Slovenský inštitút v Budapešti bol 8. októbra dejiskom prezentácie najnovšej publikácie Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku (VÚSM) so sídlom v Békešskej Čabe Mať volá.
Knižka si prepožičala názov oficiálnej kampane československo-maďarskej výmeny obyvateľstva v rokoch 1946-48 a obsahuje písaný variant prednášok, ktoré odzneli na medzinárodnej konferencii na túto tému, ktorá sa konala v polovici novembra pred dvoma rokmi a osvetľovala presídľovanie z rôznych aspektov.
Večer v Slovenskom inštitúte moderoval historik a vedecký spolupracovník výskumného ústavu, redaktor publikácie Jozef Demmel. Veľkému počtu záujemcov o knižku udalosti, ktoré zachytáva, priblížila profesorka Anna Divičanová.
Veľa autorov – veľa aspektov
Konferencia v Békešskej Čabe sa mohla hrdiť množstvom prednášajúcich, preto ani publikácia nie je práve najútlejšia. Jej prezentujúca sa priznala, že analyzovať uverejnené a prečítané pre množstvo materiálu nie je jednoduché. Preto z každej štúdie vybrala to najpodstatnejšie.
Prvá, historická časť začína štúdiou renomovaného znalca, slovenského historika, univerzitného profesora a pracovníka spoločensko-vedného ústavu v Košiciach Štefana Šutaja. Z hľadiska medzinárodného prístupu táto téma tvorí významnú časť pamäti Slovákov a Maďarov, preto sa jej i naďalej musíme venovať. Z dokumentov medzinárodných mierových konferencií vysvitá, že Eduard Beneš, ktorý bol ešte v exile, keď vyhlasoval, že Nemcov, a popri nich aj Maďarov, je nutné odsunúť, nedostal podporu veľmocí pre tento svoj plán. Maďarská otázka sa ani nedostala na medzinárodné fóra pre stanovisko, že je to problematika, ktorú majú medzi sebou vyriešiť vedenie Československa a Maďarska. Na otázku prečo, hľadá odpoveď štúdia Miroslava Kmeťa z univerzity v Banskej Bystrici. Keďže Československo chcelo podľa predstavy svojich vedúcich politikov vytvoriť slovanský štát, uzavrelo okrem Maďarska zmluvy o výmene obyvateľstva aj so Sovietskym zväzom, Bulharskom, Juhosláviou a Rumunskom, ale vypracovali aj plán odsunu poľského obyvateľstva z českých území, ba aj Rusínov sa chceli zbaviť. Iróniou celej výmeny je, že sa Slováci dostali do maďarských dedín na Slovensku a Maďari do slovenských obcí v Maďarsku. Jedna časť slovenského obyvateľstva z Bulharska a Rumunska sa dostala do Západných Čiech, kam nasťahovali Slovákov z Bukových vrchov. Mnohí sa z Čiech vrátili do svojej vlastnej obce v Maďarsku. Historici veľmi citlivo a humánne pristupovali k tejto ťažkej problematike. Pripomenuli, že viacerí vysídlení maďarskí učitelia sa stali prvými učiteľmi slovenských škôl v Maďarsku, veď slovenská komunita v Maďarsku zostala bez svojej inteligencie.
Barbara Kacerová sa venovala zloženiu presídľovacej komisie, ale skúmala aj názory predstaviteľov Národného zhromaždenia, ktorí by boli chceli dosiahnuť, aby sa rokovaní zúčastnili aj predstavitelia veľmocí. Nepodarilo sa im to. Tri štúdie obsahuje kapitola venovaná propagačnej kampani a náborovej činnosti medzi Slovákmi v Maďarsku. Ďalším osudom našich rodákov sa venovali predovšetkým výskumníci z radov Slovákov v Maďarsku, možno práve pre osobnú, prípadne rodinnú zainteresovanosť.
Publikácia VÚSM Mať volá je bezpochyby pozoruhodným čítaním pre záujemcov tejto dodnes bolestivej témy. O to pútavejšia bola čulá diskusia, ktorá vznikla po prezentácii. Historik Anton Paulik ešte vždy mal čo dodať k dejinám vzniku putovnej výstavy, ktorá bola naposledy inštalovaná v Tardoši. Bývalý riaditeľ Slovenského inštitútu, polyhistor Karol Wlachovský sa s publikom podelil o zdroj dôležitých a zaujímavých, okrem iného štatistických informácií zo slovenskej literatúry, Alžbeta Hollerová Račková dodala, že zdedila dokumentáciu presídleného rodinného príslušníka o tom, čo, kto vlastnil, koľko a akých zvierat si bral so sebou a ďalšie, bývalá riaditeľka výskumného ústavu Anna Kováčová, ktorá sa venovala presídľovaniu slovenských baníkov z okolia Ostrihomu, upozornila na množstvo neprebádaného materiálu v archívoch a knižniciach. František Zelman by sa bol rád dozvedel viac o svojich odsťahovaných pitvarošských predkoch a pohnútkach, prečo sa o tejto téme nerozprávalo v rodinách viac. Hoci na prezentácii knihy VÚSM Mať volá v Slovenskom inštitúte nebola prítomná reprezentatívna vzorka Slovákov v Maďarsku, z diskusie sa jednoznačne dalo usúdiť, že táto viac ako 70-ročná téma je dodnes veľmi bolestivá a má stály dopad na súčasnosť a, žiaľ, aj na budúcnosť Slovákov v Maďarsku.
Erika Trenková
Foto: autorka