Vatikánske múzeá patria medzi najnavštevovanejšie muzeálne inštitúcie v Európe, ba aj vo svete.
V prekrásnych palácoch je umiestnené obrovské množstvo kultúrneho dedičstva. Dejiny Vatikánskych múzeí sa začínajú pôsobením pápeža Júliusa II. (1443 – 1513), ktorý po svojom zvolení v roku 1503 vytvoril zbierku a vystavil ju na Nádvorí sôch. V priestoroch Vatikánskych múzeí sa nachádzajú jedny z najväčších umeleckých zbierok na svete, tu sú vystavené významné diela z etruskej, egyptskej, gréckej, rímskej a kresťanskej kultúry. Pritom už aj samotné budovy sú dôležitými kultúrno-historickými pamiatkami.
Najvýznamnejšími z nich sú bezpochyby skvosty talianskej renesancie, ako Raffaelove Stanze – štyri siene s monumentálnymi freskami umelca a jeho nasledovníkov – a svetoznáma Sixtínska kaplnka. V roku 1508 Július II. poveril freskovou výzdobou stropu a lunety kaplnky Michelangela Buonarottiho, ktorý dokončil prvú fázu svojej práce v roku 1512 – medzi ním namaľované scény patria známe Stvorenie Adama uprostred klenby. V roku 1534 Michelangela znovu povolali do Vatikánu, tentoraz Pavol III., aby na stenu oltára Sixtínskej kaplnky namaľoval fresku Posledný súd, ktorú dokončil v roku 1541. Veľmi dôležitou kultúrnou inštitúciou Vatikánu je taktiež Vatikánska apoštolská bibliotéka, v ktorej sa nachádza súbor viac než 60 000 neobyčajne dôležitých rukopisov. Ako prvé na svete Vatikánske múzeá v snahe umožniť nevidiacim a nepočujúcim zoznámiť sa s majstrovskými dielami, ktoré sú tu uchovávané, zaviedli osobitné návštevy pre postihnutých. Pre nich pripravili dve prehliadky: jednu so sprievodcom hovoriacim znakovou rečou a druhú pre zrakovo postihnutých, keď niektoré umelecké diela reprodukovali plasticky, aby si ich mohli prezrieť hmatom, s legendou v Braillovom písme.
Súčasťou prehliadky Vatikánskych múzeí je aj návšteva renesančno-barokovej sakrálnej stavby Baziliky svätého Petra, ktorá je všeobecne uznávaným a rešpektovaným centrom kresťanstva. Dal ju vybudovať pápež Július II. na mieste neskoroantickej sakrálnej stavby, kde neskoršie vybudovali starokresťanskú baziliku. K vytvoreniu dnešnej podoby chrámu prispeli také významné osobnosti ako architekti Donato Bramante, Giuliano da Sangallo, Antonio da Sangallo ml. a v neposlednom rade svetoznámy Michelangelo, ktorého socha Pieta sa nachádza práve v tejto bazilike. Projekty kopuly chrámu tiež vypracoval on, avšak po jeho smrti na základe týchto plánov ju na príkaz pápeža Sixta V. zrealizoval Giacomo della Porta. Napriek tomu kopula Baziliky svätého Petra viditeľná zo všetkých strán mesta bola a bude vždy spojená s menom Michelangela.
Architektonický a výtvarný odkaz týchto umelcov zavŕšil svojím veľkolepým prínosom Gian Lorenzo Bernini, geniálny sochár a architekt, ktorého meno ostane navždy spojené nielen s dotvorením chrámového interiéru (baldachýn nad hrobom sv. Petra, tzv. Cathedra Petri, viacero sôch, umeleckých doplnkov a náhrobkov), ale najmä realizáciou námestia pred bazilikou.
CsL
Foto: autor
