„... tam bude aj tvoje srdce“ - bolo motto 33. nemeckých evanjelických cirkevných dní (Kirchentag), ktoré usporiadala nemecká evanjelická cirkev začiatkom júna v Drážďanoch.
Stretnutie kresťanov vyzývalo na zodpovedné konanie s vedomím a rozumom. Išlo o základné rozhodnutie, ktoré „poklady“ sú skutočne dôležité: pominuteľné a lákavé na zemi - alebo poklady v Božej ríši, ktoré sľubujú spravodlivosť, pokoj, budúcnosť života pre všetkých na zemeguli. Stretnutia sa zúčastnilo stotisíc kresťanov z celej Európy. Účastníkov čakal bohatý program, zaoberali sa s viacerými otázkami. V tematickej oblasti „viera“ hľadali odpovede na otázky, ako môžu kresťania hovoriť o svojej viere, aby boli pochopení v dnešnom svete? Ako ju chápu evanjelici, katolíci či ortodoxní? V tematickej oblasti „spoločnosť“: - Je možné zmierenie v Európe? Čo robí kresťanské partnerstvo živým? Ako sa rozvíjajú krajiny po roku 1989? Kde zostala zainteresovanosť po roku 1989? Aký je vzťah cirkvi a štátu dnes, 20 rokov po páde komunizmu? Ako sa rozvíja hospodárstvo v strednej a východnej Európe a sociálna oblasť z pohľadu človeka, ktorý niečo stratil?
V rámci bohatého programu ponuky veriacich čakali viaceré služby Božie, nielen na začiatku a na záver stretnutia, ale aj každý deň. V rôznych častiach mesta, na veľkých pódiách vystúpili cirkevné kapely a spevokoly, ale organizátori pripravili aj divadelné predstavenia a muzikály.
Na týchto programoch sa zúčastnili aj veriaci z Maďarska. V Slovenskom Komlóši sa totiž v posledných rokoch stalo tradíciou, že členovia evanjelického zboru sa zapájajú do väčších procesov. Pred niekoľkými rokmi sa takto zúčastnili na stretnutí šiestich národov v Bratislave. Vtedajšie pozitívne zážitky ich povzbudili, aby sa tohto roku zúčastnili na Kirchentagu. Na cestu sa prihlásilo tridsať osôb, najmladší bol žiak nižšieho stupňa základnej školy a najstarším vyše osemdesiatročný člen zboru. Ku Komlóšanom sa pridali dvanásti veriaci zo Sarvaša. Cestujúci s radosťou konštatovali, že všade v Drážďanoch videli ľudí so zelenými šálmi na krku, na ktorých bolo vyšité motto Kirchentagu. Nezabudnuteľný zážitok získali aj v noci vo vlaku. Vo vagónoch bolo toľko ľudí, že sedieť sa dalo len na podlahe. Mládež zrazu začala spievať náboženské piesne, z ktorých vyžarovala nekonečná láska k Bohu.
Keďže v rámci Kirchentagu akcie prebiehali na rôznych miestach, Komlóšania a Sarvašania denne chodili pešo približne pätnásť kilometrov. Cestou ich sprevádzala hudba náboženských skupín a speváckych zborov. Energiu získavali z množstva zážitkov a viery v Boha. Záverečná bohoslužba sa uskutočnila na brehu Labe, kde pozdĺž rieky sedelo približne stodvadsaťtisíc veriacich. Slovo Božie kázala farárka Estera Čašková z Prahy a vysielali ho televízne a rozhlasové stanice. Zaujímavé bolo, ako nemecká evanjelická cirkev pristupuje k národnostným veriacim. V záverečnej liturgii boli spevy vytlačené nielen v nemeckom jazyku, ale aj v jazyku Lužických Srbov. Nemecká evanjelická cirkev tak vzdala hold ich predkom, ktorí boli štáto- a cirkevnotvorným národom a ich potomkovia dodnes žijú vo východnej časti Nemecka.
Atila Spišák - aszm