Čanádalberťania a ich rodokmene

V Diakovciach, obci ležiacej v tesnej blízkosti okresného mesta Šaľa, tradične v jesennom období tu žijúci starší i mladší Slováci, ktorí majú prevažne korene v Čanádalberte v Maďarsku, organizujú kultúrnospoločenské podujatie, ktoré býva aj spomienkou na predkov, ktorí sa v roku 1844 usadili a žili v dolnozemskom Čanádalberte. Hlavným organizátorom a usporiadateľom býva Miestny odbor Matice slovenskej, na čele s jeho aktívnou a dlhoročnou predsedníčkou Máriou Urbanovou. Inak to nebolo ani tento rok, lenže teraz sa toto tradičné podujatie konalo v jubilejnom 70. výročí presídlenia Slovákov z Maďarska do vlasti svojich predkov a tým aj Čanádalberťanov, ktorí sa v roku 1947 presídlili do Diakoviec a susedného Tešedíkova. Vďaka tomu malo stretnutie oslavný punc. A to najmä tým, že okrem pestrého programu jedným z jeho bodov bolo uvedenie už druhej knihy. Kým prvá, vydaná pri 65. výročí ich presídlenia, má názov Putovanie a život Alberťanov a zoširoka sa ako monografia zaoberá históriou, usadením, prácou, kultúrou na Dolnej zemi a v staronovej vlasti a jej spoluautorkou je Mária Urbanová, druhá, čerstvá má názov Čanádalberťania a ich rodokmene.

Vydal ju MO Matice slovenskej v Diakovciach a jej autorskou dvojicou je Mária Urbanová a Zuzana Szudová Šallaiová. Prvá je potomkom Čiernikovcov z Čanádalbertu, žijúca v Diakovciach a druhá Sudovcov, rodáčkou z Pitvaroša, žijúca v Szolnoku. Kniha vo formáte A5, na kriedovom papieri, má 66 strán s prílohou vo forme DVD. Má tri časti, v prvej s názvom Priebeh života Alberťanov, jej autorkou je Mária Urbanová, čitateľ získava prehľad o celkovom vývoji – od sťahovania Slovákov na Dolnú zem, podmienok usadenia, založenia obce, života a práce a to aj na samotách (sálašoch), rozlúčky s dolnozemským rodiskom a usadením v Diakovciach, Tešedíkove, a životom a kultúrou po príchode na Slovensko. V roku 1947 sa z Čanádalbertu v dvanástich transportoch presídlili dve tretiny Slovákov, 581 do Diakoviec a 790 do Tešedíkova a v Čanádalberte po nich zostalo 257 prázdnych domov. Autorkou a zostavovateľkou druhej a tretej časti je Z. Szudová Šallaiová. V úvode píše, že ako rodáčka z Pitvaroša sa rozhodla pátrať po svojich predkoch, a keď získala dostatok informácií a dokumentov, rozhodla sa spracovať materiál, týkajúci sa nielen jej rodiny, ale aj všetkých Pitvarošanov. To sa jej podarilo roku 2016 na 200. výročie založenia Pitvaroša a nadchádzajúceho 70. výročia ich presídlenia. Výsledkom bolo vydanie knihy Pitvaroš na fotografiách, s prílohou DVD ako Kniha pitvarošských rodín (Publikácia je výsledkom dlhodobej bádateľskej práce šiestich autorov, ktorí pochádzajú z Pitvaroša, keďže sú potomkami vysťahovalcov). A keď sa jej dostala do rúk prvá diakovská kniha z roku 2012 Putovanie a život Alberťanov, spojila sa s jednou jej autorkou Máriou Urbanovou a tak vzniklo aj terajšie spoločné dielo.

Druhá časť v tlačenej podobe obsahuje podrobný súpis 114 rodín, ktoré roku 1844 založili Čanádalbert. Tieto rodiny prevažne pochádzali nielen už zo skôr založeného Slovenského Komlóša, v menšom počte z Albertirše, Nadlaku, Sarvaša, Pitvaroša, Pilíša, ale aj priamo zo Slovenska: Lubiny, Poltára, Potoku, Očovej, Ratkovskej Bystrej, Rejdovej, Hrachova, Kamenian, Sebedína, Turčoka, Mýtnej, Prihradzian, Gočaltova, Šivetíc, Žaškova. V tejto časti nechýba ani zoznam hrdinov, ktorí bojovali alebo padli v prvej a druhej svetovej vojne. Veľmi cenný je aj detailný zoznam presídlených z Čanádalbertu, ktorý obsahuje okrem mena manžela, manželky aj ulicu na ktorej bývali, miesto presídlenia a číslo transportu, ktorým boli dopravení. Bolo to spolu 1164 osôb, z ktorých bolo 640 manželských párov, 388 maloletých, 103 vdov a vdovcov a 33 jednotlivcov. Tretiu časť tvorí ku knihe priložené DVD, kde sú uložené aj fotografie náhrobkov z cintorínov v Čanádalberte, Diakovciach a Tešedíkove a návod na používanie DVD. V ostatnom období sa veľa ľudí, a to rovnako starších ako mladých, zaoberá vytváraním svojho rodokmeňa, rodinnej kroniky pre trvalú pamiatku a táto kniha je dobrým príkladom, ako sa ďalej dopracovať k úspešnému cieľu. Môže byť vhodným námetom pre ďalšie obce a mestá, ktoré stihol podobný osud.

Ján Jančovic

Foto autor