V Slovenskom inštitúte v Budapešti 20. februára usporiadali literárny večer pod názvom Aktuálna slovenská literatúra v časopisoch Tiszatáj a Kalligram spojený s čítaním úryvkov a diskusiou.
Hosťami večera boli redaktor 74-ročného časopisu Tiszatáj Roland Orcsik, bývalý šéfredaktor časopisu Kalligram, prekladateľ a básnik Zoltán Csehy, spisovateľka Mária Modrovichová a estetik a básnik Peter Brezňan. Moderátorkou večera bola prekladateľka Tímea Pénzesová. Účastníci diskusie hovorili predovšetkým o efektoch čestného hosťovania Slovenska na knižnom festivale v roku 2016, o význame literárnych časopisov v šírení prekladovej literatúry a o iných platformách a styčných bodoch, na ktorých sa môžu stretnúť autori a predkladatelia.
Ako moderátorka večera prekladateľka Tímea Pénzesová pripomenula, prekladová literatúra zohráva dôležitú úlohu, keďže prostredníctvom nej môžeme prečítať knihy napísané v cudzích jazykoch a pomocou nej môžu literatúry rôznych národov vstúpiť do dialógu. V tom, aby sa čitatelia zoznámili s prekladovou literatúrou, majú veľký význam literárne časopisy, v ktorých často po prvý raz uverejnia úryvky z cudzojazyčných literárnych diel alebo po prvý raz sa v nich predstavia autori, tu ich môžu objaviť čitatelia, prekladatelia ako aj vydavateľstvá. Časopisy Tiszatáj a Kalligram zohrávajú veľkú rolu v šírení prekladovej literatúry. Na zoznámenie sa so zahraničnou literatúrou, literatúrou susedných krajín ponúkajú dobrú príležitosť aj literárne a knižné festivaly. Z hľadiska šírenia slovenskej literatúry v Maďarsku bol významnou udalosťou Medzinárodný knižný festival v Budapešti v roku 2016, keď bolo čestným hosťom Slovensko. Tomuto hosťovaniu predchádzalo aktívne obdobie: v Slovenskom inštitúte v Budapešti sa zrealizovali knižné burzy a prekladateľské salóny. Čestné hosťovanie sa stalo aj dôležitou témou publikácie z roku 2019 s názvom Susedia vo výklade – recepcia slovenskej literatúry v Maďarsku po roku 1990, v ktorom skúmajú jeho efekt. O tri roky neskôr sa na bratislavskom knižnom veľtrhu Bibliotéka predstavila maďarská literatúra.
Redaktor časopisu Tiszatáj Roland Orcsik sa zmienil o tom, že sprostredkovať susednú literatúru maďarskému čitateľovi a získať si jeho priazeň, a vôbec, prebudiť záujem o literatúru a kultúru susedných krajín všeobecne je vec špecialistov, vzbudzuje pozornosť iba istej vrstvy ľudí. Podľa jeho slov, kým v 70-tych a 80-tych rokoch ešte v ľuďoch žila túžba po spoločnej strednej Európe, v dnešnej dobe už o tom nemôžeme hovoriť, ideál strednej Európy sa potopil, a ostali po ňom iba malé ostrovy – antológie. Avšak v časopise sa snažia aj napriek tejto tendencii uverejniť z času na čas ukážky z literatúry susedných národov pomocou vonkajších špecialistov na tému, takými sú Zoltán Németh a Zoltán Csehy, ktorí sa vyznajú v súčasnej slovenskej literatúre. Minulé leto sa objavilo v časopise niekoľko textov od slovenských a českých autorov, ktoré sa tam dostali vďaka tomu, že redaktor sa zoznámil so slovenským autorom Petrom Šulejom na jednom literárnom festivale v Chorvátsku. Nadácia Tiszatáj vydala aj výber zo súčasnej slovenskej literatúry s názvom Byť Slovákom je zázračné (Szlováknak lenni csodás) v roku 2016, redaktorom ktorého bol Zoltán Németh.
Zoltán Csehy sa podelil o svoje skúsenosti, ktoré získal ešte ako šéfredaktor časopisu Kalligram. Vtedy pracoval podľa princípu, že do Maďarska je potrebné doniesť také diela slovenských autorov, ktoré v maďarskej literatúre nemajú obdobu, ktoré môžu ukázať maďarským čitateľom niečo iné. Onoho času aj v časopise Kalligram bol silne zastúpený ideál o strednej Európe, a snaha o to, aby literatúry týchto krajín vstúpili do dialógu, ale, žiaľ, dnes sa zmenila situácia. Z. Csehy pripomenul aj literárne večery organizované Renátou Deákovou v Budapešti, na ktorých bolo prvotným cieľom to, aby slovenskí a maďarskí autori našli spoločný bod. Takto si sadli za jeden stôl aj Péter Esterházy a Pavel Vilikovský. Tieto literárne programy boli pred 4-5 rokmi veľmi populárne v Budapešti.
K tejto myšlienke sa pridal aj slovenský básnik Peter Brezňan. Podľa neho prekladová literatúra by v prvom rade mala naozaj nájsť tie možnosti, kde sa dve literatúry stretnú, no dodal, že na druhej strane by malo byť niečo neznáme, ktoré by dokázalo pritiahnuť pozornosť.
V tom, čím sa dá pritiahnuť pozornosť čitateľov, hlavne, ak ide o preklad poézie, čo vo všeobecnosti osloví menej čitateľov, ako próza, sa rodili odlišné názory. Podľa Orcsika by bolo najlepšie vymyslieť si šokujúce, prekvapujúce slogany, čo poéziu zdvihne z davu a ukáže publiku, že čítať básne je „in” a „sexy”, kým Zoltán Csehy trval na tom, že literatúra, a hlavne poézia je intímna vec a mala by konfrontovať so všetkým, čo odznelo od jeho kolegu. Podľa Csehyho prekladová literatúra môže fungovať dobre iba v tom prípade, keď sa podarí uhádnuť periódu, v ktorej je o ňu záujem, a nesmie byť iba muzeálnym alebo protokolárnym predmetom, tzv. „festivalovou poéziou“.
Na základe toho, čo bolo povedané, primárnou možnosťou na stretnutie autorov a prekladateľov sú stále literárne festivaly. Ako prekladatelia Tímea Pénzesová a Zoltán Csehy povedali, oficiálne fóra na Slovensku neexistujú, prekladatelia sa s autormi stretajú individuálne, ak má prekladateľ záujem o nejakú knihu, tak vyhľadá a stretne sa osobne s autorom. Peter Brezňan a Mária Modrovichová, ktorí sú spoluorganizátormi progresívneho literárneho festivalu Novotvar na Slovensku, sa snažia o to, aby oslovili aj autorov zo zahraničia a prostredníctvom festivalu sa vytvárali vzťahy medzi nimi.
Diskusia sa skončila čítaním ukážok z tvorby prítomných autorov.
(kan)
Foto: autorka