Po vyhnaní Turkov a po potlačení rákócziovského povstania bola prvou Slovákmi osídlenou osadou vo vyľudnenej Békešskej stolici Békešská Čaba.
Prví slovenskí osadníci evanjelického vierovyznania sem prišli koncom 17. a začiatkom 18. storočia. Pochádzali z väčšej časti z Novohradu a Hontu. V značnom počte prišli aj z Peštianskej, Gemerskej a Zvolenskej stolice.
Rok 1718 je nielen rokom vzniku osady, ale aj založenia evanjelickej cirkvi v Békešskej Čabe. Podľa ústneho podania prvá skupina, asi 600 ľudí s dlhým radom vozov, sa zastavila kdesi v dnešnom centre mesta medzi mestskou radnicou a veľkým chrámom. Hneď po postavení prvých chatrčí sa osídlenci pustili do stavania modlitebne na mieste dnešného malého chrámu. Veľmi skromná modlitebňa mala múry z prútia omietnutého blatom a strechu z trstiny.
Prvým zvoleným duchovným pastierom približne v prvých desiatich rokoch bol Ján Šuhajda. Ešte počas jeho účinkovania, v r. 1723, dočasnú modlitebňu nahradili kostolom s múrmi z nepálených tehál. Po J. Šuhajdovi v roku 1728 nastúpil a 16 rokov viedol cirkevnú obec Samuel Burian. Vtedy si cirkev zadovážila oltár z Pešti, organ z Banskej Bystrice, kostol pokryla šindľami a zvnútra vyložila tehlami. Nástupcom Samuela Buriana na čele cirkvi bol Samuel Tešedík, otec známeho sarvašského farára a vedca Samuela Tešedíka mladšieho. Aj otec mal veľké zásluhy vo svojej farnosti. S menom Samuela Tešedíka staršieho je spojená výstavba dnešného malého chrámu.
Malý evanjelický kostol v Békešskej Čabe
Koncom 18. storočia počet evanjelických veriacich v Čabe prevyšoval 10 000, čabiansky evanjelický zbor bol najväčším v celom Uhorsku. Rastom počtu veriacich sa nastolila potreba postaviť nový kostol. Postaviť ho dal Samuel Tešedík starší. Pred tolerančným patentom Jozefa II. (1783) protestantský kostol nesmel mať vežu, ale ani hlavný vchod z ulice. Ani kostolná budova nesmela byť stavaná z trvalého materiálu (z kameňov, tehál). Čabiansky malý chrám, ktorý bol postavený za pol roka, sa pokladá za výnimku.
Hlavnou charakteristikou Malého evanjelického kostola v Békešskej Čabe je jednoduchá staviteľská forma a minimálne používanie ozdôb. Kostol nesie všetky typické stopy svojej doby i štylistické architektonické črty luteránskeho náboženstva.
Evanjelický kostol má byť taký, aby sa tam zmestili v jednej miestnosti všetci veriaci. Pomenovanie Malý evanjelický kostol je zavádzajúce, lebo chrám so svojimi 620 miestami na sedenie patrí k stredovekým kostolom. Zmestí sa tam spolu 1200 ľudí. Meno dostal vzhľadom na Veľký evanjelický kostol, ktorý stojí oproti nemu a je päťkrát väčší.
Protestantské chrámy sú väčšinou veľké budovy bez vedľajších lodí, vo vnútri kostola sú chóry vybudované na viacerých poschodiach. V Malom evanjelickom kostole v Békešskej Čabe chóry sa nachádzajú len na dvoch stranách. Aj organ, na ktorom sprevádzali často zaznievajúce žalmy, má významnú úlohu v evanjelickej liturgii. Prvý čabiansky organ si zadovážili z Banskej Bystrice. Nový zhotovili v roku 1896. Malý evanjelický kostol bol prvým chrámom z pálených tehál v Békešskej Čabe. Vybudovaný je v romantickom štýle, priečelie je neorenesančné, pavlač na veži baroková. Patrí do nižšej kategórie umeleckých pamiatok.
Kvôli rastu počtu veriacich v roku 1773 postavili k nemu bočné krídla. Po tolerančnom patente Jozefa II. v roku 1785 dostal aj 40-metrovú vežu, ktorá bola prvá kamenná evanjelická veža v Uhorsku. Turňa má päť poschodí, na treťom sa nachádzajú tri zvony, na štvrtom je izba zvonára. K veži v 19. storočí bola postavená pavlač. Na vrchu veže je kalich. V rokoch 1858-60 bola úplná rekonštrukcia kostola, vymenili chóry, lavice, organ, oltár, kazateľnicu, kostol dostal väčšie okná, vymaľovali ho a vydláždili kameňom. Keďže to už zákon umožnil, otvorili aj vchod z ulice. Vtedy premiestnili oltár na dnešné miesto, predošlý oltár zadovážený farárom Samuelom Burianom z Pešti darovali kostolu v Jamine. Dali spraviť nový, ktorého oltárny obraz namaľoval Antal Haan.
Prvý a terajší oltár Malého evanjelického kostola
Vo veži Malého evanjelického kostola býval zvonár. Slúžili tam štyri zvony, ale keďže jeden z nich bol v druhej svetovej vojne použitý na vojnové ciele, dnes sú tam len tri. Najväčší a najznámejší je takzvaný Maríkov zvon. Bol pomenovaný podľa darcu Pavla Maríka, farníka, ktorý v roku 1873 daroval cirkvi na zvony 3200 forintov, za ktoré bol v nasledujúcom roku odliaty tento dodnes existujúci zvon vo váhe 36 metrických centrov.
Je na ňom nápis, ktorý v bibličtine a slovenčine znie nasledovne:
Kdýž líbi hlas zwonu
Proniká oblohu,
Srdečne, nábožne vzdýchni
K Pánu Bohu.
Keď ľúby hlas zvona
preniká oblohu,
srdečne, nábožne vzdychni
k pánu Bohu.
Na druhej strane:
Zwon tento cyrkvi Evang. B. Čabenské daroval Pavel Marik s prwow manželkow Máriow Ondrejčik a s druhow Helenow Poljak R. P.1874.
A po slovensky:
Tento zvon békeščabianskej evanjelickej cirkvi daroval Pavel Marík s prvou manželkou Máriou Ondrejčikovou a s druhou Helenou Poliakovou roku Pána 1874.
Veľký zvon je najväčším evanjelickým zvonom v krajine.
Rita Hornoková – sprac.