Ruka v ruke s Jánom Kollárom
Evanjelický farár, senior, prekladateľ Michal Esztergály sa narodil roku 1788 v Galgagute (vtedy Guta), kde jeho otec František Esztergály (v Siráku Strhársky) bol správcom na majetku miestneho zemepána. Jeho matkou bola Karolína Clementisová, ktorá pochádzala zo vzdelanej rodiny a bola príbuzná s rodinou Hrúzovcov, po matke maďarského básnika Alexandra Petroviča-Petőfiho. Michal Esztergály hneď po skončení teologických štúdií a kňazskej ordinácie stal sa roku 1811 farárom v Slovákmi osídlenej Peterke (Péteri). Vo svojej duchovnej službe bol príkladom nielen ako farár a seniorátny funkcionár, ale bol aj zanieteným vyznávačom a šíriteľom kultúry. Na bohoslužbách vynikal dobre pripravenými slovenskými kázňami a ako dokonalý znalec slovenského jazyka bol v prevažne slovenskými evanjelikmi obývanom Peštianskom senioráte zvolený za jeho notára. Vo viacerých cirkevných zboroch seniorátu sa nachádzajú ním po slovensky napísané a podpísané úradné protokoly. Napríklad v evanjelickom cirkevnom zbore v Maglóde je to protokol a vokátor, ktorý v roku 1819 po odchode farára Michala Martíniho z Maglódu do Malého Kereša (Kiskőrös), Esztergály napísal nový, ktorý svojím podpisom potvrdil pre nového maglódskeho farára, spisovateľa Ondreja Seberíniho. Nazrel som aj do po slovensky napísaného seniorátneho protokolu z 18. 7. 1826, keď v pilíšskom školskom dekanáte vypracovali a schvaľovali desaťbodový štatút, týkajúci sa osudu sirôt a vdovcov, ktorý tiež Esztergály zostavoval a podpisoval. O jeho dokonalej znalosti slovenského jazyka vedel aj básnik Slovanov, filozof, farár slovenského evanjelického cirkevného zboru v Pešti Ján Kollár, ktorý okrem iných konfirmoval aj 12-ročného Alexandra Petroviča (neskôr Petőfiho). Ján Kollár a Michal Esztergály sa dobre poznali a popri duchovnej službe boli aj v priateľskom vzťahu a vzájomne sa navštevovali. Ján Kollár Esztergályho viackrát navštívil v Peterke, kde okrem iných záležitostí svojho kolegu požiadal o preloženie svojich kázní do maďarčiny.
Hneď po príchode farára Esztergályho do Peterky čakala ho veľká úloha, postaviť kostol.
Popri svojich povinnostiach a širokom zábere v cirkevnom zbore a senioráte, v stavbe kostola videl svoju nezastupiteľnú úlohu. Pracoval s nadšením, pričom veľkú podporu mal v osobe prenajímateľa obecného majetku a sponzora Karola Földváryho a jeho manželky Evy Pongráczovej. Problém bol však s financovaním náročnej stavby, do ktorej sa zapojil aj Mikuláš Földváry, ktorý pomohol na výstavbu chrámu získať úver. Vysviacka tohto jedinečného diela, ktoré doteraz púta svojou architektúrou, sa konala na bohoslužbách roku 1830, kde sa slávnostne kázalo po slovensky, maďarsky a nemecky. Po veľkej oslave, ktorú sprevádzal bohatý program s občerstvením, alegorickým sprievodom, táto na ten čas moderná stavba zanechala veľký dlh, ktorý v Peterke za veľkej pomoci donorov, cisárskeho dvora, zahraničných cirkví a celouhorskej cirkvi, dokázali splatiť až v roku 1856. Dvadsaťdvaročná duchovná služba, stavba kostola, starosti a trápenia farára a seniora Michala Esztergályho vyčerpali natoľko, že sa rozhodol zmeniť pôsobisko. Roku 1835 bol zvolený za farára v Čomáde (Csomád), teda opäť v cirkevnom zbore Peštianskeho seniorátu, ktorého väčšinu tvorili slovenskí evanjelici.
Michal Esztergály bol mimoriadne nadaný a pracovitý. Mal bohatú knižnicu, z ktorej čerpal aj jeho syn Michal (1824 Peterka - 1884 Isaszeg), ktorý s priateľom, už vtedy začínajúcim básnikom Alexandrom Petrovičom bol na evanjelickom gymnáziu v Asóde v rokoch 1835 – 38 spolužiakom a jeho vzdialeným príbuzným. Okrem iných pedagógov ich učil aj domonský rodák, uvedomelý Slovák, profesor v Asóde a v Sarvaši Štefan Koreň. Podľa záznamov knižničných výpožičiek, obidvaja mali najviac vypožičaných kníh. Je predpoklad, že obidvaja slovenčinu ovládali z rodinného prostredia a Štefan Koreň s nimi komunikoval aj po slovensky. Veď boli žiakmi jeho gramatickej triedy. Alexander Petrovič bol častým hosťom rodiny svojho priateľa a príbuzného, najmä počas školských prázdnin. Farár, senior a prekladateľ Michal Esztergály zomrel po 47-ročnej duchovnej službe 30. júna 1860 v Čomáde. Po jeho smrti na seniorátnom zhromaždení roku 1862 v Ciklíde (Cegléd) bola jeho bohatá knižnica vydražená a zo zisku na jeho počesť vznikla Nadácia M. Esztergályho a v jeho poslednom pôsobisku v Čomáde je po ňom pomenovaná základná škola.
Ján Jančovic
Foto: autor, Eva Fábiánová