Ani neviem, či som v živote držal v ruke dvojjazyčnú antológiu. Pamätám sa, že mnohokrát som obracal knižku s názvom Žriedlo z roku 1973. Edícia Čítanie študujúcej mládeže vydavateľstva Tatran obsahovala výber z medzivojnovej poézie slovenských básnikov.

Ďalšie moje stretnutie so zborníkom vybraných literárnych prác od rôznych autorov sa datuje do obdobia, keď ako „zelenáč” som začal učiť slovenčinu v Maďarsku. Na poličke v učebni som náhodou natrafil na literárnu antológiu pilíšskych slovenských autorov Pod Pilíšom – tam je náš svet. Publikácia Združenia a regionálneho kultúrneho strediska pilíšskych Slovákov a Zväzu Slovákov v Maďarsku z dielne vydavateľa Spoločnosť Fuhl Bt. v Mlynkoch uzrela svetlo sveta v roku 2008. Ani vydanie tejto jednojazyčnej slovenskej antológie nebolo dnes, preto som sa veľmi potešil, keď som mal možnosť spolupracovať na novej knižke Slovenskej národnostnej samosprávy Novohradskej župy (SNSNŽ) Od Tatier k Dunaju. Škoda, že v súčasnosti sa s takýmito slovensko-maďarskými zbierkami básní stretávame málokedy, hoci možno sledujem nesprávne zdroje, a ich dostupnosť sťažuje, že mnohé publikácie tohto typu z polovice minulého storočia sú už vyradené v knižniciach. Záujemcovia o tento druh literatúry, ktorí slovenský jazyk ovládajú slabšie alebo vôbec nie, nemajú možnosť oboznámiť sa so slovenskou prózou a poéziou napriek tomu, že má veľa spoločného s maďarskou. Na internete sa síce nájde niekoľko prekladov, tie sú len akýmsi chabým výberom literatúry. Antológia SNSNŽ je aj z tejto stránky výnimočná, lebo ako jediná publikácia takéhoto typu vydaná Slovákmi v Maďarsku sa snaží vzdelávať a diachrónne predstaviť slovenskú lyriku dvoch storočí v slovenskom i v maďarskom jazyku.

Klasika nikdy nevyjde z módy

Na to, ako sa zrodil nápad SNSNŽ vydať takúto zbierku básní, sme sa opýtali jej predsedu. „Dlho sme uvažovali nad tým, ako by sme mohli priblížiť slovenskú literatúru slovenskej národnosti v Maďarsku i väčšinovému národu. Pravdou je, že v druhej polovici minulého storočia ľudia po večeroch viac čítali tlačený text ako dnes, ale myslím si, že knihy nikdy nevyjdú z módy,“ vysvetlil Ferdinand Egyed pohnútku, ktorá viedla k činom. Dodal, že sa snažil vybrať básne najcharakteristickejších autorov zo slovenskej literatúry. „Viem, že výber skrýva v sebe veľa subjektivity, z rôznych dôvodov je každému milšia iná báseň. Mne sa najviac páčili tieto básne. Vedel som, že ich autormi sú také osobnosti, ktoré v antológii nemôžu chýbať,“ dodal zostavovateľ zbierky, ktorá na verejnosti debutovala 13. novembra na Regionálnom slovenskom dni v Šalgótarjáne.

Všetko sa začalo Baladou čerešňových kvetov

Kniha vyšla v lepenej mäkkej väzbe a jej obal je veľmi elegantný. Na prednej strane pred modrým pozadím je obrázok známeho fotografa Józsefa Homogu. Sú na ňom dve brezy na stráni, ktoré „sa pozerajú” do podpolianskeho údolia. Na zadnej strane je fotografia Vysokých Tatier. Vkusný obal priam vyzýva čitateľa, aby zbierku básní najväčších literátov otvoril a začítal sa do nej. Veľká škoda, že v knihe nie je obsah, preto sa v nej čitateľ ťažko orientuje. Od vydavateľa sme sa dozvedeli, že za najdôležitejšiu časť knihy považovaný sumár bol zostavený, ba aj pripravený do tlače, ale kvôli administratívnym záležitostiam a následnej časovej tiesni ho museli vynechať. 128-stranovú dvojjazyčnú antológiu zostavil F. Egyed, ktorý sa prihovára čitateľovi v Predslove. Spomína, ako prišiel v roku 1986 v Dome kníh v Budapešti do styku so slovenskou literatúrou. „Zrazu sa mi dostala do rúk zbierka básní pod názvom Balada čerešňových kvetov – Antológia slovenských básnikov, ktorú zozbieral a redigoval András Zádor. Vo zväzku – reč je ešte o Československu – sú po maďarsky uverejnené diela slovenských básnikov od Jána Kollára po Ľubomíra Feldeka. […] Stretol som sa s menami, o ktorých som predtým nepočul! Totiž na základnej škole, ani na gymnáziu sme sa o nikom z nich neučili. Pre mňa boli mená Janko Kráľ, Laco Novomeský alebo Pavol Országh Hviezdoslav celkom neznáme,” píše F. Egyed o jeho dodnes najcennejšej a najhodnotnejšej knihe. Zodpovednou redaktorkou antológie Od Tatier k Dunaju je Beáta Farkasová a jazykovou redaktorkou Vlasta Zsákaiová Držíková. Na hľadaní a digitalizovaní slovenských textov pracovali Atila Rusnák a knihovníčky Novohradskej knižnice v Lučenci. Kniha vyšla v 200 exemplároch.

Prekladateľ je ako nindža, nezbadáte ho

Zbierka básní obsahuje 53 diel od 13 autorov. Sú medzi nimi predstavitelia klasicizmu, romantizmu, realizmu, proletárskej poézie a dvaja autori modernej poézie z rokov 1956 až 1989. Za výborné pokladám riešenie, že texty sú akoby „zrkadlovo rozložené“, teda na ľavej strane sa nachádza slovenská báseň a na pravej jej maďarská verzia. Vďaka tomu čitateľ môže nájsť súvislosti medzi maďarskou a slovenskou literatúrou, porovnávať originál s prekladom. Poznamenávam, že niektoré texty sú akoby inšpirované dielňou autorov druhého národa, zbehlejší čitatelia poézie nájdu aj spoločné črty. Niekedy až nepreložiteľné básne klasikov do maďarčiny pretlmočili Zoltán Majtényi, Miklós Vidor, Tibor Tóth, Endre Rózsa, István Tóthfalusi, László Kardos, Pál Kardos, Béla Kapuvári, Gábor Garai,Olivér Rácz, András Zádor, Árpád Oszvald, László Cselényi, Tibor Kulcsár, György Rónay, Magda Székelyová a Árpád Tőzsér. Prácu zvládli na vysokej úrovni.

Literatúra nám pomáha porozumieť samým sebe

„Básne od Janka Kráľa alebo Andreja Sládkoviča sú prekrásne nielen v origináli, ale aj v maďarčine. Ako predseda Slovenskej národnostnej samosprávy v Šalgótarjáne by som povedal, že medzi tamojšími Slovákmi málo ľudí hovorí po slovensky, ale musíme im ukázať, predstaviť slovenskú kultúru a literatúru. Mali by sme viac propagovať aj iné oblasti, ako napríklad slovenské fotografické alebo výtvarné umenie. Málo ich poznáme, lebo na základných, či na stredných školách sa im venujú len okrajovo alebo vôbec nie,“ spomenul predseda SNSNŽ s tým, že nie každý s tým súhlasí, ale slovenské samosprávy v Maďarsku by mali oboznámiť členov svojej komunity s históriou a literatúrou materskej krajiny. Zmienil sa aj o tom, že zbierka Od Tatier k Dunaju je určená najmä pre obyvateľov Novohradskej a Hevešskej župy, kde je dovedna 21 slovenských samospráv, ale plánujú ju zaslať aj do škôl, kde sa vyučuje slovenčina. Potrebu vydať antológiu F. Egyed vycítil z vlastných skúseností. „Už viac než 5 rokov uskutočňujeme v Šalgótarjáne slovenské literárne večierky. Vďaka Miestnej akciovej skupine sme dokázali organizovať 12 prednášok. Tie sa tematicky zamerali na predstavenie slovenskej histórie a literatúry. Myslím si, že na dedinách, najmä v zimnom období, by samosprávy vedeli organizovať podobné stretnutia. Naša antológia môže byť pri tom výborná pomôcka, keďže je dvojjazyčná. Na svoje si teda prídu aj tí, ktorí málo alebo vôbec nevedia po slovensky,“ poznamenal F. Egyed. Antológiu uzatvára krátke zhrnutie, v ktorom sú najdôležitejšie údaje o básnikoch, ktoré ich pomôžu vnímať v kontexte dejín. Na otázku, či plánujú vydať aj druhú časť, F. Egyed neodpovedal jednoznačne, ale nevylúčil túto možnosť, lebo je ešte veľa takých diel, ktoré by si zaslúžili, aby boli uverejnené. Ak si chcete zadovážiť dvojjazyčnú antológiu Od Tatier k Dunaju, skontaktujte sa so zostavovateľom zbierky, predsedom SNSNŽ Ferdinandom Egyedom. Kontakt na neho nájdete na www.slovaci.hu alebo na www.nhrad.hu.

SNSNŽ v blízkej budúcnosti plánuje opäť vydať v roku 2013 uverejnený trojjazyčný album z 25 slovenských obcí Hevešskej a Novohradskej župy s názvom To sme my. „Teraz by sme naozaj mohli oprášiť a prepísať časti, ktoré sú už zastaralé. Forma je výborná, ale obsah treba aktualizovať. Nie som si istý, či angličtina má v knihe svoje opodstatnenie. Aj štruktúra publikácie by si vyžadovala modifikáciu, po maďarsky a po slovensky by sme predstavili nielen mestá a obce, ale aj Novohradskú župu, jej históriu i slovenskú súčasnosť,“ informoval nás F. Egyed. Ako líder šalgótarjánskej Slovače poznamenal, v roku 2022 bude Šalgótarján oslavovať 100. výročie vyhlásenia za mesto a slovenská samospráva chce v januári uverejniť knihu o histórii šalgótarjánskych Slovákov, ktorú plánuje predstaviť verejnosti 27. januára.

Atila Rusnák

Foto: autor