Tí, ktorí sledujú slovenský život v Békešskej Čabe, určite vedia, že tunajšia slovenská mládež sa každý rok snaží potešiť miestnych obyvateľov, Slovákov aj Maďarov, vydaním jednej knihy.
Predstavitelia miestnych Slovákov sa vôbec netaja tým, že prostredníctvom publikácií chcú posilniť lokálpatriotizmus občanov, čo môže viesť aj k posilneniu väzby k slovenskej národnosti. Touto myšlienkou sa riadil Ondrej Kiszely, keď v roku 2021 vytvoril knižnú sériu Tájďeme na kergát vízálláš megtekintovať, ktorej prvým zväzkom bola kuchárska kniha Dobrí apeťík, po ktorej nasledovala Čabjanská podsťenková kňižočka zameraná na miestnu architektúru a kroj. Tretia časť série vyšla v roku 2024, podnetom bolo 200. výročie vysvätenia Veľkého evanjelického kostola, ktorý Čabania nazývajú Veľký chrám.
Veľký kostol vysvätili 29. júna 1824, na deň Petra a Pavla. Výstavba sa začala v roku 1807 a monumentálny chrám postavila 20-tisícová evanjelická komunita v Čabe z vlastných zdrojov. Vtedajšie napoleonské vojny totiž znehodnotili vyzbierané peniaze, takže bolo treba zbierku zopakovať. O týchto a mnohých ďalších zaujímavostiach sa dočítate v knihe Čabjanskí Veľkí chrám.
Čo nové sa dá napísať o tejto ikonickej budove? Túto otázku si môže položiť čitateľ, keď uvidí 140-stranovú knihu. Poďme ju spolu prelistovať a dúfajme, že na konci tohto článku nájdeme odpoveď na túto otázku.
Ako sme už od autora zvyknutí, ide o viacjazyčné vydanie, čo je zrejmé už z obálky, ktorá ladí s farbami interiéru chrámu. Čitateľa históriou Veľkého kostola sprevádzajú slávni obyvatelia Čaby, ako napríklad Ľudovít Žigmund Szeberényi, Ján a Ľudovít Haanovci, alebo Július Dedinszky, ale nájdeme tu aj citáty od etnografa Ľudovíta Rella, architekta Gusztáva Ádáma (Áchima) a sudcu Alberta Haana.
Kniha je rozdelená do šiestich kapitol. Kapitoly a ich podnadpisy sú v českom jazyku, čím sa pripomína, že liturgickým jazykom slovenských bohoslužieb je čeština. Prvá kapitola nesie názov Slovenský luteránský Řím, v ktorej editor stručne opisuje historické pozadie výstavby Veľkého kostola. Za zmienku stoja bohato ilustrované stránky a časová os na ich spodnej časti, ktorá mapuje históriu kostola od spomínaných počiatkov až po súčasnosť.
V druhej kapitole s názvom Wýstavba Welkého chrámu sú predstavené zriedkavo publikované dokumenty, ako napríklad pôvodné projekty chrámu, ktoré realizovali len čiastočne. Niektoré sú svedectvom toho, aké diskusie predchádzali výstavbe. Týkali sa veľkosti a umiestnenia chrámu. Bývalý dozorca László Abelovszky vo svojom texte opisuje legendu, podľa ktorej steny kostola izolovali bravčovou kožou, čo sa potvrdilo aj pri prieskume stien. Redaktor sa podrobne venuje nešťastným okolnostiam sprevádzajúcim stavbu kostola, ktoré spôsobili napoleonské vojny. V tom čase museli stavbu na dlhší čas zastaviť a niektorí chceli dokonca zbúrať nedokončené múry.
V kapitole Čabanský Welký chrám pokračuje časová os a vďaka archívu evanjelickej cirkvi sa čitateľ môže tešiť na bohatú ilustráciu pozostávajúcu z doteraz neznámych obrázkov. Vedeli ste, že na vrchole kostola mal byť pôvodne kríž, ale miestni obyvatelia ho považovali za symbol „pápežského útlaku“ a nedovolili majstrom vystúpiť na vežu? Alebo že počas Republiky rád Ľ. Ž. Szeberényi vykonával konfirmáciu pod ozbrojeným vojenským dohľadom?
História symbolu Čaby skrýva mnoho podobných zaujímavostí. V kapitole sa tiež spomína zavedenie elektriny a tzv. zosilňovača zvuku, ako aj to, ako budova inšpirovala výtvarných umelcov a spisovateľov, napríklad Ladislava Mazána, Lászlóa Szilasiho alebo práve Jánosa Serédiho.
Nasledujúca kapitola predstavuje dielo Ľ. Rella, ktoré vyšlo v 30. rokoch 20. storočia a podrobne sa zaoberá budovou Veľkého chrámu. Text dopĺňajú moderné fotografie. Organista a kantor Csaba Alföldi predstavuje históriu a parametre organa. Podobne podrobný popis uverejnil redaktor od J. Dedinszkého, ktorý píše o oltári, ktorý vytvoril Vavrinec Dunajský.
Kapitola s názvom Tájďeme do kostola opisuje folklórny význam kostola. Tu sa predstavujú zvyky a povery spojené s budovou, spomína sa aj veľmi prísny zasadací poriadok a predstavuje sa práca čabianskych kustošov, ktorú Ján Kollár vždy ostro kritizoval.
Publikácia predstavuje aj nikdy nerealizovaný projekt, ktorý mal vzniknúť v Mederi, mestskej časti Békešskej Čaby. Podľa plánov tam horliví miestni evanjelici snívali o vybudovaní zmenšenej kópie Veľkého kostola.
Na zrode knihy, ktorú vydala Csaba300, turistická a gastronomická jednota, sa okrem redaktora podieľali autori fotografií Attila Nyári a Bence Ignácz, grafik László Kónya, do slovenčiny ju preložil Bence Püski-Liker a lektormi boli Nina Eliášová, Vlasta Zsákaiová Držíková a Bernadett Kunová.
Na zadnej strane obálky je citát, ktorý pozná mnoho obyvateľov Čaby: „Čabän ňemóže žiť, ač ňeviďí túrňu Veľkího chrámu.“
(BPL)
Foto: autor