Slovenskú svätú omšu, ktorá sa uskutočnila v prvú májovú nedeľu v Kostole sv. Jozefa na Námestí Mihálya Horvátha v Budapešti, venovali spomienke na nedávno zosnulú Ruženu Tamášovú, rodenú Malú a Ladislava Tamáša.
Svätú omšu slúžil vdp. Attila Kónya, miništrantkou bola Beáta Erdeiová, čítala lldika Klauszová Fúziková a na organe hral Márton Simonkay. Počas svätej omše Otčenáš spievali členovia Budapeštianskeho slovenského speváckeho zboru Ozvena pod vedením Gabriely Ballovej a po omši zaspievali niekoľko piesní na počesť nedávno zosnulej pani Ruženky.
A. Kónya vo svojej homílii hovoril o dôležitosti Nedele Dobrého pastiera, ktorú práve slávili. Je dôležité uvedomiť si, že pastier nehľadá stratenú ovečku preto, aby ju potešil v jej osamelosti a opustenosti, ale preto, aby ju čo najrýchlejšie priviedol naspäť do stáda. Problémom stratenej ovce nie je to, že je sama, ale že je mimo stáda, chýbajú jej ostatné ovce a je vystavená ohrozeniu zo strany rôznych dravých šeliem. Inak povedané: mimo stáda nemôžu byť naplnené jej potreby a nie je nijako chránená. Práve preto ovce potrebujú stádo a kresťania cirkev. Ako povedal, „keď sa Ježiš prirovnáva k pastierovi a nás k ovciam, vieme, že nikoho z nás neponižuje a neoberá o ľudskú dôstojnosť.“ Je to skôr výzva pracovať na sebe, na splnení svojich úloh a povinností tak voči sebe, ako i nám zverených. Zároveň však pripomenul, že pastierom nie je len kňaz, ale aj rodič, brat a sestra. „Ovcou som ja, ty, my. Na našom vzťahu k Bohu záleží. Je správne, že chápeme a vieme, čo nám Ježiš povedal, a že jeho hlas pre nás nie je cudzí,“ povedal A. Kónya.
Po svätej omši sa uskutočnilo agapé na fare, kde sa predseda organizátorskej Slovenskej samosprávy VIII. obvodu Budapešti Kazimír Kápolnai poďakoval slovenskému volenému zboru IX. obvodu za finančnú podporu pri organizovaní agapé, ako aj rodine zosnulej Ruženy Tamášovej Malej, ktorá poskytla na agapé občerstvenie. Ako poznamenal, začiatok tohto roku bol pre budapeštianskych slovenských veriacich ťažký aj preto, lebo iba prednedávnom opustila naše rady Alžbeta Krajňáková a teraz R. Tamášová Malá. Spoločné v tých ženách bolo okrem iného aj to, že od začiatku pravidelne chodievali na budapeštianske slovenské sväté omše. A hoci pani Ružene dal Pán Boh dlhý život, mala vyše 93 rokov, predsa je nám ľúto, že nás opustila a už nás nebude obdarúvať svojimi radami. Zároveň sa poďakoval M. Simonkaymu, ktorý zastúpil kantora a aj keď nevie po slovensky, postaral sa o organový sprievod počas májovej slovenskej svätej omše.
(ef)
Foto: autorka