Kolárovom na Slovensku a Medešom v Maďarsku v časoch výmeny obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom. V druhej kapitole zväzku v Duchovnej kultúre si môžeme prečítať články Kataríny Király a Márie Žilákovej. Slovenská publikácia má 143 strán a odbornou lektorkou je Katarína Király.
Tento rok bol vydaný 17. zväzok Národopisu Rómov v Maďarsku. Publikáciu s titulom Cigánske svety v Karpatskej kotline redigoval tentoraz János Bali, ktorý uviedol: slovo dostali odborníci, ktorí nie sú vyslovene ciganológovia alebo romológovia, ale počas rozsiahleho záberu svojej výskumnej práce sa chtiac-nechtiac dostali do kontaktu s rómskymi pospolitosťami Karpatskej kotliny a načreli do skúmania ich spoločenského a mravného života. Neuveriteľne zaujímavé rozprávanie v tejto súvislosti sa nám naskytlo po prezentácii s autorom jednej štúdie z rómskeho zväzku Sándorom Béresom. Pisateľ príspevku je nielen poslucháčom doktorandského štúdia na univerzite ELTE, ale aj kvalifikovaným pastierom, bačom, ktorí medzi rómskymi ovčiarmi aktívne vykonával svoje povolanie. Priznal sa, že po babičke, pochádzajúcej z Alberti, našiel na povale modlitebnú knižku s krásnym kovaním, ani si ju netrúfal vziať do rúk, aby sa – možno práve Tranoscius – nepoškodil. Ako povedal, nesmierne rád by navštívil výstavu o pastieroch, ovčiaroch a ich tradíciách, organizovanú Ústavom kultúry Slovákov v Maďarsku.
-etre-
Foto: autorka