Evanjelický cirkevný zbor z Dunaeďházu organizoval začiatkom novembra autobusový zájazd na Slovensko, konkrétne do Nesvád, obce ležiacej v tesnej blízkosti Nových Zámkov.

Prečo práve tam? Nuž, pred 69 rokmi sa v rámci výmeny obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom 60 slovenských rodín z podunajskej obce presťahovalo na Slovensko, práve do Nesvád. V tom čase sa tu usadili aj Slováci z Malého Kereša, Békešskej Čaby a z Novohradskej župy. Všetci prišli z miest a osád, kde mali dobre organizované cirkevné zbory a vlastné kostoly. Napriek sľubom v novom bydlisku museli začínať úplne odznova. Veriaci sa v prvých rokoch schádzali na domácich pobožnostiach. Až po štyroch rokoch sa im podarilo postaviť si vlastný kostol, posviacka sa konala 16. decembra 1951. Takto si dokázali zachovať evanjelickú vieru.

Od rodiska ich síce delila štátna hranica, ale nikdy nestratili kontakt s príbuznými a priateľmi, ktorí ostali v Maďarsku. Dobré styky udržiavajú aj cirkevné zbory. Prejavilo sa to hneď po príchode Dunaeďházančanov. Vrúcne privítanie hostí sa začalo hneď ako zastavil autobus. Nesvadskí cirkevníci pripravili hostinu, samé domáce špeciality, ktorými srdečne núkali hostí.

Na bohoslužbe slúžili obidve farárky v slovenskom i maďarskom jazyku. Miestna sestra farárka Mária Popičová liturgovala a hosťujúca Diana Selmecziová Füzéková kázala. V rámci bohoslužby hostia prečítali rozprávku od „doktora z džungle“ Paula Whitea, ktorá sa veľmi páčila zhromaždeniu.

Po bohoslužbách pri spoločnom obede bola možnosť na osobnejšie stretnutie, besedovanie. Našli sa aj takí rodinní príslušníci, ktorí sa už dávno nevideli. Nálada bola sviatočná, bolo cítiť lásku a radosť. Po obede tí, ktorí nešli k rodinám, odišli do Kolárova navštíviť malý skanzen s vodným mlynom, ktorý sa nachádza v krásnom prírodnom prostredí. Napriek daždivému počasiu to bol zaujímavý zážitok.

Tí, ktorí majú v Nesvadách príbuzných, strávili cenné chvíle v ich kruhu. Rodina Tóthovcov privítala sedem rodinných príslušníkov z Dunaeďházu.

Stretnutie bratov a sestier sa nieslo v povznesenej nálade, veď len zriedka majú možnosť takto v kruhu rodákov a ich potomkov sláviť nedeľu. Zásluhu na tom má aj Slovenská samospráva v Dunaeďháze, ktorá prispela na cestovné náklady.

Emília Tóthová

Foto: autorka