Marec je prvý jarný mesiac, ktorý sa spája nielen s príchodom prvých slnečných lúčov, ale aj knihami. Marec je totiž na Slovensku už niekoľko desiatok rokov Mesiacom kníh. História tejto tradície sa datuje na akciu, ktorú iniciovalo Ministerstvo kultúry spolu so Zväzom československých spisovateľov, nakladateľmi a knižnými obchodmi v roku 1955. K myšlienke zvýšenia počtu čitateľov sa pripojili organizácie a občania, ktorí na počesť ľudového básnika Mateja Hrebendu, za mesiac kníh zvolili marec. Tým vzdali úctu mesiacu, v ktorom sa narodil aj zomrel tento významný šíriteľ a milovník knižnej kultúry.

 Pri tejto príležitosti sme vytvorili sériu (mini)rozhovorov s vynikajúcimi predstaviteľkami umeleckého prekladu v jazykovej kombinácii slovenčina a maďarčina. Porozprávali sme sa s nimi o vzťahu maďarskej verejnosti k súčasnej slovenskej literatúre, ale aj o tom, ako ich prácu zasiahla pandémia a na čom práve pracujú.

ERIKA VÁLYI HORVÁTH

Prekladateľka slovenskej a nemeckej súčasnej literatúry do maďarského jazyka, absolventka FiFUK v Bratislave.

Minulý rok jej udelili Cenu Imreho Madácha za preklad diela Svetlany Žuchovej: Yesim. Doteraz má publikovaných 20 samostatných knižných prekladov a participuje aj v 8 antológiách.

- Ako vnímate vzťah maďarských čitateľov k dielam súčasných slovenských autorov? Je ich záujem väčší ako pred niekoľkými rokmi?

- Myslím si, že z hľadiska profesionálneho diskurzu bolo veľmi významným krokom, že Slovensko sa stalo čestným hosťom na Medzinárodnom knižnom festivale v Budapešti v roku 2016. O rok neskôr dostala slovenská kultúra a literatúra poprednú úlohu v krajinách V4. Samozrejme, ja som zaujatá, pretože mám veľmi rada súčasnú slovenskú literatúru, ale na základe vydávania prekladov slovenských diel si dovolím usúdiť, že je potrebné vykonať našu sprostredkovateľskú prácu. Existuje veľa dobrých slovenských kníh, diel na európskej úrovni, ktoré môžu byť veľkým prínosom pre maďarského čitateľa.

- V slovenských školách v Maďarsku má v učebných osnovách súčasná slovenská literatúra len veľmi malé zastúpenie. Ak by ste mali možnosť, ktorých súčasných autorov alebo súčasné diela by ste zaradili do povinného čítania?

- Áno, ak si ešte dobre pamätám, aj u mňa vo štvrtom ročníku to bolo tak, že nám všetko rýchlo zomleli, ale vtedy sa už každý stresoval kvôli maturitám. Považujem za mimoriadne zaujímavé dielo Svätý mäsiar zo Šamorína, ktorú napísal pod pseudonymom slovenský spisovateľ Pavol Rankov. Dielo z prostredia Šamorína vychádza z maďarsko-slovenského vzťahu. Myslím si, že čítanie tejto antiutópie by študentov stredných škôl bavilo. Na zozname diel by som však rada videla aj diela slovenskej spisovateľky Ireny Brežnej, ktorá žije vo Švajčiarsku, Nevďačná cudzinka a Na slepačích krídlach. Diela slovenských spisovateľov žijúcich a pôsobiacich v zahraničí sú veľmi čitateľné: Svetlana Žuchová, Ivana Dobrakovová sa dôveryhodne prihovárajú mladým ľuďom.

- V akej miere ovplyvnila Vašu prácu alebo všeobecne prácu umeleckých prekladateľov pandémia?

- Mám veľa práce. V zime som prekladala nemecký román Ireny Brežnej do maďarčiny, momentálne prekladám román od Rankova a ak získam financie na ďalšie dva projekty, tak na jeseň budem pracovať na románoch Etely Farkašovej a Jany Juráňovej. S časom doslova žonglujem, pretože doma sa učia moje dve deti na nižšom stupni základnej školy online, ktoré stále potrebujú moju pomoc.

- Pracujete v súčasnosti na preklade novej knihy? Ak áno, na čo sa môžeme tešiť?

 V najbližších dňoch vyjde román Svetlany Žuchovej Zlodeji a svedkovia (v maď. preklade Tolvajok és tanúk), po ktorom bude nasledovať nemecká kniha Ireny Brežnej Na slepačích krídlach. V súčasnej situácii je to tiež veľká vec, pretože z dôvodu úsporných opatrení a zatvorení sa knižný priemysel tiež dostal do zložitej situácie.

Za rozhovory ďakuje Dominika Čuliová

Foto: Facebook