Slovenská samospráva VI. obvodu Budapešti s Kruhom priateľov Slovenského Komlóša uskutočnili v Kultúrnom a spoločenskom stredisku Eötvös10 prezentáciu dvojjazyčnej knihy 82-ročného prozaika Istvána Gábora Benedeka (prezývaného BIG – pozn. AR) s názvom Komlóšska tóra, ktorá je podľa mnohých internetových stránok jeho vrcholným dielom.

Zbierka poviedok z roku 1994 je uznávanou aj vo svete, bola preložená do mnohých jazykov a prezentovaná napríklad v Izraeli, Kanade, Nemecku, Španielsku, Švajčiarsku, Slovenskej republike a v Spojených štátoch amerických, dokonca pred pár rokmi sa uvažovalo aj o jej filmovom stvárnení. Spomeňme Imreho Kertésza a jeho Bezosudovosť alebo Jadvigin vankúšik a Potomkov fotografa od Pála Závadu, dozaista aj Komlóšska tóra by si našla svoje publikum.

O dobrodružnej ceste druhého vydania

Po úvodných slovách predsedu hostiteľskej Slovenskej samosprávy VI. obvodu Budapešti Juraja Rágyanszkéhomoderovanie prevzala predsedníčka Kruhu Alžbeta Hollerová Račková. „Na jar sa v našom Kruhu sformulovala myšlienka, že po 16 rokoch nastal čas opäť vydať symbolickú a kultovú dvojjazyčnú zbierku poviedok BIG-a, lebo nikde sa ju nedá zaobstarať. Za slovensko-maďarské vydanie z roku 2003 zodpovedala Čabianska organizácia Slovákov a tlačilo sa v dnes už zaniknutom vydavateľstve Tevan. Pri zrode zbierky stáli bývalá riaditeľka čabianskeho Domu slovenskej kultúry Anna Ištvánová, ale najmä oduševnený člen nášho predsedníctva Pavol Beňo, ktorý bol jej iniciátorom. Židovský príbeh preložil Karol Wlachovskýa ostatné novely Ľubomíra Fallerová. Texty lektorovala Daniela Onodiová. V knihe sa nachádzala aj štúdia s názvom Komlóšski židia od historika a hebrejistu Istvána Balogha, ktoré sa tiež muselo aktualizovať,“ pripomenula A. Hollerová Račková a dodala, že tlačiarenskú prípravu prevzalo vydavateľstvo Croatica, ktoré máva na starosti aj mnohé publikácie Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku.

Hovoriace fotografie

O histórii Komlóšskych židov od 50-tych rokov 19. storočia hovoril I. Balogh. Cez bohatý fotomateriál predstavil prisťahované rodiny z Čongrádskej župy, z Makova. Vo svojej prednáške sa zmienil o kultúre, živote, osude a pozostalostiach rodín Braunovcov, Grószovcov, Herzogovcov, Leichterovcov, Leipnikovcov, Somlósovcov, Ujhellyovcov a Vogelovcov. V tomto prípade obstála výpoveď, podľa ktorej „fotky hovoria za všetko.“ Poslucháči sa dozvedeli zaujímavosti o prvej automobilovej predajni a benzínovej pumpe na vidieku Iczkovitsovcov, ako aj o predávaní šijacích strojov a kurze šitia. I. Balogh hovoril aj o živote profesionálneho fotografa Sándora Weissa, maliara Ferenca Bolmányiho a ordinácii doktora Imreho Kroóa, prevádzkovateľa prvého röntgenového prístroja v okolí. „Počas deportácie zadelili komlóšskych židov do dvoch transportov. Šťastnejší osud mali tí, ktorí sa dostali do Rakúska. Dve tretiny prežili, ale tretina židov smerovala priamo do Osvienčimu, kde ich ihneď zlikvidovali plynom. Ide o 46 osôb,“ povedal mladý hebrejista, ktorému v roku 2004, ako 17-ročnému, vyšla 128-stranová monografia Židia Slovenského Komlóša.

Sila je v našej jednote

„S tvorbou BIG-a som sa prvý raz stretol začiatkom 80-tych rokov, keď v týždenníku Staviteľ vyšla jeho novela Návštevník. Vtedy som sa začal podrobnejšie zaujímať o túto tému,“ zaspomínal si iniciátor dvojjazyčnej publikácie P. Beňo a zdôraznil, že v jeho detstve už len pár židovských rodín žilo v rodisku. Po Komlóšskej tóre, ktorá je akousi ságou rodu Braunovcov, sa v Kruhu navrhlo, aby aj tí, ktorí sa presídlili v roku 1947, mali možnosť začítať sa do minulosti ich predkov, príbuzných, či známych. „Nie som literárny kritik, ale ide o ľahký žáner. Napriek úsmevným častiam v úzadí príbehov cítiť trpkosť, smútok a tragickosť, čo vyzdvihuje, že táto rodina si prežila svoje,“ poznamenal P. Beňo a podelil sa o to, že vtedajšie finančné náklady čiastočne hradili zo súbehu vypísaného spoločnosťou Szerencsejáték Zrt., ale našli sa podporovatelia aj z mestskej a slovenskej samosprávy v Slovenskom Komlóši.

Ach, ten írečitý a ľubozvučný jazyk

„Mám šťastie, že som sa narodil vo veľmi dobrej komlóšskej rodine, nikdy som nemusel nikam cestovať, hrabať sa v knihách, učiť sa, hľadať inšpirácie k príbehom. Našťastie, veľa si pamätám, možno aj preto, lebo s veľkým obdivom a záujmom som počúval historky starých rodičov. Všetky tieto príbehy sa vo mne uchovali a vyrástli, vzrástli do jednej knihy,“ začal autor viac než 26 publikácií a prezentovaného diela Komlóšska tóra. BIG, po ktorého matke Rózse Braunovej pomenovali v Gerasdorfe ulicu, predstavil prítomným život židovskej komunity rodného mesta, ako aj svojej rodiny. Spisovateľ najviac ľutuje to, že sa nenaučil po slovensky. „Bolestivé je to, že neviem po tótsky. Môj brat perfektne vedel, ale keď sme sa vrátili z nemeckých lágrov, mal som 7 rokov, predvojnový svet bol už len minulosťou. Ja som sa dostal do školy, kde sa vyučovala maďarčina. Mal som možnosť len vnímať a mať rád melódiu jazyka, keď však začujem ten írečitý a ľubozvučný prekrásny komlóšsky jazyk, praská mi srdce.” Rozprávanie o vzniku Tureckého maršu a Štyroch perzských kobercov dokončil informáciou, že na požiadanie napísal príbeh o dvoch židovkách, o múze Endreho Adyho Adely Brüllovej, a manželke Frigyesa Karinthyho Aranke Böhmovej zo Šiah. Zo zachovalých krátkych zápiskov vznikli príbehy ich dramatického osudu, ktoré onedlho vyjdú aj v tlačenej podobe.

Židovská komunita zanechala za sebou určité stopy, ktoré formovali celú spoločnosť a dotvárali kultúru aj v Slovenskom Komlóši. Zaujímavosťou i na vzhľad peknej knihy je, že čítať ju možno z obidvoch strán. Z jednej je v slovenčine, z druhej v maďarčine a v strede sa strany stretnú. Druhé prepracované a doplnené vydanie si môžete zaobstarať priamo u predsedníčky Kruhu A. Hollerovej Račkovej alebo na jej emailovej adrese Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. .

Podporovateľom prezentácie bol Humánny výbor Samosprávy VI. obvodu mesta Budapešť a Kultúrny a spoločenský priestor Eötvös 10.

AR

Foto: autor