Po knihe Kontúry prózy Slovákov v Maďarsku – Dolnozemská tradícia v súčasnej slovenskej próze v Maďarsku, vydanej Vydavateľstvom Ivan Krasko v roku 2013, jej autorka Katarína Maruzsová Šebová opäť prekvapila literárnovedeckú obec.
V najnovšej publikácii Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku Poetika priestoru v poézii Slovákov v Maďarsku si pod drobnohľad zobrala lýru troch pilíšskych básnikov Gregora Papučka, Alexandra Kormoša, Imricha Fuhla a poeta nížinného sveta Juraja Dolnozemského s cieľom vytvoriť syntetizujúcu monografiu, ktorá k slovenskej poézii v Maďarsku pristupuje z aspektu súčasnej literárnej vedy a tým zúži, možno aj vyplní hiát. Oficiálnu prezentáciu knihy vydavateľ plánuje až na jeseň, ale my vám prinášame prvé dojmy z nej. Schválne neprezradíme závery štúdií, lebo veríme, že knižku aj vy budete otáčať s takým elánom, ako my. Autorke sa podarilo patrične nás navnadiť.
Už samotný obal je veľavravný. Kým monografia o súčasnej slovenskej próze v Maďarsku mala na titulnej strane dobovú fotografiu matky s dieťaťom v lone, nová zbierka má oveľa tajomnejší obal, ktorým László Lonovics majstrovsky vystihuje podstatu poézie, ako aj nedefinovateľný lyrický subjekt, cez ktorý básnik reflektuje svoj vzťah k svetu a verbalizuje svoje postoje.
K poézii Slovákov v Maďarsku
Cieľ autorky publikácie bol odhaliť zatiaľ nepovšimnuté, zahalené významy a súvislosti slovenskej lyriky v Maďarsku a tým ju postaviť do nového svetla. Odborníčka K. Maruzsová Šebová pri uplatňovaní dnes aktuálnych literárnovedných a interpretačných stratégií sa nespráva k čitateľovi povýšenecky, prihovára sa mu v zrozumiteľnej forme. Pútavý je nielen jazyk, ale aj štruktúra spracovania. Autorka kráča spolu s čitateľom po ceste vedúcej od všeobecného ku konkrétnemu. Počas nej poukáže na zvláštne priestory, cez ktoré poeti vyjadrujú svoje názory, pocity a snaženia. Z takéhoto aspektu sa zatiaľ neskúmala básnická tvorba Slovákov v Maďarsku. Uznávaná literárna vedkyňa sa však nestratí v húfe informácií, pevne sa drží problematiky priestorovosti, pričom systematicky a logicky odhaľuje, vysvetľuje i porovnáva. Hneď v prvej časti tejto zaujímavej „detektívky“ ozrejmí čitateľovi motivácie a teoretické východiská, zhrnie dejiny slovenskej národnostnej literatúry v Maďarsku, poukáže na geokultúrne znaky súčasnej poetickej tvorby. Nechrlí odveké pravdy a ani nebombarduje čitateľa zbytočnými údajmi, podelí sa s ním len o fakty, ktoré sú potrebné k porozumeniu skúmaného javu. Aj kvôli tomu človek nemá pocit, že číta odbornú vedeckú prácu, ale zaujímavo štylizované porovnávanie básnického prejavu z dvoch zemepisne odlišných oblastí. Bádateľka sa domnieva, že geokultúrny pohľad na národnostné literatúry úzko súvisí s priestorovosťou. „Pri interpretácii tvorby bude najúčelnejšie vychádzať z geokultúrnych a geopoetických aspektov aj vzhľadom na to, že v ich lyrických textoch sa nachádza zložitá spleť historických, geokultúrnych, národnostných a jazykových súvislostí,” vysvetľuje východiskovú metódu K. Maruzsová Šebová, následne predstaví život a dielo analyzovaných básnikov.
Vrch Pilíš ako inšpiratívny prameň v poézii
„Básnické texty pilíšskych poetov vykazujú spoločné a podobné črty aj v tom, že sa opierajú o totožné historické, kultúrne a jazykové skúsenosti slovensko-pilíšskeho spoločenstva, ktoré vo svojej poézii absorbujú v súlade so svojimi individuálnymi umeleckými rukopismi,” poznamenáva v druhej kapitole 210-stranovej publikácie autorka. Ku komplexnosti dodáva, že aj poézia J. Dolnozemského sa opiera o prírodné zvláštnosti jeho krajiny a myšlienkovo vychádza z kultúrnohistorických dejín Slovákov z južnej časti Dolnej zeme. „Poetov hornatej a nížinnej krajiny však spája vedomie spolupatričnosti na základe spoločných duchovných hodnôt, ktoré sa prostredníctvom svojej poézie pokúšajú revitalizovať a uviesť ich znovu do používania (materinský jazyk, spevná kultúra), respektíve prinavrátiť odcudzených rodákov k slovenskej komunite,” zmieňuje sa literárna vedkyňa.
O poetike priestoru
Tretia kapitola sa zameriava na poetiku priestoru, ktorá je základnou črtou tvorby troch „vrchárskych“ a jedného „nížinného“ básnika. K. Maruzsová Šebová pokladá za zaujímavé, že spoločným inšpiračným prírodným objektom trojice básnikov spod Pilíša je práve vrch, ale jeho lyrickú transformáciu riešili odlišne. „Gregor Papuček si všímal drobné žánrové scénky z každodenného života plynúceho v údolí a na svahoch vrchu; Alexander Kormoš svoju lásku k hore a pilíšskemu kraju tvaroval vo forme ich alegorickej svadby; Imrich Fuhl sa vyjadril k téme Pilíš v abstraktných, reťazovito sa spájajúcich asociáciách,” vysvetľuje. Autorka spomenie, že vrch Pilíš je akýmsi „iným miestom“, heterotópiou tým, že je skutočným prírodným úkazom, zároveň je aj mýtickým priestorom. Je dôležitým etnoidentifikačným faktorom, symbolom pilíšskych Slovákov. Známa univerzitná pedagogička sa zmieni aj o meniacich sa funkciách Pilíša ako napríklad o rituáloch pri Výstupe na Pilíš alebo o Pilíšskej hymne. Obohatenie o lokálne črty pokladá za nové formy využívania priestoru. Bádateľka sa okrajovo venuje vrchu ako symbolu odboja a straty identity, cintorínu a lodi ako heterotópiám v poézii niektorých autorov. „Autori pracujú s odlišnými symbolmi, avšak všetci sa rovnako dostávajú k pesimistickým záverom, o čom nás presviedčajú aj ich vybrané básne,” dospeje k záveru v kapitole K. Maruzsová Šebová.
Nížina ako inšpiratívny prameň v poézii
Rozsahovo útlejšia, ale obsahovo bohatá kapitola interpretuje básne J. Dolnozemského, jediného aktívneho poeta pochádzajúceho z južnej časti Veľkej uhorskej nížiny. 92-ročný Komlóšan vie osloviť čitateľa svojou úprimnosťou, jednoduchosťou a mravnou čistotou. Je autorom, ktorý na malej ploche stvárňuje dejiny i mentalitu Slovákov žijúcich v dolnozemskom prostredí. „V jeho básňach sa tematizuje hlavne minulosť a z nej vyplývajúce osobné skúsenosti a spomienky,” uvádza autorka štúdie. K. Maruzsová Šebová veľmi zaujímavo píše o heterotópii kostola ako „iného priestoru“, ktorý svojou vertikálnosťou má blízko k symbolike vrchu, nakoľko oba smerujú do výšky. „Kostol je svätá budova, ktorá plní funkciu prostredníka medzi transcendentálnou a svetskou sférou,” uvádza o kultúrnom a sakrálnom priestore.
Tematizácia materinského jazyka a identity
Piata, posledná časť sa zaoberá zašifrovanými odkazmi v básnickom texte. Podľa K. Maruzsovej Šebovej je badateľné, že autori okrem rôznorodých otázok ľudského bytia v podstate vždy hovoria o problematike materinského jazyka. „Pri zamyslení sa nad vybranými básňami vysvitá, že v podstatných zásadách týkajúcich sa podmienok prežitia slovenskej národnosti v Maďarsku je síce medzi autormi konsenzus, avšak v určitých postojoch zastávajú odlišné názory,” píše znalkyňa literárneho fenoménu vznikajúceho v komunite Slovákov v Maďarsku, ktorá svoju výpoveď potvrdzuje interpretáciou erbových básní poetov. Interpretačné postupy týchto diel odzrkadľujú názvy podkapitol: Cesta Juraja Dolnozemského k slovám, Viera – jazyk – identita v poézii Alexandra Kormoša, Vnímanie materinskej reči v poézii Gregora Papučka a Imrich Fuhl o „nemých“ a „boľavých slovách“. Poznamenávame, že pod lupu sa dostali naozajstné skvosty z pier štvorice autorov.
Nová kniha K. Maruzsovej Šebovej Poetika priestoru v poézii Slovákov v Maďarsku splnila zámer jej autorky. Prispieva k zasvätenejšiemu, spoľahlivejšiemu a hlbšiemu poznávaniu mentality Slovákov žijúcich v Maďarsku. Redaktorka monografie Tünde Tušková si opäť dala záležať, záujemcovi predkladá precízne zostavené a vyzreté dielo, pozoruhodné nielen pre literárnovedeckú spoločnosť. Spolu s vydavateľom a autorkou K. Maruzsovou Šebovou veríme, že séria prác zviazaná do jedného celku vzbudí záujem čitateľov o slovenskú lyriku v Maďarsku a zaktivizuje poetov. Kniha má svoje zaslúžené miesto na policiach učiteľov slovenčiny, odborníkov a študentov slovakistiky, ako aj tých, ktorí sa zaujímajú o literatúru Slovákov v Maďarsku.
Atila Rusnák
Vzhľadom na zlepšujúcu sa epidemiologickú situáciu od 15. júna sa vraciame do starých koľají: príspevky na našej webovej stránke budeme opätovne uvádzať v skrátenom znení.
V plnom znení si ich budete môcť prečítať dva týždne po uverejnení v tlačenej verzii Ľudových novín.