Od roku 1457 slávi celá cirkev 6. augusta sviatok Premenenia Pána. Hoci na kresťanskom Východe si sviatok pripomínajú tento deň už od 5. storočia, na celú cirkev ho rozšíril pápež Kalixt III. na pamiatku víťazstva kresťanských vojsk nad Turkami pri Belehrade 22. júla 1456.

Sviatku Premenenia Pána bola venovaná slovenská svätá omša, ktorá sa konala 6. augusta v Kostole sv. Jozefa na Námestí M. Horvátha v VIII. obvode Budapešti. Omšu aj tentoraz slúžil vdp. Attila Kónya. Miništrovala Beáta Erdeiová, ktorá aj čítala zo svätého písma. Na organe hral a spieval kantor z Kerepešu Balázs Lencse.

Dušpastier slovenských katolíkov z hlavného mesta a okolia vo svojej homílii povedal: – Ježišovo premenenie na hore muselo byť pre prítomných apoštolov úžasným zážitkom, na ktorý nikdy nezabudli. Svätý apoštol Peter spomína na tento okamih vo svojom druhom liste slovami: „Veď sme nesledovali vymyslené bájky, keď sme vás oboznámili s mocou a príchodom Pána Ježiša Krista, ale sami sme boli očitými svedkami jeho veleby. On dostal od Boha Otca česť a slávu, keď mu z velebnej slávy zaznel hlas: ,Toto je môj Syn, môj milovaný, v ktorom mám zaľúbenie.᾽ A tento hlas sme my počuli, zaznel z neba, keď sme boli s ním na Svätom vrchu. Tým je aj prorocké slovo pre nás pevnejšie. (2 Pt 1, 16 – 19). ... Ježiš Kristus podobne vedie aj nás, – riekol vdp. Attila Kónya. – Zaiste každý z nás by mohol spomenúť rôzne silné duchovné zážitky, keď sme pocítili zvláštne zjavenie prítomnosti Boha vo svojom živote, čo nás prinútilo pozrieť sa na seba, na svoj život z úplne inej perspektívy.

Dôstojný pán vo svojej kázni spomenul svojho nebohého otca, ktorý raz v noci spovedal v Klokočove pri Zemplínskej šírave, gréckokatolíckom pútnickom mieste s neopakovateľnou atmosférou, kde sa modlitby a spev nesú ďaleko a pozývajú k oslave Boha aj tých, ktorí na týchto miestach, v okolitých rekreačných strediskách, hľadajú regeneráciu svojho tela a zábavu. V ten večer sa spovede zúčastnil aj jeden dôchodca, ktorý bol v obci na dovolenke. Načúvajúc spevu sa v ten večer jeho prechádzka skončila v chráme. Uctil si zázračnú ikonu Presvätej Bohorodičky. V tej chvíli muž, ktorý bol naposledy v kostole pred 30 rokmi, pocítil, že nemôže odísť z toho miesta bez toho, aby sa zmieril s Bohom. Jeho zážitok bol silný natoľko, že viedol k prehodnoteniu jeho života. – Nenechajme si ujsť také okamihy, ktoré nám Boh daruje ako posilu na našej ceste k večnému životu, – povedal Attila Kónya na augustovej slovenskej svätej omši.

Po obrade sa uskutočnilo agapé, na ktorom sa veriacim poďakoval za účasť organizátor slovenských sv. omší v Budapešti, predseda Slovenskej samosprávy VIII. obvodu Kazimír Kápolnai.

-etre-

Foto: autorka