Slovenský evanjelický a. v. cirkevný zbor v Budapešti usporiadal 9. apríla oslavy 155. výročia svojho osamostatnenia.

Spojil ich s posvätením náhrobného kameňa a pamätnej tabule seniora Martina Morháča. Na slávnostnej bohoslužbe spojenej s večerou Pánovou slávnostnými kazateľmi boli generálny biskup ECAV na Slovensku Miloš Klátik a emeritný biskup Evanjelickej cirkvi v Maďarsku Imre D. Szebik. Program spestrilo vystúpenie Budapeštianskeho slovenského speváckeho zboru Ozvena s dirigentkami Gabrielou Ballovou a Máriou Sutyinszkou a Kultúrneho spolku Za Mlynky pod vedením Leventeho Galdu.

Slávnostná bohoslužba

V preplnenej kaplnke na Lutherovom dvore a v pivničnej zborovej sieni spomínali aj na biskupa Daniela Bacháta, ktorý zomrel pred 111 rokmi a na kantora a hudobného skladateľa Ľudovíta Izáka, od jeho smrti uplynulo 90 rokov. Mottom osláv sa stala časť zo žalmu 98,1: „Spievajte Hospodinovi novú pieseň, lebo vykonal zázračné veci!“

Na začiatku bohoslužby evanjelická farárka Hilda Gulácsiová Fabuľová privítala prítomných, medzi nimi aj farárov Miroslava Kerekrétyho z Ratkovej a superintendenta Mariána Čopa z Prahy. Pripomenula, že na podujatí sa zúčastnili aj potomkovia Martina Morháča zo Slovenska, jeho prasynovec Milan Morháč s rodinou.

Najprv vystúpil so slávnostnou kázňou Miloš Klátik, ktorý na základe evanjelia podľa Matúša 26,63-65 veršov dal svedectvo o Kristovi. Ako poznamenal, máme ďakovať pánu Bohu, že sa o svoj ľud postaral: viedol a požehnával zo svojej lásky a milosti. Zmienil sa o tom, že Kristus aj dnes spája nás všetkých, ako bratov a sestry vo viere. „On je ten, ktorý nás vedie, ktorý nás požehnáva a kdekoľvek na našej Zemi sa nachádzame... je s nami.“ Pripomenul, že šiestou pôstnou nedeľou (akou bola kvetná nedeľa, ktorá tento rok pripadla na 9. apríl) vstupujeme do tzv. tichého týždňa. Spomenul súdny proces, ktorý viedol Kajfáš proti Ježišovi, počas ktorého Kristus mlčal, ale svojím mlčaním obrátil proces na svoju stranu. Zároveň pripomenul aj dôležitosť toho, že nie je dobré, ak správa o Ježišovi sa stáva pre nás všednou. „Evanjelium Ježiša Krista má byť pre nás vždy dobrou správou, správou nesmierne vzácnou,“ povedal.

Imre D. Szebik postavil svoju kázeň na Liste Židom 13,7-8. „Je prirodzené, že cirkev je nadnárodná, je prirodzené, ak po slovensky, česky, nemecky a maďarsky, a ktovie ešte v koľkých jazykoch, chválime Hospodina a počúvame evanjelium. Možno práve to bolo najväčším prínosom reformácie, že môžeme počúvať evanjelium vo svojom materinskom jazyku,“ začal I. D. Szebik. Zmienil sa potom o troch fázach v živote slovenského evanjelického zboru, ktoré znamenali značné zníženie počtu veriacich v zbore, ktorý práve oslavuje 155. výročie svojho osamostatnenia. Tieto fázy podľa I. D. Szebika boli pred I. svetovou vojnou, keď mnoho ľudí sa presťahovalo do Ameriky, potom vytvorenie medzivojnového československého štátu, ako aj výmena obyvateľstva v rokoch 1946-1948.

Po kázňach H. Gulácsiová Fabuľová prečítala pozdravné listy. Minister ľudských zdrojov Zoltán Balog napríklad napísal: „Pre našich evanjelických bratov je samozrejmé, že nositeľmi Lutherových ideí sú takí farári a občania, akým bol aj duchovný peštianskych slovenských evanjelikov, biskup Martin Morháč. Takíto ľudia dnes, v súčasnom svete, ktorý ľahko zabúda na svojich predkov, svietia v našej pamäti, veď ako búrka vyvalí strom bez koreňov, tak aj my sme vydaní napospas vrtochom rôznych vetrov bez príkladu našich predkov.“

Veľvyslankyňa Maďarska v Slovenskej republike Eva Czimblamosová Molnárová sa tiež nemohla zúčastniť na slávnosti, ale postarala sa o to, aby hrob M. Morháča sa stal chráneným a preto tiež pozdravila oslavujúcich budapeštianskych slovenských evanjelikov.

Nový náhrobný kameň

V ďalšej časti veľkolepých osláv slovenských evanjelikov a ich hostí sa účastníci zišli pri obnovenom hrobe a novom náhrobnom kameni na mieste večného odpočinku seniora Martina Morháča a jeho manželky Emílie Morháčovej, rodenej Häckelovej na cintoríne na Fiumejskej ceste. Na úvod pietneho aktu vystúpila predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Alžbeta Hollerová Račková: „...Výročie reformácie je príležitosťou na to, aby si aj Slováci v Maďarsku uvedomili význam kresťanskej viery a v prípade slovenských evanjelikov v Maďarsku význam evanjelickej viery a samotnej cirkvi na zachovávaní tých hodnôt, ktoré boli pre našich predkov dôležité. (...) Musíme povedať, že sú to najzákladnejšie hodnoty aj pre nás. Znamenajú povinnosti do budúcnosti pre všetky naše organizácie a inštitúcie, t. j. zachovávanie materinského jazyka a vzdelávanie v materinskom jazyku a vzdelanosť vôbec. (...) Služobníci, ktorí slúžili aj v tomto Slovenskom evanjelickom cirkevnom zbore v Budapešti v posledných 155. rokoch, venovali výraznú a veľkú pozornosť tomu, aby zachovali tieto hodnoty. (...) Pred niekoľkými rokmi som prekladala pramene do zväzku Utrpenie Jóba, ktoré pochádzali z čias zakladania tohto cirkevného zboru až po 20. storočie. Bola som dojatá osudom Martina Morháča, pretože vo veľmi ťažkom období vzal na seba službu (...) a bojoval za to, aby sa zachovala samostatnosť tohto cirkevného zboru a aby sa zachovali slovenské služby Božie. Myslím si, že jeho húževnatosť a to, čo všetko urobil (...) v záujme tých hodnôt, ktoré vyznával a v záujme veriacich, ktorí mu boli zverení, je zároveň aj príkladom pre nás všetkých...“ – prízvukovala predsedníčka nášho najvyššieho voleného zboru. Po odhalení nového náhrobného kameňa a po spoločnej modlitbe ho požehnali H. Gulácsiová Fabuľová a Imre D. Szebik. Následne k nemu položili vence úcty a vďaky predstavitelia rôznych orgánov (Slovenský evanjelický cirkevný zbor a. v. v Budapešti, CSSM, Veľvyslanectvo SR v Budapešti), ako aj potomkovia rodiny M. Morháča. Pani farárka sa aj na tomto mieste poďakovala všetkým sestrám a bratom, ktorí nejakým spôsobom prispeli k oslavám, zvlášť vyzdvihla dobročinné služby bývalého dozorcu Severného evanjelického dištriktu Ladislava Benczúra v oblasti administratívnych prác a vypracovania projektov pamätnej tabule a náhrobného kameňa M. Morháča, ako aj prácu kamenára Jána Gíbera.

Ďalšia pamätná tabuľa

V rámci osláv odhalili aj pamätnú tabuľu Martina Morháča v podbrání, pri vchode do (bývalého) Slovenského evanjelického kostola v Budapešti, ktorý už zdobia takéto pamätníky ďalších významných osobností slovenských evanjelikov v hlavnom meste (Daniel Bachát, Ľudovít Izák, Ján Kollár). Práve na nich spomínal generálny biskup ECAV na Slovensku Miloš Klátik, keď vyjadril radosť z toho, že opäť môžu odhaliť pamätnú tabuľu ďalšiemu bývalému vyznávačovi a šíriteľovi Trojjediného Boha, ktorý bol zároveň dôležitým kultúrnym činiteľom Slovákov. Pozdrav veľvyslanca Slovenskej republiky v Budapešti Rastislava Káčera odovzdal jeho zástupca Marián Varga. Zdôraznil, že je priam zázračné, že tento zbor ešte existuje, čo najvýstižnejšie vyjadruje aj motto osláv. M. Varga tiež vyzdvihol, že duchovní tohto zboru boli zároveň významnými osobnosťami slovenskej kultúry a poprial zboru, aby mohol pokračovať vo svojej práci v duchu ich odkazu. Pamätnú tabuľu posvätili duchovní Imre D. Szebik a Hilda Gulácsiová Fabuľová, vence k nej položili predstavitelia rôznych orgánov a potomkovia seniora Morháča. Spomienkový deň sa skončil spoločným obedom.

O živote Martina Morháča sa môžete dočítať TU.

E. Fábiánová a Cs. Lampert

Foto: autori

Slávnostné podujatie podporili: Evanjelická cirkev v Maďarsku, Evanjelická cirkev a. v. na Slovensku, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Ministerstvo ľudských zdrojov, Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku, Slovenská samospráva Budapešti, Samospráva VIII. obvodu Budapešti, slovenské samosprávy III., VIII., IX., XI., XIII., XIV., XVI., XVII. a XX. obvodu Budapešti.