Vrátiť slávu čabianskym Slovákom a silu lokálpatriotizmu je vyslovenou túžbou Ondriša Kiszelya, čo sa snaží dosiahnuť aj sériou publikácií o slovenských súvislostiach. Tá najnovšia je o kráľovnej dolnozemskej slovenskej gastronómie, čabianskej klobáse, a predstavili ju tak doma, ako aj v hlavnom meste.

Doma dobre

Domáca prezentácia sa uskutočnila 29. novembra v Slovenskom oblastnom dome v Békešskej Čabe. Aj samotný dátum je dôležitý, veď na Dolnej zemi sa zabíjačky začínali na Ondreja (30. novembra) a ich najchutnejším výsledkom je práve klobása. Prezentácia bola interaktívna a to nielen pre posadnutosť autora, ktorý keď hovorí o tejto kulinárskej dobrote, priam z neho srší intenzívna vášeň. Na výstavných plochách mohli sledovať návštevníci rôzne typy a časti tela brava, postup prípravy klobásy a spracovania mäsa, provizórnu „mašinku” na plnenie klobásy, ba mohli poškrabkať aj tri prasiatka. Početní návštevníci mohli ochutnať aj klobásu z dielne Michala Knihára ml. a potom sa pokochať v hojne ilustrovanej knižke, ktorú viacerí kúpili ako darček pod stromček.

Všade dobre

Budapeštianska prezentácia sa uskutočnila 1. decembra v Osvetovom stredisku Eötvös 10 v VI. obvode. Slováci z hlavného mesta dostali pozvánku nielen na prezentáciu, ale aj na verejné zasadnutie Slovenskej samosprávy VI. obvodu Budapešti, ktorej predseda Juraj Rágyanszki stručne informoval o aktivitách zboru v uplynulom roku. Od posledného verejného zasadnutia koncom minulého roka uskutočnili konferenciu o významných slovenských dejateľoch hlavného mesta, napr. o Jánovi Palárikovi či Jánovi Nepomukovi Bobulovi. Ak ste nemali možnosť sa zúčastniť konferencie, nič ste nezmeškali, lebo samospráva plánuje vydať čoskoro prednášky, ktoré tam odzneli, v zborníku. Dobré kontakty udržiavajú s budapeštianskou slovenskou školou, ktorá minulý rok oslávila 75. výročie svojho založenia, podporujú vydanie Budapeštianskeho Slováka, ako aj aktivity Univerzity Lóránta Eötvösa, či Budapeštianskeho slovenského odborného kolégia. Spolupracujú s Kruhom priateľov Slovenského Komlóša, ktorému poskytli priestory na zasadnutie valného zhromaždenia a v rámci neho sa členovia mohli zúčastniť koncertu Budapeštianskeho slovenského speváckeho zboru Ozvena. Na našu otázku J. Rágyanszki vyzdvihol, že s obvodnou samosprávou majú tiež dobré kontakty, dostávajú od nich pomoc pri administrácií, ale minulý rok kvôli prebiehajúcom audite samosprávy je pomoc finančného odboru trochu zdĺhavejšia ako inokedy.

Klobása je najlepšia

„Gastrokultúrnym programom“ verejného zasadnutia nazval J. Rágyanszki prezentáciu publikácie, ktorej sa ujal jej autor. Ondriš Kiszely sa priznal, že vzhľadom na to, že nie je pokojný typ človeka, po hodine písania sa vždy musí prejsť a takto sa stalo, že aj knižka, ktorá má 140 strán, vznikala skoro rok. Napriek tomu vyjadril vďaku svojej alma mater, za čo považuje univerzitu ELTE a zvlášť – aj darčekom – sa poďakoval svojej bývalej profesorke Márii Žilákovej, ktorá ho podľa neho naučila písať.

V roku 2021 vytvoril O. Kiszely knižnú sériu Tájďeme na kergát, vízálláš megtekintovať, ktorej prvým zväzkom bola kuchárska kniha Dobrí apeťík, po nej nasledovala Čabjanská podsťenková kňižočka, venovaná miestnej architektúre a kroju. Tretia časť série vyšla v roku 2024 a podnet na jej vznik dalo 200. výročie vysvätenia Veľkého evanjelického kostola, ktorý Čabania nazývajú Veľký chrám a minulý rok k nim pribudla už spomínaná Čabjanská (v maďarčine aj slovenská) klbása. Všetky publikácie sú dvojjazyčné, bohato ilustrované tak fotografiami, ako aj kresbami.

Ani jedna kniha však nie je jeho osobným dielom. Pracovala na nich skupina mladých Čabanov, ktorí svoje oduševnenie a lásku k predkom dokazujú zbieraním informácií, výskumom, fotografovaním a písaním kratších textov.

„Klobása je vrcholným produktom čabianskej a dolnozemskej Slovače,“ povedal O. Kiszely, ale hneď aj vysvetlil: „Zhotovenie klobásy sa nezačína zabíjačkou, ale oveľa skôr. Keď deťom povedia rodičia, aby nabrali vodu pre brava a napojili ho, alebo vyčistili chliev. Do rána by sme mohli hovoriť o tom, čo všetko znamená kus klobásy.“ Je iné, keď niekto robí klobásu pre rodinu a iné, keď je zhotovená vo veľkom, na predaj. „Človek sa inak správa k vlastnej klobáse. Ja napríklad sa im v komore aj prihováram. Môj dedo mi vraveli, že klobásu treba chytiť päťkrát, keď sme ju dali do komory. Aby bola rovnomerne vysušená, treba ju totiž otáčať,“ povedal a tak sa nemôže stať, že by klobása splesnela a vydrží vyše pol roka.

Poznamenal, že za čabianskou klobásou sa ukrýva historický, hospodársky a spoločenský vývoj, veď už len na to, aby začali chovať svine, potrebovali iné okolnosti, ako v prípade ďalších zvierat. Vytvorenie vhodných podmienok potom viedlo k masovej výrobe, ktorá znamenala hospodársky nárast a pri dobrom jedle sa ľudia uvoľnia a môžu viesť dlhé rozhovory o tom, ako by mali komunity ďalej napredovať.
Potom rad-radom vyvrátil „klasické“ mýty okolo zrodu čabianskej klobásy, počnúc tým, že počas napoleonovských vojen, kvôli blokáde prímorských ciest nebolo dostupné čierne korenie a nahradili ho paprikou, veď tá sa dostala sem až neskôr vďaka bulharským záhradníkom, ktorí sa usadili na Čabe, končiac tvrdením, že recept si Slováci priniesli z materskej krajiny, pretože tam sa v tom čase ešte nechovali bravy.

Súčasťou knihy je aj známa štúdia Júliusa Dedinského o klobáse, ako aj časti diel významných slovenských dejateľov.

Na koniec prezentácie sme sa dozvedeli aj to, kedy vznikla čabianska klobása. „Počas svojich výskumov som prehľadal rôzne archívy a sám som sa snažil preniesť v duchu do druhej polovice 19. storočia, aby som zistil, že Čabania experimentovali,“ povedal O. Kiszely. Našiel aj pozvánku na jednu zabíjačkovú večeru z roku 1853, vtedy však ešte nebola paprika rozšírená na Dolnej zemi. Napokon došiel k záveru, že prvá čabianska klobása súčasného tvaru, formy a chute vznikla v časovom rozmedzí od novembra 1866 do februára 1878.

„Je to komplexné dielo, ktoré obsahuje historické aj interaktívne časti, ale zaoberá sa aj výrobou klobás a ich pôvodom. Túto knihu by som najskôr odporučil čabianskym Slovákom, ale samozrejme, každý, kto sa o túto tému zaujíma na akejkoľvek úrovni, si ju môže prečítať,” povedal O. Kiszely.

Na konci prezentácie spolu s Michalom Knihárom mladším predstavili ukážkové panely, ktoré sú súčasťou interaktívnej výstavy o čabianskej klobáse. Známy výrobca klobás prezradil, že na dobrú klobásu sa použijú skoro všetky časti z brava, korení sa mletou paprikou, soľou, kmínom a cesnakom.

Knihu vydali Slovenská samospráva župného mesta Békešská Čaba a Čaba 300 – Gastronomická a turistická jednota dolnozemských Slovákov, do tlače pripravila a vytlačila spoločnosť A-TEAM. Vy si ju môžete zaobstarať v Slovenskom oblastnom dome, v Dome slovenskej kultúry alebo v kancelárii Tourinform v Békešskej Čabe.

Eva Fábiánová

Foto: autorka